Pod­ni­ka­nie a rov­nosť pohlaví podľa slo­ven­ských pod­ni­ka­te­liek — Časť 2.

Alexandra Dulaková / 23. september 2015 / Tools a produktivita

Druhá časť série člán­kov o úspeš­ných slo­ven­ských pod­ni­ka­teľ­kách pred­sta­vuje ďal­šie zau­jí­mavé pro­jekty a ich ambi­ci­ózne tvor­kyne. Sú nimi Marianna Sliv­ková, Vero­nika Štr­bá­ková a Andrea Zahu­ran­cová.

Na Slo­ven­sku roz­hodne nie je núdza o šikov­ných ľudí, bez ohľadu na ich pohla­vie. Keďže je ale anga­žo­va­nosť žien v sfére biz­nisu a pod­ni­ka­nia stále pre­pie­ra­nou témou, roz­hodli sme sa upo­zor­niť na mladé a talen­to­vané Slo­venky, ktoré sa vo svete star­tu­pov zapí­sali do pove­do­mia ako zakla­da­teľky zau­jí­ma­vých a sľub­ných pro­jek­tov. 

Kaž­dej sme sa spý­tali päť otá­zok:

  1. Si Slo­venka, ktorá na star­tu­po­vej scéne zazna­me­nala úspech ako zakla­da­teľka a výkonná pred­sta­vi­teľka nádej­ného pro­jektu. Ako si sa k nemu dostala a ako vlastne vzni­kal?
  2. Aké je byť v tvo­jom fachu ženou? Dostalo sa ti kvôli tomu inej pozor­nosti alebo prí­stupu? Ak áno, od koho? Pop­rí­pade podobné roz­diely nevní­maš?
  3. Mys­líš si, že je na našej scéne pre ženu ťaž­šie pre­ra­ziť a uspieť, alebo si toho názoru, že roz­diely pohlaví v tomto prí­pade neh­rajú žiadnu zásadnú rolu? 
  4. Ešte stále v našom západ­nom svete pre­vlá­dajú ste­re­otypy zalo­žené na roz­die­loch medzi mužmi a ženami. Je podľa teba práca so ženou v nie­čom iná ako práca s mužom? S kým sa ti pra­cuje lep­šie a aké kva­lity si na dru­hých naj­viac (pop­rí­pade naj­me­nej) ceníš?
  5. Čo by si pora­dila mla­dým ženám/dievčatám, ktoré majú vízie a sny a chcú s nimi na Slo­ven­sku pre­ra­ziť? 

Marianna Sliv­ková (FOSALI®)

1. Na tomto trhu nie sme až takí noví, to musím pri­znať. S bra­tom už nie­koľko rokov ponú­kame neštan­dardné osvet­le­nie práve na báze LED tech­no­ló­gie, či už sú to pod­svie­te­nia pod­hľa­dov, hlavné osvet­le­nie miest­ností, alebo deko­račné efekty ako naprí­klad hviezdne nebo, či iné výmysly z našej a zákaz­ní­ko­vej hlavy… S optic­kými vlák­nami máme teda skú­se­nosti a vždy sme ich vní­mali ako niečo úžasné, niečo z čoho sa dá tvo­riť a dokonca pou­žiť aj do miest, kde sa štan­dardne s osvet­le­ním a teda elek­tri­nou nemô­žeme dostať. No chceli sme naším kli­en­tom ponúk­nuť rie­še­nia, ktoré budú pre nich nená­ročné z hľa­diska ser­vi­so­va­nia, budú mať nízku spot­rebu a dlhú život­nosť a pri­tom budú krásne, domi­nantné, ori­gi­nálne a s nády­chom luxusu. A takto vlastne začala vzni­kať vízia FOSALI®…

