Prečo nemôžu diev­čatá prog­ra­mo­vať? Odpo­vie vám sati­rická kam­paň

Alexandra Dulaková / 18. jún 2016 / Tech a inovácie

Girls Who Code si vzalo na paš­kál všetky ste­re­otypné dôvody, ktoré vraj diev­ča­tám a ženám brá­nia v tom, aby boli dob­rými prog­ra­má­tor­kami. Vychá­dzali z osob­ných skú­se­ností, prí­be­hov a pre­dov­šet­kým vedec­kých štú­dií, kto­rých výsledky sa zho­do­vali v jed­nom: nie sú v tom dobré, pre­tože sú diev­čatá.

Vedecké štú­die a ich výsledky občas vedia poriadne zasko­čiť. Ako naprí­klad tá z roku 1999, ktorá sa sna­žila aka­de­mic­kou rečou vysvet­liť jeden veľmi pria­mo­čiary fakt, a síce že žen­ská bio­ló­gia sa jed­no­du­cho nehodí k prog­ra­mo­va­niu. Dokonca sa uchý­lili aj k takým kva­lit­ným metó­dam, akou bolo navrho­va­nie kore­lá­cie medzi veľ­kos­ťou a štruk­tú­rou istých moz­go­vých oblastí na jed­nej strane a inte­lek­tom na tej dru­hej. V skratke: u pop­red­ných vedec­kých osob­ností, akou bol naprí­klad Eins­tein, sa pre­uká­zala nad­prie­merná veľ­kosť spo­mí­na­nej moz­go­vej časti. Takže ju spo­jili s mate­ma­tic­kými schop­nos­ťami. No a keďže je štruk­túra časti mozgu u žien tro­chu iná, logicky z toho vyplýva, že nie je možné, aby boli v mate­ma­tike a logike také dobré, ako muži. Skoro taká dobrá ana­ló­gia, ako keď boli vedci na začiatku 20. sto­ro­čia pre­sved­čení, že pro­por­ci­onálne men­šia veľ­kosť mozgu u žien svedčí aj o ich niž­šej inte­li­gen­cii. Aku­rát že tá moder­nej­šia štú­dia sa odo­hrala pred nece­lými 20-timi rokmi. (Tra­pas.)

Ada Love­lace, his­to­ricky prvá prog­ra­má­torka (1815 – 1851)

Screen Shot 2016-06-17 at 21.46.33

Pri­tom prvou prog­ra­má­tor­kou bola vraj žena, Ada Love­lace, a žila už v 19. sto­ročí. Počas svojho života vyvi­nula kom­plexné teórie o fun­go­vaní pred­chodcu moder­ných počí­ta­čov, tzv. Ana­ly­ti­cal Engine. Jej návrhy prog­ra­mov pre toto zaria­de­nie a chá­pa­nie jeho fun­go­va­nia boli dokonca pod­statne zlo­ži­tej­šie než tie od jeho tvorcu, Luigi Manab­rea. Adina práca bola jed­ným z kľú­čo­vých doku­men­tov, ktoré inšpi­ro­vali Alana Turinga pri vytvo­rení prvého “počí­tača” počas Dru­hej sve­to­vej vojny. Okrem Ady boli aj také ženy, ktoré stáli pri vzniku jed­ného z prvých prog­ra­má­tor­ských jazy­kov — COBOL. Bola ňou Grace Hop­ping. Verila, že jazyk prog­ra­mo­va­nia môže byť tak zro­zu­mi­teľný ako jej mate­rin­ský jazyk, anglič­tina, a práve vďaka nej dnes prog­ra­má­tori pra­cujú s “if/thens” namiesto 1/0. Jed­nou z prvých prog­ra­má­to­riek na počí­tači CSI­RAK bola tak­tiež žena, Kay Thorne. Medzi tro­chu moder­nej­šie prog­ra­má­torky pat­ria naprí­klad Anita Borg alebo Marissa Mil­ler, prvá inži­nierka Yahoo, ktorá bola záro­veň ženou. A dopra­co­vala sa až na pozí­ciu CEO (aj keď to momen­tálne s jej prá­cou nevy­zerá úplne ružovo). Dôkazy o schop­nom prog­ra­má­tor­sko-ana­ly­tic­kom mys­lení máme teda aj u jedin­cov s chro­mo­zó­mami XX!

