Prečo sa star­tup hodný miliardy dolá­rov nerovná miliarde vo vrecku star­tu­pistu

Ľudovít Nastišin / 23. máj 2015 / Tools a produktivita

Prí­chod firmy na burzu je snom kaž­dého star­tu­pistu. Je to moment istého zados­ťu­či­ne­nia, avšak nedá sa vždy pove­dať, že aj finanč­ného. Najmä z pohľadu star­tu­pistu.

Svoje o tom vie naprí­klad Aaron Levie, zakla­da­teľ Box, mal v tento významný moment len 3,4 % ekvity vo svo­jej vlast­nej firme, a to po 8,5 roku tvr­dej práce. Renaud Lap­lan­che z Len­dersC­lubu mal o tro­cha viac šťas­tia, po 7 rokoch práce mu zostalo 4,7 %. Z tohto pohľadu naj­hor­šie dopa­dol Chad Dic­ker­son, ktorý mal po dekáde pôso­be­nia v Etsy podiel iba 2,1 %.

Aj keď staré star­tup prí­slo­vie hovorí „rad­šej mať 1 % v spo­loč­nosti hod­nej miliardu, ako mať 100 % v spo­loč­nosti bez hod­noty“, nie je toto pri­rov­na­nie práve najv­hod­nej­šie. Sku­točná dilema tkvie v zamys­lení sa nad mož­nos­ťou mať 1 % v miliar­do­vej spo­loč­nosti alebo mať 10 % v spo­loč­nosti hod­nej 100 mili­ó­nov. Z časo­vého hľa­diska je roz­hodne lep­šia druhá mož­nosť, nakoľko pokým sa spo­loč­nosť vôbec dostane na burzu môže zakla­da­teľ svoj 10 %-ný podiel exit­núť za cel­kom pekný peniaz.

Prob­lém sa začína už pri rai­so­vaní kapi­tálu. Star­tupy dnes rai­sujú ako o život a oslo­vujú inves­to­rov zná­mou for­mu­lou „s vašimi peniazmi a exper­tí­zou by som bol nie­kde úplne inde ako moji kon­ku­renti“. V sku­toč­nosti však inves­tori nechcú byť kľú­čom k úspe­chu, oni len chcú inves­to­vať do spo­loč­ností, ktoré majú poten­ciál. Úprimne, keby chceli sami makať, tak si zalo­žia vlastnú spo­loč­nosť.

Ako teda oslo­viť inves­tora správne? Naj­skôr nejako takto: „Dobrý! Minulý rok som pri inves­tí­ciách X zaro­bil Y peňazí. Tento rok oča­ká­vam 400 %-ný rast, ale s vašou­in­ves­tí­ciou by som mohol ata­ko­vať až 800 %! Zau­jalo vás to?“ Hlavne nikdy netreba bez­hlavo rai­so­vať a pri­tom ani poriadne neve­dieť ako pou­žiť zís­kané peniaze na rast.

V sku­toč­nosti inves­tori majú málo­kedy čo stra­tiť, o veľa ide práve samot­ným star­tu­pis­tom. Inves­tor dobre vie, že asi 7 z 10 spo­loč­ností na trhu neus­peje. A keď sa to stane, tak len zdvihne tele­fón, zavolá do Sili­con Val­ley, spýta sa, či nepot­re­bujú do svojho tímu talen­to­va­ných mla­dých ľudí a ich „odpre­da­jom“ získa späť inves­to­vané peniaze.

Svet sa však mení. Tech­no­ló­gie sú naj­lac­nej­šie v his­tó­rii, spô­soby akvi­zí­cie sú neko­nečné a star­tu­pisti zakla­dajú viac spo­loč­ností ako kedy pred­tým. A s tým pri­chá­dzajú nové prob­lémy pre inves­to­rov. Nejde o nedos­ta­tok kapi­tálu, skôr o spô­sob ich fun­go­va­nia. Tieto prob­lémy sú dva: buď inves­tor nevie zís­kať do svojho port­fó­lia dosta­tok zau­jí­ma­vých spo­loč­ností alebo ich je naopak pri­veľa a teda nemôže inves­to­vať efek­tívne. Práve preto inves­tor rad­šej inves­tuje viac do jed­nej spo­loč­nosti ako menej do via­ce­rých. 

Trend je v súčas­nosti taký, že tie naozaj dobré spo­loč­nosti ponú­ka­júce rie­še­nia sku­toč­ných prob­lé­mov nepot­re­bujú veľ­kých inves­to­rov. Finan­co­va­nie si zabez­pe­čia pro­stred­níc­tvom tých men­ších, prí­padne cro­wd­fun­din­gom alebo pôžič­kou z banky. Výbor­ným prí­kla­dom je Atlas­sian, ktorý zobral inves­tí­ciu až pri obrate 60 mili­ó­nov dolá­rov. Týmto tem­pom čoskoro uvi­díme Uni­corn, ktorý bude mať menej ako 10 mili­ó­nov od inves­to­rov.

PS: Men­šia rada na záver — najprv sa snažte nájsť niečo, čo ľudia chcú, a to bude mať poten­ciál vybu­do­vať spo­loč­nosť hodnú 10 mili­ó­nov, až potom mys­lite na 100 mili­ó­nov. Až keď sa dosta­nete na 100 mili­ó­nov zamys­lite sa nad miliar­dou. A do úvahy berte ohod­no­te­nie podľa obratu, nie podľa inves­tič­ných plá­nov inves­to­rov! 

zdroj: TechC­runch

Pridať komentár (0)