2. Asi mám to šťas­tie, že som šéf, takže ten rešpekt viac-menej pri­šiel sám, pri­ro­dzene ma museli akcep­to­vať. (smiech) Ale v pod­state nevní­mam nijaké roz­diely v tom, či som žena alebo muž, skôr sa mi zdá, že ma posu­dzujú podľa veku. Vo väč­šine prí­pa­doch mali skôr zákaz­níci pred­sudky kvôli tomu, že som rela­tívne mladá žena, takže skú­se­nosti či vedo­mosti asi nemô­žem mať, a najmä v nie­čom tak odbor­nom ako je elek­tri­kár­čina či inte­li­gentné ria­de­nie. I keď musím pri­znať, boli aj také situ­ácie (najmä na zahra­nič­ných ces­tách), kedy kli­ent vyslo­vene pre­fe­ro­val hovo­riť s mojím muž­ských kole­gom. No potom pocho­pil, že ja som ten roz­ho­do­vací člá­nok, takže sa aj dosť rýchlo pre­nie­sol cez to, že som „len” žena. 

3. Často mi hovo­ria, že sa mi ľahko hovorí o úspe­chu, keďže ešte nemám deti. Pre­ra­ziť s rodi­nou je asi ďaleko ťaž­šie, to neviem posú­diť… No zatiaľ nemám pocit, že by to, že som žena bol nejaký môj hen­di­kep. Naopak, veľa krát doká­žem celú situ­áciu odľah­čiť práve pri komu­ni­ká­cii s mužom. Mys­lím si dokonca, že tak by to aj malo byť v biz­nise — žena s mužom sa dokážu na pro­fe­si­onál­nej úrovni dohod­núť a záro­veň povtip­ko­vať ďaleko lep­šie než so svo­jím pohla­vím, akosi dokážu nájsť tu správnu reč, to vzá­jomné pocho­pe­nie humoru, spô­sobu reči. No späť k otázke — za môj hen­di­kep som vždy skôr pova­žo­vala buď jazy­kovú bari­éru, kým som žila v zahra­ničí, nedos­ta­tok skú­se­ností alebo aj môj vek, keďže som sa vždy ťahala do mana­žér­skych pozí­cií. Ale že by pre­káž­kou bolo to, že som žena, si nepa­mä­tám. Mys­lím, že keď niečo chceš dosia­hnúť, tak to proste dáš. Či už si ten alebo onen, do cieľa napo­kon dora­zíš.

4. Mne osobne sa dobre pra­cuje v tíme a aj s tímom zlo­že­ných z mixu. Aj veko­vého, pova­ho­vého a vedo­most­ného. Takto má každý svoje miesto v tíme a zapĺňa dieru práve tými svo­jimi pred­nos­ťami a cha­rak­te­rom. Asi by som sa zbláz­nila v čisto muž­skom kolek­tíve a cel­kom určite v tom žen­skom. (smiech) Čo som si však vždy naj­viac vážila na svo­jich kole­goch, či už tu na Slo­ven­sku alebo v zahra­ničí, bola zod­po­ved­nosť a ochota. Podľa mňa s týmito dvomi kva­li­tami doká­žete vyko­nať čokoľ­vek a vede­nie, zákaz­níci či kole­go­via budú vždy spo­kojní. Na dru­hej strane, vlasy sa mi sta­vajú z takz­va­ných scho­vá­va­čov, ktorí sa budú vždy vyhý­bať a ute­kať pred akou­koľ­vek zod­po­ved­nos­ťou… Takto sa vlastne nikdy nemô­žete spo­ľa­hnúť a to je veľmi zlé.

5. Nerieš kto si, čo si, začni robiť to čo ťa baví a čomu veríš. Obe­tuj tomu veľa času, síl, ener­gie a ešte viac času a pozi­tívny výsle­dok sa musí dosta­viť. Len pozor na cho­robné dáva­nie si nových a nových cie­ľov hneď ako dosiah­neš ten prvý, lebo potom nebu­deš nikdy spo­kojná a budeš stále ťahať ďalej, tak ako aj ja :-)

Andrea Zahu­ran­cová (Eyerim)

1. Eyerim vzni­kol v Malaj­zii, kde Mar­tin, spo­lu­za­kla­da­teľ Eyerim, pôso­bil. Ja som v tom čase fina­li­zo­vala svoje štú­dium vo Viedni. Vždy som bola zás­tan­com myš­lienky, že člo­vek sa naj­lep­šie učí v prak­tic­kom živote. Práve preto som sama roz­mýš­ľala nad nápl­ňou mimo školy, kedže mono­tón­nosť aka­de­mic­kého vzde­lá­va­nia ma men­tálne brz­dila. Prvotná myš­lienka o Eyerim ma okam­žite nadchla a záro­veň mi v tejto fáze života padla maxi­málne vhod.

