Pod­ni­ka­nie a rov­nosť pohlaví podľa slo­ven­ských pod­ni­ka­te­liek — časť 1.

Alexandra Dulaková / 16. september 2015 / Tools a produktivita

Na Slo­ven­sku roz­hodne nie je núdza o šikov­ných ľudí, bez ohľadu na ich pohla­vie. Keďže je ale anga­žo­va­nosť žien v sfére biz­nisu a pod­ni­ka­nia stále pre­pie­ra­nou témou, roz­hodli sme sa upo­zor­niť na mladé a talen­to­vané Slo­venky, ktoré sa vo svete star­tu­pov zapí­sali do pove­do­mia ako zakla­da­teľky zau­jí­ma­vých a sľub­ných pro­jek­tov. O pro­jek­toch aj o ich zakla­da­teľ­kách by si mal vedieť. 

Kaž­dej sme sa spý­tali päť otá­zok:

  1. Si Slo­venka, ktorá na star­tu­po­vej scéne zazna­me­nala úspech ako zakla­da­teľka a výkonná pred­sta­vi­teľka nádej­ného pro­jektu. Ako si sa k nemu dostala a ako vlastne vzni­kal?
  2. Aké je byť v tvo­jom fachu ženou? Dostalo sa ti kvôli tomu inej pozor­nosti alebo prí­stupu? Ak áno, od koho? Pop­rí­pade podobné roz­diely nevní­maš?
  3. Mys­líš si, že je na našej scéne pre ženu ťaž­šie pre­ra­ziť a uspieť, alebo si toho názoru, že roz­diely pohlaví v tomto prí­pade neh­rajú žiadnu zásadnú rolu? 
  4. Ešte stále v našom západ­nom svete pre­vlá­dajú ste­re­otypy zalo­žené na roz­die­loch medzi mužmi a ženami. Je podľa teba práca so ženou v nie­čom iná ako práca s mužom? S kým sa ti pra­cuje lep­šie a aké kva­lity si na dru­hých naj­viac (pop­rí­pade naj­me­nej) ceníš?
  5. Čo by si pora­dila mla­dým ženám/dievčatám, ktoré majú vízie a sny a chcú s nimi na Slo­ven­sku pre­ra­ziť? 

A tu sú ich odpo­vede…

San­dra Conor­tová (Popono)

1. Vízia vlast­ného pro­jektu vznikla v mojej hlave v čase, keď som bola nespo­kojná v zamest­naní a stre­so­valo ma hľa­da­nie si novej práce. Nebolo to jed­no­du­ché, ale nako­niec som prišla na to, že tadiaľto cesta neve­die. Dala som výpo­veď a pove­dala si, že za ten čas bez práce skú­sim niečo vymys­lieť. Už dlh­šie som mala taký malý sen vyrá­bať vlastné hand­made pod­ložky pod note­book, takže keď som stretla člo­veka, ktorý má nako­pol to vyskú­šať, chy­tila som sa šance a vzniklo Popono.

2. Toto posú­diť neviem, keďže pôso­bím ako fre­e­lan­cer.

3. Nevra­vím, že ženy a muži nie sú vní­maní roz­dielne, ale poznám via­cero úspeš­ných žien, ktoré sa doká­zali pre­sa­diť. Som preto toho názoru, že je to skôr o šikov­nosti kon­krét­neho člo­veka než o tom, či ide o ženu alebo muža. Samoz­rejme, ak vylú­čim nejakú cie­lenú dis­kri­mi­ná­ciu. Pre ženy, ak aj majú pod­poru oko­lia a nepo­ci­ťujú roz­diely pohlaví „zvonku“, je to podľa mňa v porov­naní s mužmi ťaž­šie pre­dov­šet­kým tak vnú­torne, hlavne čo sa týka skĺbe­nia zakla­da­nia rodiny a budo­va­nia kari­éry.

