Prečo som sa rozhodol opustiť korporátny svet a žiť na púšti v eko dedinke

  • Vyštudoval som prestížnu školu a pochádzam z bohatej rodiny. Pracoval som vo veľkom podniku s veľmi dobrým platom a dnes som ten, ktorého s obľubou označujú za hipíka.
image_1438232689.jpeg
  • Vyštudoval som prestížnu školu a pochádzam z bohatej rodiny. Pracoval som vo veľkom podniku s veľmi dobrým platom a dnes som ten, ktorého s obľubou označujú za hipíka.

 

Pred dvoma rokmi som žil v Dubaji v apartmáne na 12-tom poschodí mrakodrapu a tri minúty od pláže. Mohol som si vybrať zo štytroch bazénov, jazdil som na krásnom kupéčku a chodil som do nočných klubov s právnikmi a bankármi. Bežne sme si kupovali privátne stoly za 2 000 $. Zažil som súkromné koncerty známych hviezd a zabával som sa s modelkami. Žil som sen. Svoj Dubajský sen.

 

„Ešte pred dvomi rokmi som žil v Dubaji, jazdil som na krásnom športovom kupé a chodil som do nočných klubov s právnikmi a bankármi.“

 

Po tom, ako som úspešne dokončil univerzitu, snažil som sa dostať do tých najväčších firiem sveta. Ostrihal som si vlasy a zistil som, že ma ľudia zbožňujú, keď si oblečiem oblek a kravatu. Proste typický korporátny pracovník. Pracoval som na rôznych projektoch, od promovania olejárskych firiem až po pripravovanie PR pre globálnych lídrov v IT oblasti. Tento život naplno spľňal moje materiálne očakávania a požiadavky do poslednej bodky.

 

 

Celé čaro sa stratilo, keď som išiel na rok cestovať po Južnej Amerike. Vyzbrojený iba batohom, špinavým oblečením, ukulelem a surfom. Vtedy som pocítil štastie, ktoré som za celý svoj život nepoznal. Každé ráno som sa budil a nevedel som, kde v ten deň skončím. Presne to mi dávalo neuveriteľné množstvo energie.

 

„Celé čaro sa stratilo, keď som išiel na rok cestovať po Južnej Amerike iba s batohom a surfom.“

 

Keď som sa vrátil domov vypočítal som si ako často by som mohol takto žiť popri práci. Zistil som, že 10 rokov práce by sa ledva rovnalo približne 280 dňom cestovania. Venovať desať rokov nejakej firme, aby som mohol mať voľno ani nie na rok mi prišlo čisté šialenstvo. Obzvlášť, ak by to mali byť jedny z mojích najlepších rokov. Rozhodol som sa preto odpojiť kábel, ktorý ma spájal s korporátnym životom.

 

Realita korporátneho sveta je jednoduchá. Každý je nahraditeľný. Spoločnosti očakávajú sto percentnú lojálnosť od svojich zamestnancov a neponúkajú moc toho naspäť. Videl som riaditeľov, ktorý venovali 30 dedikovaných rokov svojej práci a boli nahradený mladšími, lacnejšími spolupracovníkmi. Keby som sa rozhodol ísť do inej spoločnosti a porozprávať sa s nimi o svojej budúcnosti, všetci by to považovali za zradu. Rešpekt musí ísť z dvoch strán, preto som sa rozhodol utiecť z korporátneho sveta.

 

 

Pracoval som ako pomocný kuchár, pomáhal som predávať poznávacie zájazdy na Galapágy a strávil som mesiac učením sa o cigárach na Kube (a nejaké som aj predal). Spal som za jazdy na streche autobusu v horách Nepálu a stretol som sa tvárou v tvár so žralokom kladivohlavím. Všetky tieto skúsenosti ma navždy zmenili. Komfort už nebol viac pre mňa dostatočný dôvod, aby som skutočne žil svoj život a nie len prežíval.

 

Rozhodol som sa. Chcel som vyskúšať niečo nové a dúfal som, že dokážem popritom pomáhať aj ostatným. V hosteli v El Salvador som zistil aké potešenie mi prináša stavanie kurincov, obrábanie organických záhrad a navrhnovanie hydroponických systémov na pestovanie plodín a rastlín. Učenie sa o ekologickom spôsobe života a pomáhať tým ľuďom sa stali mojimi prioritami. Kompromis bol neprípustný!