2. Ja sa vo svo­jom fachu cítim fan­tas­ticky a svoju prácu mám úprimne rada. Neviem, akú výni­moč­nosť mi to, že som žena, pri­náša, to by som v prvom rade musela vedieť, aké je to byť mužom. Zvlášt­nej pozor­nosti sa mi nedos­talo a akú­koľ­vek nad­ra­de­nosť, čo sa týka pohla­via, v mojej praci nevní­mam. Prav­de­po­dobne je to tým, že pozor­nosť sa nesna­žím zís­ka­vať pre seba, ale pre Eyerim. Je prav­dou, že za Eyerim stojí tím jed­not­liv­cov, nikto z nás však nepre­zen­tuje sám seba, spája nás spo­ločný pro­jekt.

3. Som pre­sved­čená, že na člo­veka by sa malo poze­rať ako na jed­not­livca — bez ohľadu na pohla­vie. Záleží v prvom rade od jeho túžby a moti­vá­cie vyma­niť sa z mains­tream prúdu a niečo doká­zať. Je prav­dou, že slo­ven­skej star­tup scéne domi­nujú muži. Nemys­lím si však, že je to preto, že ženy sú menej šikovné alebo menej ambi­ci­ózne. Dôvod vidím v tom, že 95% star­tup pro­jek­tov na Slo­ven­sku sú vysoko tech­nicky zame­rané a k prog­ra­mo­va­niu mali muži vždy bliž­šie. Pre fas­hion pro­jekt, akým je Eyerim, je pri­ro­dzené, že na vrchole pyra­mídy stojí žena.

4. Ak mám byť úrpimná, vo väč­šine prí­pa­dov sa mi lep­šie spo­lu­pra­cuje s mužmi, keďže sú v jed­naní vec­nejší a efek­tív­nejší. Osobne schop­nosť jed­nať pria­mo­čiaro, bez zby­toč­ných “small-tal­kov”, oce­ňu­jem. Určite však nech­cem gene­ra­li­zo­vať, keďže som sa mno­ho­krát stretla už aj so ženami, ktoré mali v tomto aspekte značne navrch.

5. Sku­točne sa necí­tim na to, aby som roz­dá­vala rady. Verím však, že zákla­dom úspe­chu je odvaha svoju myš­lienku usku­toč­niť a na nič neča­kať. Správny čas je práve teraz. Rov­nako sa nebáť prí­pad­ného neús­pe­chu. Ten môže byť, koniec kon­cov, len posil­ňu­jú­cou skú­se­nos­ťou. A záro­veň neza­bú­dať na skrom­nosť.

Vero­nika Štr­bá­ková (Spe­ekle)

