Prečo Twit­ter postupne vymiera?

Alexandra Dulaková / 16. október 2015 / Business

Sociálna sieť už necelé desať­ro­čie spája svet svo­jimi legen­dár­nymi 144 zna­kov dlhými sprá­vami. Posky­tuje pries­tor pre verejné dis­ku­sie, zdru­že­nia podob­ných posto­jov, aj váš­nivé výmeny názo­rov. A práve tie sú vraj kame­ňom úrazu. Či už ide o obľú­benú celeb­ritu, občian­ske hnu­tia, ba aj cel­kom nevinné názory, ľudia si vždy nájdu dôvod, pre ktorý sa na Twit­teri dou­rá­žať a navzá­jom šika­no­vať.

Šikana je vša­dep­rí­tom­ným feno­mé­nom sociál­nych sietí. Každá z nich má k tomu vlastné výhody, ktoré ju pre pre­mo­ti­vo­va­ných dis­ku­té­rou robia zau­jí­ma­vou. Naprí­klad na Face­bo­oku sa dá ľahko dis­ku­to­vať na všetky možné témy, komen­to­vať články a posty kaž­dého druhu, vzá­jomne si na názory odpo­ve­dať, pri­čom všetko ostáva pre­hľadne na jed­nom mieste. Dajú sa na ňom zakla­dať sku­piny a pro­fily, ktoré majú často neveľmi licho­tivý obsah a kto­rých hlav­nou úlo­hou je mútiť inak pokojnú vodu bež­ného inter­ne­to­vého spo­lu­na­ží­va­nia.

Ins­ta­gram zase ponúka vizu­álne zbrane v podobe fotiek, ktoré sa tak­tiež dajú štedro oko­men­to­vať. Okrem žen­ských bra­da­viek sa na ňom dá pub­li­ko­vať všetko, takže pries­tor na han­livý obsah je tak­mer neob­me­dzený. Potom samoz­rejme exis­tujú aj iné siete, ako naprí­klad Snap­chat, Vine, You­tube, tum­blr, a iné. Twit­ter z nich všet­kých ani zďa­leka nevy­chá­dza ako víťaz.

Kedysi bol Twit­ter obrov­ským hitom. Krátke stručné správy na všetky témy, prí­tom­nosť zná­mych a vplyv­ných osob­ností, ktorí sa takto delily o svoje názory a postoje, mož­nosť odka­zov na rôzne mul­ti­me­diálne obsahy, k tomu všet­kému efek­tívne pre­po­je­nie medzi jed­not­li­vými zlož­kami čvi­ri­ka­jú­cej sociál­nej siete. Lenže v posled­nom čase sa značne vyprá­dz­dnil. Mnohé dis­ku­sie utíchli, uží­va­te­lia sa utiahli do poza­dia a jediní, ktorí na sieti verne zotrvali, sú k tomu nútení najmä povo­la­ním. Tzv. “isti”. Žur­nalisti sa delia o svoje články, ďalší žur­nalisti na ne rea­gujú, eko­nomisti pre­zen­tujú teórie a vzá­jomne si ich retwe­e­tujú, aktivisti bojujú za svoj vzne­šený cieľ… Občas medzi rôz­nymi sku­pi­nami “istov” vypukne boj a bojuje sa až do krvi za to, ktorý z nich má lepší názor. Podts­tané však je, že ich už tak­mer nikto iný nepo­čúva. 

Kon­ku­ren­ciou to zrejme nebude. Twit­ter nemal súpera, ktorý by sa rov­nako veno­val struč­ným mikro-sprá­vam, a tak ho ani nemal kto odsta­viť. Ak ľudia odišli, nebolo to preto, lebo by si našli lepší variant toho istého druhu, ale preto, že ich tento uni­kát pre­stal baviť. Ak aj mali účty na iných sociál­nych sie­ťach, exis­to­vali súčasne a navzá­jom sa nevyt­lá­čali. Dôvo­dom masív­neho odchodu z Twit­teru môže byť jeden zásadný a veľmi častý feno­mén — zne­uží­va­nie.

Vzá­jomné zne­uží­va­nie na webe pred­sta­vuje obrov­ský prob­lém pre všet­kých kom­pe­tent­ných, a to najmä preto, že sa nedá efek­tívne rie­šiť. Neexis­tuje naň priamy update, vylep­šený kód, ani zaru­čené mar­ke­tin­gové ťahy. Ide o neus­tály boj a malé vojny, ktoré medzi sebou uží­va­te­lia vedú. Stačí nájsť spo­ločný hash­tag a všetci sa k nemu môžu vyjad­riť. A keďže sme zrejme od prí­rody druh haš­te­rivý, tak­mer nikto sa nevy­jad­ruje slušne a rezer­vo­vane. Všetci sú popu­dení, odu­šev­není a pre­sved­čení o tom, že majú pravdu. 

