Prečo sú legálne drogy lep­šie pre štát, zdra­vie, aj eko­no­miku?

Alexandra Dulaková / 5. apríl 2016 / Tools a produktivita

Túto otázku si polo­žili vedci z Janes Hop­kins Uni­ver­sity a v najb­liž­ších mesia­coch plá­nujú svoje medzi­tým nado­bud­nuté poznatky odpre­zen­to­vať pred Spo­je­nými národmi. Majú v úmysle odštar­to­vať zmenu v kon­zer­va­tív­nom prí­stupe k dro­gám, ktorý podľa nich momen­tálne viac škodí ako pro­spieva. Gra­du­álna zmena by vraj pros­pela všet­kým.

Hneď pre začia­tok upo­roz­ňu­jem, že toto nie je naše ofi­ciálne sta­no­visko voči dro­gám, ktoré by sme sa sna­žili pro­pa­go­vať, ale naopak zis­te­nia spo­mí­na­nej štú­die a výsledky lekár­skych bádaní. Svoj vlastný názor už si každý môže vytvo­riť sám. 

Už od malička nás učili, že drogy sú všetka kon­cen­tro­vaná zloba sveta a že sa s nimi nemáme za žiad­nych okol­ností zaplie­tať. Lenže kde nakres­líme čiaru medzi dro­gami, ktoré uží­vať môžeme, pre­tože nie sú až také zlé, a medzi tými, ktoré už túto hra­nicu pre­kra­čujú?

Náš mozog a psy­chika si navy­kajú nie­len na heroín, kokaín a per­vi­tín, ale aj na cukor, kofeín, niko­tín, či alko­hol. Každá z posled­ných šty­roch látok máva vo veľ­kých množ­stvách na ľud­ské telo fatálne následky, no žia­den zákon ich drža­nie, kon­zu­má­ciu, alebo pre­daj veľ­kop­lošne neza­ka­zuje a tak­mer ani neob­me­dzuje. (Ak áno, tak sa so zákazmi dá veľmi ľahko vyba­brať. Ciga­rety a alko­hol predsa mies­tami pre­dá­vajú už aj štr­nás­ťoč­ným deťom.) Najmä preto, lebo z takých ciga­riet a alko­holu má štát obrov­ské zisky. Prečo by ich teda zaka­zo­val alebo obme­dzo­val? Aj nepriek tomu, že doká­za­teľne a významne pris­pie­vajú k tvorbe rako­viny, srd­co­vo­ciev­nych ocho­rení a cel­ko­vému zhor­še­niu kva­lity tela a života. Neznie ti to pove­dome?

Pri tejto fotke ti asi nena­padne, že sa poze­ráš na drogy, však? Z vedec­kého hľa­diska to tak však je. 

Either we smoke or we drink or we break up.

foto: north coun­try pub­lic radio

Iste, nikto nechce, aby sme malé deti už v škôlke učili, ako si poriadne šla­hnúť dávku heráku a kde zohnať ten naj­lepší per­vi­tín. (No predsa u Wal­tera Whi­tea.) Nič také sa ani nechystá. Ľudia, ktorí žia­dajú libe­ra­li­zá­ciu a dek­ri­mi­na­li­zá­ciu uží­va­nia a drža­nia drog si neže­lajú, aby sa kokaín stal novým kofe­ínom a aby sa tráva kon­zu­mo­vala aj pro­stred­níc­tvom osvie­žo­vača vzdu­chu. Najmä v USA, odkiaľ lekár­ski vedci z Hop­kin­sko­vej Uni­ver­zity pochá­dzajú, sa však dopady ich legen­dár­nej “war on drugs” sklo­ňuje čoraz viac s nega­tív­nymi dôsled­kami.

