Prečo vlastne pra­cu­jeme?

Tatiana Blazseková / 19. december 2015 / Tools a produktivita

Prvou pri­ro­dze­nou odpo­ve­ďou asi bude finančná odmena. Poniek­torí si pove­dali: keby som nemu­sel, nepra­cu­jem.

Možno by ste si uží­vali chvíle pokoja ale mys­lím, že by to člo­veka skoro omr­zelo. Beha­vi­orálny eko­nóm, Dan Ariely, sa pozrel na to, prečo ľudia pra­cujú. V hre je viac ako len peniaze. Zamýš­ľal sa nad inými fak­tormi, pre ktoré robíme, to , čo robíme: Význam, vytvá­ra­nie, iden­tita, pýcha..
O tom, prečo nás práca robí šťast­nými exis­tuje via­cero vedec­kých štú­dii. Pre­čí­tajte si tri štú­die, ktoré doka­zujú prečo nám práca pri­náša pote­še­nie.

4424552903_42b5f0cfdc_b

1. Lego štú­dia

Ariely vytvo­ril pre par­ti­ci­pan­tov zau­jí­mavé zada­nie. Z Lega Bio­nic­les mali vytvo­riť nejakú postavu. Vytvo­ril ale dva prí­pady. V oboch boli par­ti­ci­panti zapla­tení menej a menej za každú sta­veb­nicu, ktorú posta­vili: za prvú 3 doláre, za druhú 2,70 a tak ďalej. Výrobky prvej sku­piny boli odlo­žené pod stôl a výskum­níci ich rozo­brali až na konci expe­ri­mentu. Výtvor dru­hej sku­piny bol zni­čený hneď po dokon­čení sta­veb­nice.

Par­ti­ci­panti si tak posta­vili posta­vičku a ško­do­ra­dostní vedci im ich zni­čili pred vlast­nými očami. Výsle­dok expe­ri­mentu? Prvá sku­pina, kto­rej sta­veb­nice boli zacho­vané, posta­vila v prie­mere 11 sta­veb­níc. Druhá sku­pina, kto­rej zostali oči pre plač posta­vila prie­merne 7 paná­či­kov za rov­naký čas. Čo z toho ply­nie? Tí, ktorí videli ovo­cie svo­jej práce, boli moti­vo­vaní pra­co­vať počas celej dĺžky trva­nia expe­ri­mentu. Ak však vidíme, že naša práca nie je doce­nená, moti­vá­cia klesá.

balance-865087_960_720
2. Nedo­ce­není MIT štu­denti

Ariely dal svo­jím par­ti­ci­pan­tom- štu­den­tom MIT, kus papiera zapl­nený rôz­nymi pís­me­nami. Ich úlo­hou bolo nájsť dvo­j­ice rov­na­kých pís­men. Tak, ako v pred­chá­dza­jú­com expe­ri­mente, za každé kolo bolo ponúk­nu­tých menej a menej peňazí. Ľudí ten­to­krát roz­de­lil do troch sku­pín. Par­ti­ci­panti z prvej sku­piny sa na svoj papier museli pod­pí­sať, podať ich expe­ri­men­tá­to­rovi, ktorý sa naň pozrel a pove­dal citos­lovce pochvaly, ako ho polo­žil na kopu.

Par­ti­ci­panti z dru­hej sku­piny nemu­seli napí­sať svoje meno a expe­ri­men­tá­tor polo­žil papier bez slov a očného kon­taktu na hro­mádku. Papier tre­tej sku­piny ľudí skon­čil rovno pred nimi v skar­to­vači. Napo­kon tento roz­diel v reak­cii vyva­žo­vali peniazmi. Výsle­dok sa dal pred­po­kla­dať. Tí, kto­rých práce boli zoskar­to­vané potre­bo­vali dvoj­ná­so­bok peňazí ako tí, ktorí dostali pochvalu. Aj par­ti­ci­panti, kto­rých igno­ro­vali, potre­bo­vali finančnú moti­vá­ciu pri­bližnú sku­pine zoskar­to­va­ným. Čo z toho ply­nie? Je dôle­žité, aká je reak­cia nad­ria­de­ných na prácu ľudí. Ak ich igno­rujú, je to také zlé, ako keby ich prácu rovno skar­to­vali.

origami-923862_960_720

3. Ten pocit keď zlo­žíš ori­gami

Výskum­níci dali nová­či­kom v ori­gami papier a inštruk­cie, ako ho zlo­žiť do neja­kej nie veľmi este­tic­kej formy. Výrob­cov ori­gami a bež­ných oko­lo­idú­cich ľudí sa opý­tali, koľko by za výro­bok zapla­tili. V dru­hom pokuse mala polo­vica par­ti­ci­panti zlo­žiť papier do ešte nees­te­tic­kej­šej formy, ale bez inštruk­cii. Druhá sku­pina mohla využí­vať inštruk­cie. Prvý pokus uká­zal, že výrob­co­via zapla­tili 5-krát viac ako oko­lo­idúci.

Druhý expe­ri­ment pre­uká­zal, že výrob­co­via oce­nili ška­redší výro­bok posta­vený bez inštruk­cii ešte viac ako ten, posta­vený s inštruk­ciami. Bežný člo­vek by samoz­rejme zapla­til menej.
Hod­no­te­nie našej vlast­nej práce je spätý s úsi­lím, ktoré vyna­lo­žíme. Ostatní si ju však všim­núť nemu­sia.

steeplechase-1033324_960_720

zdroj: medium.com

Pridať komentár (0)