Prek­va­pivá his­tó­ria gri­lo­va­nia: Ako ino­vá­cie ovplyv­nili to, ako dnes jeme

Jakub Jablonický / 4. august 2016 / Tech a inovácie

Gri­lo­va­nie je neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou leta, no zamys­lel si sa nie­kedy, ako tento, na prvý pohľad jed­no­du­chý, nástroj vzni­kol?

Je veľmi ťažké presne určiť pôvod gri­lo­va­nia a exis­tuje veľa názo­rov na to, kde to vlastne všetko začalo. Ale ame­rický odbor­ník na gri­lo­va­nie Ste­ven Raich­len, ktorý napí­sal nespo­četne veľa kníh na túto tému a pre­skú­mal každý kút tejto kul­túry, dokáže určiť presný dátum, kedy sa začala for­mo­vať vášeň ľud­stva ku gri­lo­va­niu a jeho his­tó­rii.

Pre­ces­to­val celý svet, aby v sérií kníh Bib­lia gri­lo­va­nia zma­po­val a zdo­ku­men­to­val his­tó­riu gri­lo­va­nia.

Úplná náhoda

Je prav­de­po­dobné, že na gri­lo­va­nie sa prišlo náho­dou. Nevieme to, samoz­rejme, s isto­tou, ale pre­vláda teória, že jeden z našich dáv­nych pred­kov sa pre­chá­dzal popo­lom po les­nom požiari a zachy­til vôňu pra­ve­kého býka alebo koňa, ktorý sa v ohni upie­kol. Ten člo­vek si určite pomys­lel, že to vonia zau­jí­mavo, ochut­nal – a uve­do­mil si, že našiel niečo výni­močné,“ vysvet­ľuje Ste­ven.

Tak sa pre­bu­dil ape­tít našich pra­ot­cov, aj keď oheň nevy­hnutný na gri­lo­va­nie zvie­raťa ešte možno pri­pra­viť neve­deli. Pôvodní ľudia prav­de­po­dobne oheň skôr len našli v prí­rode, odniesli a potom sa ho pokú­šali udr­žať. Prvý dôkaz vedo­mého pou­ži­tia ohňa bol náj­dený v jas­kyni Won­der­werk v juž­nej Afrike. Jas­kyňa je stará pri­bližne milión rokov a bola obý­vaná dru­hom Homo erec­tus, ktorý je naším pred­chod­com.

75911403

foto: mapio.net

Vedomé pou­ží­va­nie ohňa zna­mená, že gri­lo­va­nie sa stalo sku­toč­nos­ťou. Sku­toč­nos­ťou, ktorá mala obrov­ský dopad na vývoj. Toto počia­točné gri­lo­va­nie malo na sve­domí oveľa viac, ako len nasý­te­nie ľudí druhu Homo erec­tus. Zna­me­nalo tiež začia­tok vývoja oveľa väč­šej inte­lek­tu­ál­nej kapa­city u našich pred­kov, a tým aj počia­tok nás – Homo sapiens.

Gri­lo­vané mäso roz­víja mozog

Won­der­werk“ zna­mená v afric­kom jazyku zázrak a tento nový objav vie­dol k tak­mer zázrač­ným zme­nám v his­tó­rii ľud­stva. Ako Ste­ven vysvet­ľuje: „Určite to spô­so­bilo veľa dôle­ži­tých zmien. Po prvé, tepelne upra­vené mäso je pre ľud­ský orga­niz­mus jed­no­duch­šie na strá­ve­nie, čo viedlo k rastu mozgu. Po druhé, varené mäso sa jed­no­duch­šie žuje. Vďaka tomu sa čeľuste, ústa a celá spodná časť tváre mohli zmen­šiť a pone­chať ďal­šie kaló­rie na rast mozgu. Jedlo sa tiež stalo spo­lo­čen­skou uda­los­ťou, kedy sme sa mohli zhro­maž­diť okolo ohňa, potreba udr­žia­vať ho zase viedla k jas­nej deľbe práce.

Nie­ktorí išli loviť, zatiaľ čo iní zostali doma a sta­rali sa o oheň. Mnohí tvr­dia, že pri­ro­dze­ným dôsled­kom muselo byť to, že prvými stráž­cami ohniska – ľuďmi, ktorí sle­do­vali oheň, boli ženy. Aj keď Ste­ven verí, že si tým nemô­žeme byť istí. „Rov­nako tak nemô­žeme s isto­tou pove­dať, či za ces­tou ľudí z afric­kých jas­kýň do Európy a Ázie stál nový mozog, alebo či vývoj mozgu urých­lila práve mig­rá­cia.