Twit­ter mal pred­sta­vo­vať akési verejné zhro­maž­disko, kde by sa dalo slo­bodne a kul­ti­vo­vane dis­ku­to­vať, lenže nako­niec z tejto vízie ostala len pod­gu­rá­žená masa ľudí, ktorí sa na zhro­maž­disku pre­kri­kujú, oha­dzujú pomy­sel­nými para­daj­kami a vaj­cami, str­kajú, odpo­čú­vajú aj to, do čoho ich nič nie je… jed­no­du­cho pri­dá­vajú olej do ohňa ich vlast­ného pre­sved­če­nia. K tomu všet­kému pre­býva aj fakt, že do boja na pomoc nemožno zavo­lať aké­hosi poli­cajta — pre­tože neexis­tujú tak­mer žiadne pra­vidlá a žiadny zod­po­vedný orgán. A tak sa ľudia aj naďa­lej veselo tlčú. Prečo by aj nie, keď to nikto nerieši? Pár ľudí nanaj­výš napíše hahebný člá­nok.

Lenže kedy sa napo­sledy nejaký CEO pokú­sil rie­šiť prob­lémy vir­tu­ál­neho tero­ri­zo­va­nia? Pre nich je to len malá neprí­jem­nosť a rad­šej než zne­uží­va­nie na sociál­nych sie­ťach rie­šia naprí­klad… inzer­ciu a mar­ke­ting. Možno si neuve­do­mujú, ako im tento druh nási­lia škodí. Dôsledky však môžu byť kata­stro­fálne: ľudí to jed­ného dňa pre­stane baviť a odídu. Vir­tu­álne zne­uží­va­nie sociál­nych sietí je pre tech­no­lo­gické odvet­vie rov­nako škod­livý ako para­zit v potra­vi­no­vom prie­mysle — pre­vŕta ho do zákla­dov a nechá ho otrá­vený na peri­fé­rii verej­ného záujmu.

Pri­tom na to, aby sa člo­vek stal obe­ťou tohto druhu zne­uží­va­nia, nemusí ani robiť nič výni­močné. Stačí, aj vyjadrí názor, ktorý sa istej sku­pine “istov” nepoz­náva a vojna sa môže začať. V posled­nom čase sú ľudia schopní ura­ziť sa naozaj pre hocičo, od neve­gán­skej stravy, cez latentný sexiz­mus až po ide­olo­gické odchylky voleb­ných kan­di­dá­tov. Efekt tohto blud­ného kruhu je pre jedinca jed­no­značný — z prí­tom­nosti na sociál­nej sieti nepro­fi­tuje, naopak, on ňou trpí. Nemusí to byť chyba samot­ného Twit­teru, ale skôr toho, na čo ho ľudia začali využí­vať. Ak je tech­no­ló­gia zre­du­ko­vaná na formu obme­dzo­va­nia našich mož­ností namiesto ich roz­ši­ro­va­nia, nevyt­vára pre nás žiadnu zau­jí­mavú hod­notu. Stáva sa pre nás toxic­kou.

Pri­ro­dzene, bojo­vať proti zne­uží­va­niu na úrovni Twit­teru je nezmy­selné. Stal sa jej obe­ťou, ale ten­den­cia zne­uží­vať pra­mení v hla­vách tých, ktorí sa na dis­ku­siách podu­jí­majú. Na inter­nete sú navyše ako-tak chrá­není vir­tu­ál­nym pries­to­rom a dovo­lia si toho oveľa viac, než by iným pove­dali do tváre. Akási vir­tu­álna komu­ni­ká­cia, ktorá sama o sebe nemá žiadnu ohromnú hod­notu, sa pre nich stáva jedi­nou zbra­ňou, priam alfou ome­gou. Tam si môžu ven­ti­lo­vať nega­tívne emó­cie, kom­plexy, zážitky. Zdá sa, že Twit­ter je pre nich na to ako stvo­rený.

Zatiaľ ešte síce nevym­rel, ale naroz­diel od ostat­ných sietí si jeho uží­va­te­lia zrejme začali uve­do­mo­vať, že keď im na sieti niečo vadí, nie je nič jed­no­duch­šie ako od nej odkrá­čať.

Zdroj: Medium 

Pridať komentár (0)