1. K pro­jektu Spe­ekle som sa dostala na FIIT, kde ma ešte ako štu­dentku baka­lár­skeho stupňa štú­dia zvo­lili do fakult­ného tímu, ktorý sa mal zúčast­niť v súťaži Ima­gine Cup. V tejto súťaži tímy vymýš­ľajú a rea­li­zujú pro­jekt na zada­nie „Pomo­cou IT tech­no­ló­gií zlep­šiť svet”, ktorý odpre­zen­tujú naj­skôr v lokál­nom finále a v prí­pade, že sú úspešní, tak aj vo sve­to­vom finále. Od začiatku sme s tímom vedeli, že sa chceme hýbať v zdra­vot­níc­tve, nakoľko IT má v zdra­vot­níc­tve obrov­ský poten­ciál zlep­šiť kva­litu ľud­ského života. Miro, člen nášo tímu, pri­šiel s nápa­dom spra­co­vá­vať zvu­kové krivky s cie­ľom učiť nepo­ču­jú­cich roz­prá­vať. Nápad sa nám veľmi páčil a tak sme začali pra­co­vať na prvom pro­to­type. Po čase sme však počas kon­zul­tá­cii s odbor­níkmi zis­tili, že pri­niesť rie­še­nie v takom krát­kom čase a odpre­zen­to­vať ho na lokál­nom finále je tak­mer nemožné, navyše je veľmi málo nepo­ču­jú­cich ľudí, ktorí sa naozaj chcú naučiť roz­prá­vať. Tak sme hla­dali iný busi­ness model k nášmu pro­to­typu ana­ly­zá­tora, až v jeden deň našu pro­fe­sorku počas štu­dent­skej kon­fe­ren­cie napadlo, že by sme sa mohli veno­vať deťom s rečo­vými prob­lé­mami, ktoré nav­šte­vujú logo­pé­diu. Nápad sa nám zapá­čil a vtedy sme prvý­krát oslo­vili logo­pé­dov. 

2. Čo sa týka môjho tímu, málo­kedy medzi nami vní­mam nejaké roz­diely. Čo sa týka oko­li­tého sveta, stále sa ešte stre­tá­vam s prek­va­pe­ním osta­ných ľudí, keď sa pred­sta­vím a poviem svoju pro­fe­siu. Väč­ši­nou ma typujú na eko­nómku, alebo iné huma­nitné smery. Musím však zhod­no­tiť, že aj napriek stále naras­ta­jú­cemu počtu žien v IT je ich v tomto smere stále pome­nej. Preto sa občas stret­nem s reak­ci­ami, že ľudia obdi­vujú, že aj ja som jed­nou z nich a pro­jektu to pomáha najmä v media­li­zá­cii, nakoľko často­krát ma média oslo­vujú práve preto, že som žena v IT.

3. Mys­lím si, že uspieť môže každý, bez roz­dielu pohla­via, veku, záze­mia… Ak má člo­vek svoj cieľ a ide si tvrdo za ním, je ochotný vzdať sa svojho kom­fortu a nebojí sa pre­ká­žok, dokáže tento cieľ napl­niť.

4. Väč­ši­nou ľudí nepo­su­dzu­jem podľa pohla­via, ale podľa cha­rak­teru. Musím sa však pri­znať, že s mužmi sa mi pra­cuje nie­kedy ľah­šie, pre­tože komu­ni­ká­cia je stručná, výstižná a prí­padné vzá­jomné prob­lémy sa rie­šia omnoho jed­no­duch­šie. Možno je to aj tým, že sa už dlho pohy­bu­jem v tomto „muž­skom” svete a odvykla som si od denno-den­nej komu­ni­ká­cie so ženami. Určite však pod­po­ru­jem roz­ma­ni­tosť v tíme, pre­tože ženy dokážu výrazne pris­pieť v tomto smere svo­jím odliš­ným pohľa­dom na vec, svo­jou empa­tiou a najmä v pro­jek­toch, ako je Spe­ekle, zame­ra­ných na deti a ich rodi­čov je prí­tom­nosť žien nevy­hnutná.

5. Nebáť sa o svo­jich víziách hovo­riť, od začiatku komu­ni­ko­vať so svo­jou cie­ľov­kou a najmä mys­lieť pozi­tívne. Jed­no­duch­šie sa ide na stret­nu­tie, keď si člo­vek pred­staví, že stret­nu­tie dopadne úspešne, ako keď sa od začiatku vystre­suje s tým, že sa mu nič nepo­darí, a tým si často­krát neús­pech sám pri­volá. Na záver dodám, že rôzne star­tu­pové súťaže dokážu člo­veka výrazne posu­núť ďalej a v prí­pade výhry dodať potrebné kon­takty, finan­cie, media­li­zá­ciu a pora­den­stvo, preto určite odpo­rú­čam skú­siť aj túto cestu. 

Pridať komentár (0)