Všetky cesty vedú ku gri­lo­va­niu

Istejší si už môžeme byť tým, že vývoj gri­lo­va­nia vie­dol od ukla­da­nia jedla na kameň v ohni k pou­ží­va­niu vše­mož­ných palíc, z kto­rých sa postupne vyvi­nuli ražne a grily – a tiež prvé sys­témy, ktoré vyze­rali ako dnešné rošty.

folding-grill-rack1

foto: venuelook.com

Vieme tiež, že gri­lo­va­nie slú­žilo aj na iné účely, než len na pri­márnu príp­ravu jedla. Ako v sta­ro­ve­kom Grécku, tak aj v Ríme boli zvie­ratá pálené ako obeť bohom. Postu­pom času ľudia dospeli k názoru, že boho­via sa naj­viac zau­jí­majú o kopytá a hlavy, čo veľmi prí­hodne dalo člo­veku mož­nosť, aby mäso zvie­rat zje­dol.“

Chlieb Focac­cia bol tiež vynáj­dený sta­ro­ve­kými Rimanmi a pôvodne ho piekli v ohni – „focus“ totiž v latin­čine zna­mená ohnisko, takže istým spô­so­bom sa dá pove­dať, že všetky cesty vedú späť ku gri­lo­va­niu.

Moderné gri­lo­va­nie

Dote­raz sme o gri­lo­vaní hovo­rili len jed­no­du­cho ako o varení jedla nad ohňom. Aby sme sa pri­blí­žili moder­nému významu slova, musíme sko­čiť v his­tó­rii – na palube lode, ktorá sa pla­vila do Nového sveta – Ame­riky.

Mnohé kul­túry pou­ží­vali metódy vare­nia, ktoré pri­po­mí­nali pred­chod­cov moder­ných metód gri­lo­va­nia, ktoré idú hlboko do minu­losti. Keď sa však zamys­líme nad slo­vom „gri­lo­vať“ (angl. bar­be­cue) a tiež nad nie­kto­rými ingre­dien­ciami, ktoré sa typicky pou­ží­vajú v Ame­rike, musíme sa pozrieť bliž­šie na špa­niel­skych obja­vi­te­ľov a ich doby­tie Kari­biku,“ hovorí Ste­ven.

Počas svo­jej kolo­ni­zá­cie Kari­biku pri­viezli Špa­nieli pra­satá, čierne kore­nie a nemalý počet námor­ní­kov a voja­kov, ktorí dezer­to­vali. Tí sa usa­dili medzi domo­rod­cami, ktorí si zakla­dali na čili, a európ­ske tra­dí­cie s domo­ro­dými tech­ni­kami vare­nia sa začali pre­lí­nať.

Ak ide o slovo „gri­lo­vať“, špa­niel­sky his­to­rik a spi­so­va­teľ Gon­zalo Fer­nán­dez de Oviedo y Val­dés uro­bil zau­jí­mavý objav. On ako prvý písal o špe­ciál­nom spô­sobe vare­nia, pri kto­rom karib­skí Indiáni Taino umiest­nili jedlo na niečo, čo pri­po­mí­nalo rošt. Rošt bol vyro­bený z dreva a Indiáni Taino pre tento spô­sob vare­nia pou­ží­vali slovo, ktoré Ovie­dovi znelo ako „bar­ba­coa“. Toto slovo sa neskôr vyvi­nulo na slovo „bar­be­cue“,“ vysvet­ľuje Ste­ven.

Starý a Nový svet boli tak­po­ve­diac pre­po­jené gri­lo­va­ním. Postupne sa význam slova „bar­be­cue“ vyvi­nul tak, že v súčas­nosti môže zna­me­nať aj prí­stre­šok, ktorý chráni kuchá­rov a jedlo a tiež zachy­táva dym, ktorý sa postupne stal špe­ciál­nou súčas­ťou tejto metódy vare­nia.

V dru­hej polo­vici 18. sto­ro­čia sa gri­lo­va­nie stalo veľmi obľú­be­ným, hlavne v juž­ných štá­toch Ame­riky. Pre­zi­denti USA ako Tho­mas Jef­fer­son a George Was­hing­ton často uspo­ra­dú­vali gri­lo­va­cie večierky a pou­ží­vali slovo bar­be­cue pre samotnú spo­lo­čen­skú uda­losť, čo sa stalo dôle­ži­tou súčas­ťou pra­vého gri­lo­va­nia.

Stret­nu­tie s Hen­rym For­dom

Po ame­ric­kej občian­skej vojne nabral vývoj gri­lo­va­nia nový smer. Po vojne boli pre­pus­tení otroci, ktorí sa pred­tým často sta­rali práve o vare­nie. V snahe zaob­sta­rať si živo­by­tie si mnohí oslo­bo­dení otroci zalo­žili stánky a kiosky, v kto­rých pre­dá­vali gri­lo­vané jedlo, podobne ako v dneš­nom rých­lom občerstvení.