 

Rozhodol som sa odísť z korporátneho sveta a začať žiť na mieste zvanom Sunseed, v komunite oddanej tradičnému (low-tech) životnému štýlu s minimálnym vplyvom na životné prostredie.“

 

Teraz žijem na malom mieste zvanom Sunseed nachádzajúcom sa v južnom regióne Španielska zvanom Andalúzia. V komunite odovzdanej tradičnému (low-tech) životnému štýlu, s čo najnižším vplyvom na životné prostredie. Obklopený kaňonmi ako vystrihnutých z westernového filmu. Vlastne naozaj niektoré scény filmu Once Upon a Time (Vtedy na západe) sa tu točili v 60tych rokoch. Vôbec sa im nedivím. Od kedy som pred mesiacom prišiel, cítim sa ako kovboj. Na začiatku som musel spávať v termo spodkách pod tromi peranami a v spacáku. Na prechádzkach údolím som sa bežne stretával s hadmi a sem tam sa objavil aj obrovský pavúk. Počasie sa má čoskoro zmeniť a má byť teplo ako v pekle.

 

 

Tento životný štýl ale nie je len starch a hrôza. Má aj jednoznačné výhody. V rámci vnútorného auditu sa zistilo, že jeden obyvateľ komunity v Sunseede vyprodukuje menej ako 3kg odpadu. Pre porovnanie priemer vyprodukovaného odpadu na obyvateľa USA je 478kg. Používame kompostové toalety, v ktorých splachnete tým, že hodíte do misi hrsť pilýn. Všetka naša elektrická energia pochádza zo solárnych panelov a čoskoro dostaviame veternú turbínu. Moja strava je omnoho zdravšia. Všetko je čerstvé, dokonca zahŕňa aj divoké kvety, a poznám mená všetkých rastlín čo jem. Začal som hrať na ukulele a party scéna sa mi premenila z tancovania v kluboch na tancovanie v jaskyniach a hraní na jammovačkách v spoločných kuchyniach.

 

Každý piatok sa obyvatelia komunity stretnú a diskutujú o agende na nasledujúci týždeň. Narozdiel od bežného korporátneho sveta, kde pár ludí rozhoduje o väčšine, v Sunseede veríme, že na stretnutia by malo chodiť čo najviac ľudí. Dôležité rozhodunutia sa potvrdzujú voľbami, ktoré prebiehajú jednoducho pomocou zdvihnutia ruky. Hocikto z nás môže jednoducho vetovať rozhodnutie, ak vo vzduchu prekríži ruky. V konečnom dôsledku sa týmto vytvára veľmi demokratická spoločnosť, v ktorej nesie každý osobnú zodpovednosť.

 

 

„Nie sme napojený na energetickú sieť a to nás núti pristupovať zmysluplne ku spotrebe energie, nehľadiac na to, či je tu niekto na krátko alebo na niekoľko mesiacov.“

 

Vďaka tomu, že nie sme napojený na energetickú sieť, všetci pristupujeme ku spotrebe energie veľmi zodpovedne a zmysluplne a nezáleží na tom, či niekto prišiel len na chvíľku alebo je tu na celé mesiace. Vedieme tu produktívny život a každý pracuje na svojich vlastných projektoch. Nezávsilosť je kľúčová pre každého jedinca a pre získanie svojich vlastných životných skúseností. Dobrovoľníci su mentorovaní skúsenejšími koordinátormi, ale necháva sa im čo najviac voľnosti.

 

 

Najbližšie mesto je 90 minút pešo, čo má výrazný vplyv na to, čo konzumujem. Prekvapivo práve takéto obmedzenia tohto životného štýlu mi dali pocit slobody, ktorý som nikdy v živote nemal.

 

Žitie na mieste akým je Sunseed, kde sa učím každý deň o ekologickej energii, permanentnej agrikultúre a snahe mať nízky vplyv na okolitú krajinu mi dáva záruku, že tak skoro sa nevrátim späť do korporátneho sveta.

 

Zdroj: theplaidzebra.com

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá