Pre­ho­vo­ril som a všetko stíchlo: Ako sa z oby­čaj­ných ľudí stá­vajú reč­níci pri­pra­vení moti­vo­vať dav

Martin Halada / 24. august 2016 / Tools a produktivita

Poču­jem svoje meno, potlesk a potom už len ticho. Trid­sať párov očí pozerá na mňa a čaká, čo poviem. Teraz nie je čas na strach, ani na hnusný hlas v mojej hlave, ktorý hovorí, že na to nemám. Som tu len ja a ľudia, ktorí sú zve­daví, čo im poviem.

Na takúto situ­áciu naozaj nie som zvyk­nutý. Veď počas štú­dia som robil pre­zen­tá­ciu len pár­krát. Vlastne to ani nebola pre­zen­tá­cia. Sta­čilo pre­tá­čať snímky v Power­Po­inte a čítať text z papiera.

Toto slo­ven­ským ško­lám sta­čilo. Nikto mi nepo­ve­dal, ako neunu­diť poslu­chá­čov, ako pôso­biť pri­ro­dzene a seba­ve­dome ani to, ako efek­tívne čle­niť svoj pre­jav. A to napriek tomu, že ak raz budem chcieť zau­jať inves­to­rov, svoj pro­jekt musím pre­zen­to­vať jasne a výstižne a roz­prá­vať spô­so­bom, ktorý ich zaujme. Bez ohľadu na to, že každý pra­covný poho­vor je najmä o sym­pa­tiách a schop­nosti pre­dať sa. Uči­te­lia sa ma nepý­tali na to, či chcem pomôcť zlep­šiť svet. Či chcem zau­jať, pre­sved­čiť a moti­vo­vať dru­hých.

O Slo­vá­koch sa často hovorí, že sú skromní. Nie­kedy až prí­liš skromní. Že sa nevieme pre­sa­diť. Ale veď nás to nikto neučí!

Veľkí reč­níci

USMC-09611

foto: wiki

Obdi­vo­val som pla­menný pre­jav Mar­tina Lut­hera Kinga. Bol som uchvá­tený tým, ako ame­rickí pre­zi­denti dokážu ovlád­nuť dav. Ušami som visel na moti­vač­ných pre­ja­voch tré­ne­rov, ktorí svo­jich zve­ren­cov, hrá­čov ame­ric­kého fut­balu, doká­zali pre­me­niť na divokú zver pri­pra­venú polo­žiť život za víťazs­tvo.

Ja som nebol reč­ní­kom. Nebol som ten, kto je schopný viesť ostat­ných a moti­vo­vať ich k nad­ľud­ským výko­nom. Až kým som nezis­til, že ide o súbor schop­ností. Rov­nako ako pri varení, hre na hudobný nástroj alebo pri fut­bale. Až kým som nezis­til, že každý môže byť dob­rým reč­ní­kom.

Pri­šiel som na to náho­dou. Kama­rát mi spo­me­nul klub Toas­tmas­ters. Neve­del som, čo to je, ale znelo to chutne, nebolo tam vstupné a keďže jedlo som mal vždy rád, pove­dal som si, že sa zasta­vím. Až neskôr som sa dozve­del, že slovo „toast“ v anglič­tine zna­mená aj „prí­pi­tok“ a že „toas­tmas­ter“ je ten, kto reční.

Toas­tmas­ters

600_448292953

foto: toas­tmas­ters

Zis­til som, že Toas­tmas­ters je nezis­ková orga­ni­zá­cia, ktorá vznikla v roku 1924 v Spo­je­ných štá­toch ame­ric­kých a že jej cie­ľom je vycho­vá­vať reč­ní­kov a líd­rov. Nejakú dobu trvalo, kým som si zvy­kol na stret­nu­tia Toas­tmas­ters. Predsa len, v našich kon­či­nách je to niečo neví­dané. Obdi­vo­val som, ako reč­níci doká­zali pre­ko­nať strach, posta­viť sa pred všet­kých a obo­ha­tiť večer prí­be­hom. Neboli to akti­visti, pre­zi­denti ani slávni tré­neri. Išlo o oby­čaj­ných ľudí!

Napo­kon som sa odhod­lal aj ja. Pove­dal som svoju prvú reč pred všet­kými tými cudzími ľuďmi! A vedel som, že to nebolo doko­nalé. Ale to, čo nasle­do­valo potom, ma ohú­rilo! Bol tam člo­vek, ktorý sle­do­val moju reč a keď som skon­čil, oce­nil môj pre­jav a pove­dal mi, ako ho spra­viť lep­ším.

Aj keď v ten večer zaznelo mnoho lep­ších pre­ja­vov, nepo­ve­dal mi, že na to nemám. Vyz­dvi­hol to, čo sa mu páčilo a dal mi pár tipov, ako byť nabu­dúce o tro­chu lepší. Ako sku­točný líder! Zau­jalo ma to a neskôr som sa stal aj čle­nom.

Odvtedy som sa naučil, ako čle­niť pre­jav, ako mať pevný postoj, ale aj pokojný pohyb po pódiu, ges­ti­ku­lo­vať alebo pou­ží­vať hlas. Naučil som sa impro­vi­zo­vať – hovo­riť na ľubo­voľnú tému bez príp­ravy. A viem, že ma čaká ešte veľa práce. Ak sa aj ty chceš stať reč­ní­kom či líd­rom, pozri www.facebook.com/SlovenskiToastmasters/.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: bsuniessinsider.com

Pridať komentár (0)