Prečo strach nie je tvoj nepria­teľ

Tatiana Blazseková / 20. október 2015 / Zaujímavosti

Mám strach z pavú­kov, výšok, neús­pe­chu ale aj strach zo zača­tia nie­čoho nového. Strach člo­veka odzb­ro­juje a vnú­torne ho zožiera. Na dru­hej strane, je však veľmi pod­statný a ak ho pocho­píme a zozná­mime sa s ním osobne, zis­tíme, že sa ho nemu­síme báť. 

Mať strach zna­mená, báť sa nie­čoho, čo je defi­no­vané a kon­krétne. Presne vieme, čoho sa bojíme a čomu máme čeliť, aby sme ho pre­ko­nali. V opač­nom prí­pade hovo­ríme o úzkosti. Strach je tou naj­zá­klad­nej­šou emó­ciou. Prí­liš veľa stra­chu vedie k vzniku úzkosti, para­noje a vše­mož­ných fóbii. Stra­chu pri­ro­dzene pri­dá­vame nega­tívne kono­tá­cie. V sku­toč­nosti, tu však nie je na to, aby nás týral a držal nás ako ruko­jem­ní­kov vo vlast­nom tele.

Defi­no­vať strach je ťažké ale všetci vieme, o čom hovo­ríme. Stres spô­so­buje reťa­zovú reak­ciu v mozgu, počí­ta­júc vizu­ál­nym sti­mu­lom, uvoľ­ňo­va­ním množ­stva látok a kon­čiac zná­mou reak­ciou tela. Srd­cová frek­ven­cia sa zvýši, dýcha­nie sa zrých­ľuje, zre­ničky sa roz­ši­rujú, meta­bo­liz­mus tuku a cukru sa zrých­ľuje pre prí­pad úteku a naše telo je pri­pra­vené konať. Keď čelíme stra­ši­del­ným situ­áciám, ale záro­veň si uve­do­mu­jeme, že nehrozí žiadne nebez­pe­čen­stvo, strach môže byť prí­jemný. To je dôvod, prečo ľudia skú­šajú extrémne športy alebo poze­rajú horory. Strach teda môže byť aj nie­čím, čom si uží­vame a vyhľa­dá­vame. 

Neviem ako strach pre­ko­nať a ani nech­cem radiť. Chcem ale uká­zať, že strach možno využiť a sta­vať na ňom ďalej. Ak sto­jím pred situ­áciou, ktorá vo mne evo­kuje strach, moja myseľ začne pra­co­vať na plné obrátky. Razom si vymys­lím 10 hypo­te­tic­kých situ­ácii a tých naj­šia­le­nej­ších prí­be­hov. Myš­lienka kor­ču­ľo­va­nia na zimáku pre nikoho môže znieť zábavne ale kvôli stra­chu z úra­zov, vypic­hnu­tých očí a pre­re­za­ných jazy­kov (áno, toho jazyka nachá­dza­jú­ceho sa v dutine úst­nej) sa tejto akti­vity asi nezú­čast­ním. 

Strach vo mne vzbu­dil fan­tá­ziu a pred­sta­vi­vosť. Stačí si len polo­žiť otázku: čo naj­hor­šie sa môže stať. Člo­vek je schopný vytvá­rať prí­behy, začle­ňo­vať doň nové postavy, zauz­lo­vať prí­beh a tvo­riť neča­kané závery. Zis­tíme, že veľa našich obáv je asi nespl­ni­teľ­ných a vieme vyfil­tro­vať len nie­koľko tých najp­rav­de­po­dob­nej­ších. Zís­kame tak akýsi nad­hľad. Časť stra­chu z nás opadne a my sme bliž­šie ku kona­niu.

Strach nám teda cibrí našu fan­tá­ziu, ktorú môžeme využiť v kaž­do­den­nom živote. Strach moti­vuje k ino­vá­ciám. Bojíte sa že si v Amster­dame na sta­nici nenáj­dete svoj bicy­kel? Vymys­líme apli­ká­ciu, ktorá ho pomôže nájsť a vy sa nebu­dete báť že strá­vite tri hodiny hľa­da­ním. Využime tieto prí­behy a pra­cujme na nich.

Hovo­riť o stra­chu a o tom ako sa ho zba­viť je asi tá naj­jed­no­duch­šia vec. Posta­viť sa mu a konať, je na dru­hej strane asi tá naj­ťaž­šia výzva v živote. Mnoho vecí, kto­rých sa bojíme sa vlastne ani nestanú. Čo sa stáva však čas­tej­šie je fakt, že sme para­ly­zo­vaní a stag­nu­jeme. Skúsme nevní­mať strach ako nášho nepria­teľa ale ako spo­jenca. Skúsme oce­niť, čo pre nás robí.

Pridať komentár (0)