4. Roz­diely tam určite sú, no nemys­lím si, že by to bolo niečo nega­tívne. Veď viac hláv, viac roz­umu :) Roz­diely medzi pohla­viami, ktoré vní­mam v bež­nom živote sa pre­ta­vujú do toho pra­cov­ného. Muži bývajú raci­onál­nejší, a čo veľmi oce­ňu­jem, pri rie­šení prob­lé­mov si pove­dia veci naro­vinu a neskĺza­vajú do žabo­my­ších vojen typic­kých pre ženy. Ženy sú zas cit­li­vej­šie, zvyknú mať cit pre detail, viac zapá­jajú emó­cie. Každý sa na rov­nakú vec vie pozrieť inými očami, a to je super. Ja sama si veľmi rada pri mojej práci vypo­ču­jem názor via­ce­rých ľudí, pre­tože tým zís­kam rôzne pohľady na vec, čo mi často otvorí oči a poskytne úplne nové mož­nosti.

5. Pora­dila by som im, aby sa nebáli a mini­málne sa pokú­sili do toho ísť. Určite to za to stojí, pre­tože ak to nevyjde, môžu si pove­dať, že to aspoň skú­sili. A ak to vyjde, je to skvelý pocit z toho, že člo­vek niečo doká­zal alebo pre­ko­nal sám seba. Okrem toho je určite dobré obklo­piť sa ľuďmi so skú­se­nos­ťami, ktorí ochotne pora­dia a tiež mať pri sebe ľudí, ktorí v teba veria a pod­po­ria ťa.

Kata­rína Hude­cová (Cir­kus-kus)

1. Moje štú­dium infor­ma­tiky na MU v Brne som absol­vo­vala počas „čes­ko­slo­ven­ského“ idea boomu a star­tu­po­vého roz­kvetu. Keďže som duša pod­ni­kavá, pri­ro­dzene ma napadlo roz­be­hnúť si nejaký vlastný star­tup. V Brne som stá­žo­vala v IT pro­stredí ako pro­duk­tový mana­žér zod­po­vedný za interný star­tup, launch novej služby. Vychá­dzala som teda zo sféry IT ako jedi­ného vhod­ného kan­di­dáta na roz­beh pro­jektu. Nápa­dov bola kopa, no akosi tomu celému IT svetu čosi chý­balo. Okrem FI som na Masa­ryčke absol­vo­vala aj ďal­šie štú­dium, ria­de­nie kul­túr­nych inšti­tú­cií. Postupne som zis­tila, že v kul­túre mi chýba mone­ti­zá­cia a udr­ža­teľ­nosť, pro­cesy a modely, v IT mi zas chý­bal bližší kon­takt s ľuďmi, hlb­šia sociálna inte­rak­cia, úprimná radosť a úsmev. Kul­túra preto nako­niec zví­ťa­zila, aj keď som si ju upra­vila podľa sebaJ

2. Keďže môj pro­jekt sa z roviny tech­nic­kej pre­su­nul do roviny vzde­lá­vaco-sociál­nej, byť ženou v tomto fachu už nie je ničím výni­močné. Pozor­nosti sa pro­jektu nedos­talo kvôli môjmu pohla­viu, no práve kvôli jeho lokál­nej výni­moč­nosti. Pri­ná­šame na Slo­ven­sko niečo, čo tu dopo­siaľ neexis­to­valo a o čom sme ani len netu­šili, že by to mohlo fun­go­vať.

Cir­Kus-Kus je však ino­va­tívny aj v medzi­ná­rod­ných merít­kach, keďže sa sna­žíme fun­go­vať čo naj­viac komerčne, teda nebyť odká­zaní na príjmy od tre­tích strán, ako to majú nasta­vené mnohé cir­ku­sové školy v zahra­ničí, či ume­lecké školy u nás. S týmto súvisí jasné a zro­zu­mi­teľné komu­ni­ko­va­nie reál­nej pri­da­nej hod­noty pre naše cie­ľové sku­piny. Pozor­nosti sa nám začína dostá­vať od médií, začí­najú si nás tiež vší­mať školy, najmä tie so sys­té­mom Mon­tes­sori, ale aj široká verej­nosť. Nevní­mam v tomto prí­pade fakt, že som žena, ako žiadnu výhodu.