Takže otáz­kou, ktorú by sme si mali všetci klásť je: prečo nie je na svete viac prog­ra­má­to­riek? Touto prob­le­ma­ti­kou sa predsa zaobe­rajú toľké ini­cia­tívy, mlá­dež­nícke orga­ni­zá­cie a ško­le­nia, ktoré diev­ča­tám prog­ra­mo­va­nie priam pod­sú­vajú na tácke. No napriek tomu tvo­ria len mizivé per­cento pro­fe­si­onál­nych prog­ra­má­to­rov.

Screen Shot 2016-06-17 at 21.40.00

foto: girls who code

Ženy a diev­čatá (aspoň tá gene­rá­cia, ktorá momen­tálne dospieva alebo dospela) sa pomerne často stre­tá­vala s prí­stu­pom, ktorý im do hláv vtĺkal, že práca s počí­tačmi je pre­dov­šet­kým pre chlap­cov. A výsled­kom týchto posto­jov sú pomery, ktoré pou­ka­zujú naprí­klad aj na to, že si chlapci akosi auto­ma­ticky mys­lia, že ich chlap­čen­skí spo­lu­žiaci sú v prog­ra­mo­vaní lepší než diev­čatá. A to bez toho, aby o ich schop­nos­tiach čosi vedeli. Aj pro­fe­si­onálky sa stre­tá­vajú s tým, že ich prácu pri­jíma prog­ra­má­tor­ská komu­nita skep­ticky a pre­fe­ruje skôr tie muž­ské — znova, bez vide­nia ich obsahu. Dr. Maria Milo­savl­je­jic, ktorá stojí na čele via­ce­rých aus­trál­skych pop­red­ných prog­ra­má­tor­ských inši­tú­cií, pat­rila počas štú­dia do triedy, kde bola jediné dievča a od chlap­cov neus­tále dostá­vala ponuky na pomoc s úlo­hami, aj keď ju nepot­re­bo­vala. (Síce je možné, že v tomto prí­pade sa chlapci len sna­žili nad­via­zať kon­takt s jedi­ným žen­ským dru­hom v ich roč­níku.)

Mnohí odbor­níci sa zho­dujú v tom, že prog­ra­mo­va­nie by malo pat­riť do škol­ských osnov už od ran­ného veku. Bez ohľadu na pohla­vie. Takisto by lek­tori a uči­te­lia nemali robiť žiadne roz­diely medzi prí­stu­pom k diev­ča­tám a chlap­com. Len tak sa zrejme diev­ča­tám vštepí, že k počí­taču a kóde­niu pat­ria rov­nako ako ich špo­lu­žiaci a chlap­com, že v prog­ra­mo­vaní nie sú inhe­ren­tne lepší než ich žen­ské súput­níčky.

Girls-Who-Code

zdroj: tech.co

Tá star­šia gene­rá­cia sa však už oboh­ra­tých ste­re­oty­pov a pred­sud­kov nez­baví. Nie­ktoré mladé prog­ra­má­torky sa tak roz­hodli z nich aspoň uro­biť srandu. A práve tak vznikla kam­paň Girls Who Code, ktorá sati­ricky vysvet­ľuje, ako presne im pri prog­ra­mo­vaní pre­káža, že sú diev­čatá. Vinia to naprí­klad na men­štru­áciu, prsia, pri­dlhé mihál­nice, výkyvy nálad, či fyzickú krásu. Ich cie­ľom je pou­ká­zať na to, ako nezmy­selná je celá táto argu­men­tačná línia a pod­po­riť mladé diev­čatá, aby sa ňou nene­chali odra­diť. Snáď im to teda vyjde.

Viac videí a infor­má­cie o kam­pani náj­deš na ich stránke.

Zdroj: IFL Science, zdroj titul­nej foto­gra­fie: ad week

Pridať komentár (0)