Prečo sú tesne za hra­ni­cami Slo­ven­ska ľudia úplne iní?

Sebastian Mach / 28. apríl 2016 / Zo Slovenska

Tvrdí to úplne každý. Prej­deš pár kilo­met­rov za Bra­ti­slavu, pre­kro­číš hra­nice s Rakús­kom a ako švi­hnu­tím čaro­vného prú­tika sa ocit­neš v úplne inom svete. Je tráva zelen­šia na dru­hej strane plota?

Ľudia často deba­tujú o kva­lite jedla, o veľ­kosti pla­tov, no mňa naj­viac fas­ci­nuje roz­diel­nosť medzi ľuďmi a zmýš­ľa­ním mla­dých. Ako­náhle mladý Slo­vák zarobí prvé peniaze, vráža ich zvy­čajne do auta a dra­hého oble­če­nia. Dôvod? Socia­liz­mus.

Okej, toto nemá byť debata o poli­tike, ani snaha o zhej­to­va­nie slo­ven­ského národa. Je to vlastne úplne pri­ro­dzený vývoj, kto­rým si musíme prejsť. Za socia­lizmu mala väč­šina ľudí veľmi podobné pod­mienky, všetci si kupo­vali rov­naké oble­če­nie, rov­naký tovar, rov­naké ovo­cie. Každý mal svoju prácu za určitú sumu peňazí a málo­kto sa mal výrazne lep­šie.

Tuzex1974

foto: i-senior.cz

Potom však nastú­pila demok­ra­cia a zrazu tu bola prí­le­ži­tosť uká­zať sa. Ľudia, ktorí situ­áciu využili a pat­rili medzi prvých úspeš­ných pod­ni­ka­te­ľov, si ako prví pri­viezli zo zahra­ni­čia autá, prví si nakú­pili drahé oble­če­nie zo zahra­ni­čia, prví obja­vili ten pocit, keď si v očiach iných “niečo viac”. Prob­lém bol snáď len v tom, že býva­nie týchto ľudí často neko­reš­pon­do­valo so život­nou úrov­ňou, kto­rou sa navo­nok pre­zen­to­vali.

A táto men­ta­lita nám zostala dodnes. Miesto toho, aby sme si zabez­pe­čili pekné býva­nie a pois­tili si život, upred­nost­ňu­jeme obdiv iných. Stále nám zostala men­ta­lita, kedy je dôle­ži­tej­šie vyze­rať pred ostat­nými dobre, než cítiť sa dobre. Je to škoda práve pre nás, pre­tože aj toto je fakt, ktorý môže nie­kto­rých odra­diť od pod­ni­ka­nia.

autoyetti

foto: autoyetti.eu

Ak si mladý člo­vek vezme auto na lízing a dlhé roky žije u rodi­čov, jed­no­du­cho je pod tla­kom. Musí splá­cať auto, musí si možno pla­tiť nájom v Bra­ti­slave a nemôže si jed­no­du­cho dovo­liť ris­ko­vať. V Rakúsku je táto men­ta­lita opačná. Člo­vek si najprv zabez­pečí to pod­statné — býva­nie a pois­te­nie a potom už jed­no­du­cho nemusí bojo­vať o pre­ži­tie a môže si dovo­liť zaris­ko­vať, vrhnúť sa do biz­nisu.

Nech­cem za tieto sku­toč­nosti Slo­vá­kom nadá­vať, koniec kon­cov, každý si je stroj­com vlast­ného šťas­tia. Ak sa však chceme pohnúť vpred, mali by sme zo zahra­ni­čia začať pre­be­rať to dobré. A musím podot­knúť, že postupne sa táto men­ta­lita začína aj na Slo­ven­sku meniť. Stále sme však nie­koľko kro­kov pozadu a ak sa chceme ako spo­loč­nosť cel­kovo nie­kam posu­núť, musíme skon­čiť s touto pózou a začať žiť pre veci, ktoré sú naozaj dôle­žité.

titulná foto: nationofchange.org

Pridať komentár (0)