Počí­ta­čové vírusy už nefi­čia. Čo je “IN” vo svete hac­kingu?

Rudolf Nečas / 30. september 2016 / Tech a inovácie

Vírusy sú tu s nami po celé desať­ro­čia a v posled­ných rokoch sa pozor­nosť pre­su­nula od osa­me­lých prog­ra­má­to­rov, na sku­piny kyber­ne­tic­kých zlo­čin­cov.

Kedysi boli vírusy vytvá­rané pre to, aby sa prog­ra­má­tor pred­vie­dol, ale dnes je malware tak­mer výhradne pou­ží­vaný na zará­ba­nie peňazí. Či už ide o účto­va­nie ľudí za odo­mknu­tie zašif­ro­va­ných súbo­rov alebo pre­na­jí­ma­nie infi­ko­va­ných počí­ta­čov na rozo­sie­la­nie spamu, stále je to veľký biz­nis.

Spo­čiatku sa nevys­ky­to­valo také množ­stvo víru­sov, pri­čom väč­ši­nou išlo o žart, ktorý počí­taču nijak neub­lí­žil. V sku­toč­nosti boli natoľko neznáme, že pojem “vírus” sa začal pou­ží­vať až od roku 1984, kedy ho pou­žil Fred Cohen z Uni­ver­sity of Sout­hern Cali­for­nia. A vírus bol na svete. IT sféra mala meno pre svojho nepria­teľa.

fred

foto: ahofociy.higee.net

Krátko na to sa vďaka roz­kvetu domá­cich počí­ta­čov obja­vili prvé sku­točné vírusy. Prvý IBM PC vírus sa volal ©Brain. Šíril sa dis­ke­tami a napad­nutý počí­tač potom infi­ko­val ďal­šie dis­kety, ktoré pre­ná­šali vírus ďalej. Bol to akýsi pred­sko­kan pre vírusy pre­ná­šané rov­na­kým spô­so­bom. Tie však už páchali hor­šie škody.

Prvé vírusy mali prob­lém s mno­že­ním sa, pre­tože inter­net ešte nebol natoľko roz­ší­rený, chy­tiť ho bolo možné jedine z dis­kety od nie­koho iného. Až inter­net im posky­tol úrodnú pôdu pre rýchle šíre­nie. Začala éra čer­vov.

brain

foto: priceonomics.com

V roku 1999 bola Melissa prvým čer­vom, ktorý naozaj upú­tal pozor­nosť ľudí. Infi­ko­vala Word doku­menty a po otvo­rení zaví­re­ného súboru, bolo spus­tené makro, ktoré auto­ma­ticky odo­slalo e-mail s víru­som prvým 50 ľuďom v adre­sári Out­look Express. Podľa odha­dov, takto infi­ko­vala až 20 per­cent sve­to­vých počí­ta­čov. Nasle­do­vali ju podobné červy, ktoré využí­vali chyby v ope­rač­ných sys­té­moch, aby sa sami šírili ďalej.

virus_melisa

foto: pandasecurity.com

Hac­keri čoskoro prišli na to, že jed­ným z najú­čin­nej­ších spô­so­bov, ako infi­ko­vať počí­tače, bolo pre­sved­čiť ľudí, aby si sami vírus spus­tili. Trój­ske kone sa tvá­ria ako prog­ramy, ktoré robia niečo uži­točné, no opak je prav­dou a vírus na pozadí inšta­luje škod­livý soft­vér. Ten sa z veľ­kej časti začal šíriť cez e-maily, rov­nako ako prvé červy.

Obrov­skou hna­cou silou malware je orga­ni­zo­vaný zlo­čin a z infi­ko­va­ných počí­ta­čov sa dá slušne zaro­biť. Jed­nou z naj­väč­ších hro­zieb posled­nej doby sú bot­nety. Skla­dajú sa z tisí­cov infi­ko­va­ných počí­ta­čov, ktoré na diaľku a tajne ovlá­dajú hac­keri. Tieto počí­tače môžu pou­ží­vať pre zís­ka­va­nie rôz­nych cit­li­vých infor­má­cií, naprí­klad bot­net Zeus pou­žili na krad­nu­tie ban­ko­vých pri­hla­so­va­cích detai­lov. Okrem toho sú často posky­to­vané iným zlo­čin­com, ktorí sieť využí­vajú na rozo­sie­la­nie spamu alebo útoky proti webo­vým strán­kam.

hacking-detected-mobile-cyber-security-1024x360

foto: blogs.air-watch.com

Čas­tým javom je tiež vydie­ra­nie peňazí od ľudí. Falošný anti­ví­rus je oby­čajný pod­vod, kde vyskočí okno, ktoré ozna­muje, že počí­tač je infi­ko­vaný a je potrebné nain­šta­lo­vať kon­krétny prog­ram, aby sa tento prob­lém vyrie­šil. Ten “dete­kuje” tisíce faloš­ných prob­lé­mov a v naj­lep­šom prí­pade musíš zapla­tiť za ich odstrá­ne­nie, v tom hor­šom, nain­šta­luje ďalší škod­livý soft­vér. Ďal­šia, rela­tívne nová vec, je aj ran­so­mware, ktorý zašif­ruje súbory v počí­tači a jedi­nou mož­nos­ťou na dešif­ro­va­nie je zapla­tiť.

Moderná obrana proti malware vyža­duje nie­len špe­ciálny soft­vér pre blo­ko­va­nie škod­li­vých úto­kov, ale aj ľudí, ktorí sú obo­zná­mení s hroz­bami. Cie­ľom kyber-zlo­čin­cov je zma­ni­pu­lo­vať inak roz­um­ného člo­veka, aby spra­vil čo i len jedinú chybu. Ako sa už veľa­krát v minu­losti doká­zalo, aj keď sa škod­livý kód stále vyvíja, najs­lab­ším člán­kom je naj­čas­tej­šie práve člo­vek.

zdoj titul­nej foto­gra­fie: digitaltrends.com

Pridať komentár (0)