Jed­ným z najús­peš­nej­ších pre­daj­cov bol Henry Perry, ktorý vo svo­jom stánku pre­dá­val od roku 1908 a neskôr otvo­ril prvú pravú reštau­rá­ciu s gri­lo­va­ným jed­lom v Kan­sas City,“ hovorí Ste­ven. Kul­túra gri­lo­va­nia zazna­me­nala po oslo­bo­dení otro­kov veľký roz­kvet aj na severe. Pozo­ro­vať to môžeme na ďal­šom Hen­rym – Hen­rym For­dovi, výrob­covi auto­mo­bi­lov.

Weber_ilustracny obrazok_Grilovany losos na mede s bylinkovym salatom 1

foto: weber

Ford sa naro­dil a bol vycho­vá­vaný v sever­nom štáte Michi­gan, kde tiež zalo­žil spo­loč­nosť Ford Motor – jednu z prvých spo­loč­ností rea­li­zu­jú­cich masovú výrobu. Henry Ford sa tiež stal dodá­va­te­ľom gri­lo­va­cích bri­kiet, ktoré boli ved­ľaj­ším pro­duk­tom jeho výroby áut.

Ford zalo­žil pílu a tová­reň na výrobu dre­ve­ných kom­po­nen­tov pre svoje autá. Chcel nejako využiť obrov­ské množ­stvo zvyš­kov, ktoré výro­bou vzni­kali, a zis­til, že keď do rozdr­ve­ného dreva pridá tro­chu spo­jiva, vzniknú úžasné bri­kety na gri­lo­va­nie,“ vysvet­ľuje Ste­ven.

Spo­ločne s man­že­lom svo­jej ses­ter­nice E.B. Kings­for­dom a ďal­šími začal veľ­ko­vý­robu bri­kiet. Ford neskôr pre­dal svoj podiel továrne spo­loč­nosti Kings­ford, ktorá dnes pre­dáva viac ako milión ton bri­kiet ročne.

Mor­ské bójky a záh­radní hrdi­no­via

50-te roky boli sved­kom prí­chodu medzi­štát­neho diaľ­nič­ného spo­je­nie medzi kra­ji­nou a mes­tami polo­žili základy obrov­skému nárastu pred­mestí.

S pred­mes­tiami pri­šiel pries­tor a teda aj dvor­čeky a súkromné záh­radky. V kom­bi­ná­cii s gri­lo­va­cími bri­ke­tami vzniklo doko­nalé pro­stre­die na gri­lo­va­nie v súkrom­ných pries­to­roch. Dalo by sa teda pove­dať, že gri­lo­va­nie začalo ako spo­ločné hodo­va­nie, potom sa stalo feno­mé­nom rých­leho občerstve­nia a reštau­rá­cií, až nako­niec bolo pre­miest­nené aj do súkrom­ných pries­to­rov,“ hovorí Ste­ven.

Okrem gri­lo­va­cích bri­kiet však pomo­hol gri­lo­va­niu pre­ra­ziť aj istý mla­dík menom George Step­hen. V roku 1952 roz­re­zal na polo­vice kovovú mor­skú bójku, spodnú pou­žil ako kotol, dal jej nožičky a hornú časť pou­žil ako poklop. Vytvo­ril tým pro­to­typ kot­lí­ko­vého grilu – grilu, ktorý bol ide­ál­nou voľ­bou pre dvory a záh­rady všade na svete.

Artikel verfügbar in: Deutschland,Österreich,Schweiz,Holland,Osteuropa Berechtigte User: alle Bildstatus: online

foto: weber

Grilu, vďaka kto­rému vzni­kol sku­točný záh­radný hrdina a sve­to­známa značka gri­lov Weber — Step­hen. Tento nový spô­sob gri­lo­va­nia pri­nie­sol zásadnú zmenu a to kon­tro­lo­va­teľ­nosť a roz­ma­ni­tosť gri­lo­va­nia. Gril totiž fun­guje ako tep­lo­vzdušná rúra a umož­ňuje aj šetr­nejší postup príp­ravy pokr­mov, ako je napr. nepriame gri­lo­va­nie.

Kot­lí­kové grily Weber tak dnes môžete nájsť po celom svete, čo nie je vôbec prek­va­pu­júce, pri­ná­šajú totiž plno­hod­notnú chuť jedla a jed­no­du­chú príp­ravu pokr­mov.

Ste­ven Raich­len

Je kuli­nár­skym stĺp­če­ká­rom, spi­so­va­te­ľom a mode­rá­to­rom tele­víz­nych prog­ra­mov. Naro­dil sa v roku 1953 v Japon­sku, ale vyrás­tol v USA. Má baka­lár­sky titul v odbore Fran­cúz­ska lite­ra­túra. Štu­do­val stre­do­veké vare­nie a vysokú gas­tro­nó­miu vo Fran­cúz­sku. Vo svete gri­lo­va­nia svoje meno pre­slá­vil kni­hou Bib­lia gri­lo­va­nia.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: venuelook.com

Pridať komentár (0)