3. Mys­lím si, že to o pohlaví vôbec nie je. Je to o stra­te­gic­kom pre­mýš­ľaní, schop­nosti raci­onálne a objek­tívne veci hod­no­tiť, schop­nosti odhod­lať sa a konať, nie­len roz­prá­vať, a samoz­rejme o zápale, chuti, sil­nej vôli, cho­pení sa šance, vyka­saní si ruká­vov… A tieto vlast­nosti a zruč­nosti môžeme mať všet­ciJ

4. Vraví sa, že muži sú zvy­čajne prag­ma­tic­kejší, ženy sú viac poci­tové. Chlap vec vidí a roza­na­ly­zuje ju, žena má zas svoju intu­íciu a šiesty zmy­sel. Moje skú­se­nosti vra­via, že ženy sú tvrdé pra­cantky, veľké per­fek­ci­onis­tky, no nie­kedy majú prob­lém s plá­no­va­ním. Pre mňa sú ide­álne ako pro­fesne, tak aj gen­de­rovo zmie­šané tímy, ktoré sa vedia vzá­jomne uni­kátne obo­ha­co­vať. Či už v športe, kul­túre, vzde­lá­vaní alebo aj IT. Ženy vidia veci inak, z inej per­spek­tívy ako muži. Rele­vantný a prav­divý môže byť názor oboch, každý sa však na tú istú vec pozerá z opač­nej strany. Ak potom máte vo vašom tíme ženy aj mužov a viete ich správne viesť, dosta­nete pohľad kom­pletný, čo vám môže zais­tiť peknú kon­ku­renčnú výho­duJ

5. Baby, nebojte sa o svo­jich snoch a víziách nie­len roz­prá­vať, ale ich aj ich činiť. Nič nie je jed­no­duch­šie ako začať teraz, v dobe, keď tu máme sociálne médiá, čo nás pre­pá­jajú so stov­kami našich „frien­dov“. Stre­tá­vajte sa s podobne zmýš­ľa­jú­cimi ľuďmi, networ­kujte, sha­pujte a opti­ma­li­zujte svoje prvotné nápady, vzá­jomne ich pre­pá­jajte, roz­mýš­ľajte do budúcna a túto budúc­nosť si vizu­ali­zujte. Aj keď sú vaše plány odvážne. K tomu nech vám nechýba obrov­ská dávka úprim­ného nad­še­nia a viery v seba a vo svoj nápad. Ľudia z vás musia cítiť, že viete, čo robíte, a tomu, čo robíte, aj naozaj a úprimne veríte. Potom už nie je nič nemož­néJ

Lujza Bubá­nová (DivanoEmo­tion ID)

1. Vyras­tala som v mediál­nom pro­stredí, ktoré ma naozaj baví. Vidím, že je ešte veľa mož­ností, ako ho tech­no­ló­giami vylep­šiť. Náš prvý vstup na mediálny trh je Divano a Emo­tion ID. Oba pro­jekty sú už po laun­chi a začína sa nám dariť. Divano začína svoju druhú kam­paň a o nedlho pred­sta­víme nový dizajn, kto­rým rea­gu­jeme na feed­back od use­rov. Emo­tion ID ser­vi­suje už nie­koľ­kých kli­en­tov, pra­vi­delne pris­pie­vame do mien­kot­vor­ných prin­tov na Slo­ven­sku s prí­pa­do­vými štú­diami a chys­táme spin-off pro­dukt určený pre MCN a You­tu­be­rov. Oba pro­jetky vzni­kali postupne za posledné tri roky. Asi našou naj­väč­šou výho­dou je tím, ktorý sa skladá z kom­pli­men­tár­nych schop­ností od psy­cho­ló­gie, dizajn/UX, počí­ta­čové vide­nie, počí­ta­čová gra­fika, až bio­tech. Za náš tím sme s Bori­som Šebo­ší­kom veľmi vďační.

2. Keďže som nikdy nebola mužom (smiech), neviem cel­kom porov­nať akej pozor­nosti alebo prí­stupu by sa mne alebo našim pro­jek­tom bolo dostalo. Podľa mňa by v tom roz­diel nebol. Ide­olo­gicky aj tech­no­lo­gicky sú oba pro­jekty dosta­točne jedi­nečné aby zau­jali aj bez female foun­derky.

