Prečo je práca v Lon­dýn­skom finanč­nom cen­tre skla­ma­ním?

Martin Bohunický / 18. august 2015 / Business

Ak by ste sa ma mali spý­tať, čo si mys­lím o Lon­dýne, bez debaty vám odpo­viem: “Škola života.”

Kým je Lon­dýn známy ako európ­ske hlavné mesto finan­cií, skôr ťa od práce vo finan­ciach odradí, než aby ťa do nej vtia­hol. O cenách náj­mov bolo napí­sané mnoho, za platy si nájom nemôže dovo­liť prak­ticky nikto. A mladí ľudia ešte pra­cujú zadarmo s náde­jou, že raz by mohli byť zamest­naní.

Skla­ma­nie sa mení na dez­ilú­ziu, keď si člo­vek uve­domí, že spo­loč­nosti týchto “zúfa­lých” stá­žis­tov len rotujú a využí­vajú ich ako pra­covnú silu zadarmo. Uni­ver­zity sa stali pro­du­cen­tom veľ­kého množ­stva vzde­la­ných otro­kov a ich pre­by­tok na trhu plní vrecká zamest­ná­va­te­ľov.

V Lon­dýne sa jed­no­du­cho stre­tá­vajú sny s noč­nými morami. Sťa­ho­va­nie do nového mesta bez zna­losti situ­ácie je pre mla­dých ľudí veľmi skľu­ču­júce, no záro­veň veľmi veľa naučí. V Lon­dýne totiž spoz­náš rea­litu. Z množ­stva tých ambi­ci­óz­nych hláv z celého sveta sa to poda­rilo len nie­koľ­kým. Zvy­šok odchá­dza späť domov s jed­ným veľ­kým skla­ma­ním. Tu sú tri hlavné dôvody, prečo:

1. Ceny náj­mov sú extrémne

Za všetko hovo­ria slová popu­lár­neho Stu­arta Heri­ta­gea, ktorý píše pre známy The Guar­dian. “S mojou tehot­nou ženou a prá­cou, ktorá mi neza­robí mili­óny, sto­jím pred váž­nym roz­hod­nu­tím. Buď odídem z Lon­dýna a zachrá­nim rodinu, alebo bude moje dieťa spať v šuf­líku.

Robím si srandu. Toto je Lon­dýn. Nemô­žem si dovo­liť toľko pries­toru, aby som mal kam polo­žiť stôl.” Podľa The Inde­pen­dent UK je Lon­dýn najd­rah­šie miesto na svete, dokonca drah­šie ako New York, Paríž či Syd­ney. Nestačí? Ak si mys­líš, že pre­há­ňam, toto je titu­lok z The Teleg­raph: “Minis­ter rezig­no­val pre­tože jeho plat 120,000 libier nesta­čil na pod­poru jeho rodiny v Lon­dýne.”

2. Igno­rá­cia

Kto­vie, či je to Anglic­kou kul­tú­rou alebo rých­lym živo­tom Lon­dýn­ča­nov, no dostať odpo­veď od poten­ci­onál­neho zamest­ná­va­teľa sa rovná šanci vidieť jed­no­rožca. Až 25% opý­ta­ných nedos­talo ani jednu jedinú odpo­veď na svoj žia­dosti a mnohí ďalší abso­lútne neboli infor­mo­vaní o roz­hod­nutí zamest­ná­va­teľa po poho­vore.

3. Vyko­ris­ťo­va­nie pra­cov­ní­kov

Celo­denná práca a žiadne peniaze. Nie že nemáš peniaze na tie šia­lené nájmy, ty nemáš peniaze ani na kávu.

Nie, neho­vo­rím teraz o kra­ji­nách tre­tieho sveta. Hovo­rím o Lon­dýne”.

Spo­loč­nosti využí­vajú situ­áciu na trhu, keď trh zapla­vili vzde­laní ľudia výrazne pre­vy­šu­júci ponuku. A tí šťastní, tí, čo si neja­kým spô­so­bom prácu nájdu, čaká poriadne tvrdý život. Lon­dýn je známy vyso­kými platmi, no aj vyso­kým krv­ným tla­kom. Absol­venti videli film Vlk z Wall Street, pri­chá­dzajú namo­ti­vo­vaní a tešia sa na kopec zábavy a nevia­za­ného sexu.

No nič z toho sa nedeje. Nedos­ta­tok spánku a keď už, tak v kan­ce­lá­rií. Nons­top práca pre sku­toč­ných vlkov z Lon­dýna. Mesto, v kto­rom zľu­to­va­nie nepozná miesto.

Bohu­žial, tak ako po filme Vlk z Wall Street, tak aj tu pri­ťa­huje nega­tívna reklama ešte viac ľudí.

zdroj: elitedaily.com

Pridať komentár (0)