Zákaz drog je asi tak efek­tívny ako zákaz pros­ti­tú­cie — vždy sa nájdu ľudia, ktorí obe hojne využí­vať budú a svoje chod­níčky si nájdu aj v spleti zákon­ných obme­dzení. Napo­kon, dostať sa k dro­gám ani pros­ti­tú­cii vôbec nie je ťažké. Na pod­por­ných dro­gách predsa fičí celý zábavný prie­my­sel a aj mnohí top pod­ni­ka­te­lia a poli­tici a luxusné dámy tvo­ria aspoň štvr­tinu nášho šou­biz­nisu. Pokiaľ teda ľudia majú peniaze, sú nedot­knu­teľní a ich excesy sa vo väč­šine prí­pa­dov dis­krétne tole­rujú. Ak sú však chu­dobní, ich chu­doba v spo­jení s dro­gami ich dože­nie aku­rát tak na okraj spo­loč­nosti a neskôr aj do hrobu. 

Protestors chant march in front of the White House in Washington on September 10, 2012 during the "Caravan for Peace," across the United States, a month-long campaign to protest the brutal drug war in Mexico and the US. The caravan departed from Tijuana in August with about 250 participants and ended in Washington. AFP PHOTO/Nicholas KAMM (Photo credit should read NICHOLAS KAMM/AFP/GettyImages)

foto: the stoner’s cook­book

Celo­plošný zákaz drog ich kon­zu­má­ciu a díler­stvo neza­sta­vil, len ich utla­čil do veľmi tma­vých a tem­ných zákutí spo­loč­nosti, v kto­rých sa veselo šíri AIDS a žltačka, rov­nako ako aj sexu­álne pre­nosné cho­roby, a kde sú závislé pros­ti­tútky za dávku vydie­rané svo­jimi pasákmi. Tok drog má v rukách pár kar­te­lov a pre ich záujmy už neraz tiekli prúdy krvi.

Za dílo­va­nie drog sú nie­kedy ude­lo­vané vyš­šie tresty ako za vraždu či zná­sil­ne­nie a v takej Indo­né­zii alebo Thaj­sku za ich pašo­va­nie hrozí až trest smrti. V Saud­skej Ará­bii už pop­ra­vili ľudí aj za dílo­va­nie mari­hu­any. Nech si o dro­gách mys­líš čokoľ­vek, je až zará­ža­júce, že na tej istej pla­néte dostane jeden muž za dílo­va­nie drog trest smrti a druhý za usmr­te­nie 77 ľudí len 21 rokov väze­nia. 

Komu pri­tom takéto tresty pro­spie­vajú? Majú Thaj­ča­nia alebo Saudi vyš­šiu životnú úro­veň, niž­šiu kri­mi­na­litu, alebo dokonca väč­šiu osobnú slo­bodu ako kra­jiny, kde je uží­va­nie a drža­nie drog zásadne dek­ri­mi­na­li­zo­vané? Práve naopak. Por­tu­gal­sko, alebo Česká repub­lika, ktoré za posledné roky pre­šli dro­go­vou libe­ra­li­zá­ciou, nepo­zo­ro­vali žiadne zásadné zmeny k hor­šiemu, čo sa týka kri­mi­na­lity, kva­lity zdra­via, alebo bez­pe­čia.

Štát na tomto biz­nise dokáže naviac poriadne zaro­biť. A ak sa tieto zaro­bené peniaze vo veľ­kom nasme­rujú tam, kam sku­točne pat­ria (čo je na Slo­ven­sku skôr rari­tou), môžu zásadne zlep­šiť kva­litu nášho verej­ného života. (Tie peniaze sa míňajú aj tak, no my ako spo­loč­nost z nich takto nič nemáme.)

factsforliberty-fred.pptx-9

foto: stu­dents for liberty


Kon­zu­má­cia drog sa v Česku ani Por­tu­gal­sku nijako významne nezvý­šila
, pre­tože aj v stave ile­ga­lity je stále rela­tívne ľahké si drogy zohnať a poží­vať ich. Ruku na srdce, keby si chcel, neve­del by si si aj tu na Slo­ven­sku, kde je ile­gálny aj gram mari­hu­any, niečo ľahko zohnať? Nemu­síš ani mať záu­jem, no isto poznáš ľudí, ktorí vedia, kde a ako na to… Bežná prak­tika. Ak sa dek­ri­mi­na­li­zujú drogy, ich uží­va­te­lia a díleri nemu­sia byť vyvr­heľmi spo­loč­nosti, ktorí sa často vďaka sku­točne nepriaz­ni­vým uda­los­tiam dostali do situ­ácie, v kto­rej ich ich “jediná úte­cha” — drogy — dokáže zabiť.