3. Mys­lím si, že biz­nis je o ľud­ských vzťa­hoch, takže pohla­vie nie je až taký roz­ho­du­júci fak­tor. Podľa mňa je ním vôľa spo­lu­pra­co­vať, ktorá je od pohla­via nezá­vislá. Určite exis­tujú prí­klady, kedy to majú ženy ťaž­šie, ale nie­kedy to je aj naopak a ťaž­šie to majú muži. Na dru­hej strane ale musím pri­znať, že nájsť fun­ding pre firmu s female foun­der­kou je naprí­klad v USA omnoho jed­no­duch­šie. Pred pár dňami som sa vrá­tila z USA, kde sa po našich pro­jek­toch vrhli inves­tori, ktorí sa netaja, že potre­bujú vo svo­jich port­fó­liach nádejné pro­jekty so ženami vo vedení. Tak sa ideme sťa­ho­vať do Cali­for­nie. (smiech)

4. Úprimne? Vždy som lešie vychá­dzala s mužmi. Prídu mi väč­ši­nou menej kom­pli­ko­vaní a pria­mo­čia­rejší, ale pri nich musí člo­vek vedieť pra­co­vať s ješit­nos­ťou. Je to iba môj názor, pre­tože aj v športe bolo vždy viac mužov. Moje idoly sú ale ženy a ich cit­li­vejší prí­stup k riziku a zod­po­ved­nosti sú obdi­vu­hodné.

5. Naj­hor­šie je podľa mňa byť pre­hnane skromná a čakať, kým sa prí­le­ži­tosť dostaví sama. Na úspech treba vystú­piť zo svo­jej „com­fort zone”, čo sa aj ja ešte len učím.

Lucia Kubin­ská (Inhiro)

1. Som „len” spo­lu­za­kla­da­teľka, takže sme v tom spolu s Andre­jom a Micha­lom (a ďal­šími kole­gami). InHiro začí­nalo ako interný pro­jekt Web­sup­portu. Andrej Baran na ňom pra­co­val ako hlavný prog­ra­má­tor, ja ako dizaj­nér. Neskôr sme vycí­tili poten­ciál aj pre iné podobné firmy, čím sme zau­jali na Star­tu­pA­wards aj inves­to­rov. Je prí­jemné, keď niečo, na čom pra­cu­jete, zaujme oko­lie. Za úspech ja osobne ale pova­žu­jem niečo iné, nie star­tu­pové súťaže.

2. Roz­diely v prí­stupe nevní­mam. Som web­de­sig­ner, v minu­losti bolo v tejto oblasti na Slo­ven­sku fakt veľmi málinko žien, takže v tomto zmysle som bola skôr rarita, ale žiadne výhody či nevý­hody som nepo­ci­ťo­vala. Každý má svoje zbrane, ale nemys­lím, že je to vecou pohla­via. Páči sa mi, že v súčas­nosti sú dámy-kole­gyne úplne pri­ro­dze­nou súčas­ťou nových aj etab­lo­va­ných firiem na naj­vyš­ších pozí­ciách.

3. Pre mňa to nikdy nebolo roz­ho­du­júce. Nena­ra­zila som na žiadne „sklené stropy” kde by mi nie­kto naz­na­čil že som „len” žena a ďalej sa nedos­ta­nem.

4. Mys­lím že ste­re­otypy muž vs žena sú hor­šie skôr na východe. (smiech) Dobre si roz­umiem s ana­ly­ticky roz­mýš­ľa­jú­cimi ľuďmi. Mám šťas­tie, že vo svo­jom okolí takých mám — aj mužov, aj ženy. V pra­cov­nom kolek­tíve je pre mňa dôle­žité, ak sú kole­go­via v neja­kej oblasti lepší ako ja. Naprí­klad viem, že Andrej je milión krát lepší kóder ako ja. Kole­gyňa Katka zase orga­ni­zuje „Pivné cesty”, takže ona vie o pive sto krát viac ako ja. Vtedy je to pre mňa mrte zau­jí­mavé a viem, že sa budeme mať o čom roz­prá­vať.

5. To je jasné — pokiaľ je tým snom upiecť koláč, nech upa­ľujú do kuchyne! (smiech) 

Pridať komentár (0)