Aj keby si závislí zdra­votné ťaž­kosti spo­jené s kon­zu­má­ciou drog hneď spô­so­bili sami, verejné zdra­vot­níc­tvo im bez legál­nych ople­ta­čiek ponúkne pomoc. Takisto, ako ponúkne liečbu che­mo­te­ra­piou nie­komu, kto od pät­nás­tich vyfaj­čil denne aspoň jednu kra­bičku, alebo ope­rá­ciu tomu, kto v opi­tosti spô­so­bil nehodu a spô­so­bil pri nej smrť 10-tich ľudí. Naviac, ľudia, ktorí sú za kon­zu­má­ciu a drža­nie drog vo väzení (alebo s pod­mien­kou) sú abso­lútne kon­tra­pro­duk­tív­nou spo­lo­čen­skou sku­pi­nou, ktorú nám nie je prí­no­som.

Vo väzení nie sú pre spo­loč­nosť abso­lútne žiad­nym prí­no­som, práve naopak, a kva­lita ich života je po takomto zážitku a zázname v trest­nom regis­tri dosť otázna. Tým sa dostá­vajú len hlb­šie do blud­ného kruhu ile­ga­lity a života na okraji spo­loč­nosti, v kto­rom bývajú úte­chou často práve drogy. 

132456138_11n

foto: xin­hu­anet

Takže zatiaľ čo pod­ne­co­va­nie ku kon­zu­má­cii ťaž­kých drog nie je na žiad­nom prog­rame blíz­kej budúc­nosti, skú­sení vedci sa sna­žia zvý­šiť pove­do­mie o tom, ako rôzne drogy sku­točne ško­dia a či majú naopak aj nejaké pozi­tívne účinky. Týka sa to všetko samoz­rejme najmä mari­hu­any, ktorá je podľa štú­dii oveľa menej škod­livá ako toľko sklo­ňo­vané ciga­rety a alko­hol, no aj iných “pohon­ných” a rela­xač­ných látok tohto sveta. (Nikto samoz­rejme netvrdí, že nemajú žiadne ved­ľaj­šie účinky a možné následky. O tom potom.)

V štá­toch, kde sa dek­ri­mi­na­li­zá­cia udiala, sa žiadna Sodoma Gomora nekoná a ľudia si aj naďa­lej spo­kojne žijú svoje životy. Z pre­daja a dis­tri­bú­cie pro­fi­tuje štát aj spo­loč­nosť. Kon­zu­menti majú spra­vod­livý prí­stup k zdra­vot­nej sta­rost­li­vosti a nie sú na dlhé roky zavretí vo väzení. A aj keď je jasné, že žiadna zmena sa neodohrá zo dňa na deň, postupný pre­chod k libe­rál­nej­šiemu prí­stupu k noto­ricky zná­mym dro­gám a lep­šie pocho­pe­nie účin­kov tých drog, ktoré každý kon­zu­mu­jeme bez mihnu­tia oka (káva, ciga­rety, atď.), nás ako civi­li­zá­ciu vraj dokážu posu­núť bliž­šie k zdra­vému a slo­bod­nému ide­álu. 

Na zdra­votné kom­pli­ká­cie spo­jené s obe­zi­tou umiera oveľa viac ľudí ako na tie spo­jené s dro­gami. Rov­na­kou mier­kou sa však na oboch “zabi­ja­kov” nepo­zerá.

3500-1600x961

foto: diet doc­tor

zdroj: sciencealert.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie foto: tum­blr

Pridať komentár (0)