Pre­stante nás hádzať do jed­ného vreca, v smart­fóne nemáme iba Ins­ta­gram!

Tatiana Blazseková / 10. november 2015 / Zaujímavosti

V elek­tričke, na kon­certe, v posteli, na pive s kamošmi a stále mobil v ruke. Tieto tech­no­ló­gie, inter­net a mobily nás vedú do záhuby. Ľudia spolu neko­mu­ni­kujú a už pomaly nemajú sku­toč­ných kama­rá­tov len tých inter­ne­to­vých. Ľudia sa spolu už neve­dia ani roz­prá­vať. Kedysi.. to boli časy. 

Ak by mal byť ľud­ský rod sku­točne v nie­čom výni­močný, bolo by to kri­ti­zo­va­nie. Tá ska­zená spo­loč­nosť, mlá­dež drzá jak ploš­tice, stále len tie mobily v ruke. Život sa neodoh­ráva v tele­fóne, ale všade okolo teba. Úprimne: na zastávke Záh­rad­nícka sa toho až tak veľa nedeje.

Vek v kto­rom žijeme by sa dal nazvať vekom tech­no­ló­gie, takže čo budeme viniť z úpadku spo­loč­nosti? Správne. Tech­no­ló­gie. Ľudia často nezná­šajú a obvi­ňujú to, čomu naj­me­nej roz­umejú. Je dobré naze­rať na svet a spo­loč­nosť kri­ticky, ale obvi­ňo­va­nie tech­no­ló­gie a špe­ciálne smart­fó­nov z konca sociál­nej inte­rak­cie nie je ten naj­lepší nápad.

Inter­net je plný obráz­kov, moti­vač­ných videí a člán­kov o tom, ako sa ľudia stali otrokmi tech­no­ló­gií. Zastávka plná ľudí a len jeden člo­vek sle­duje život holú­bätka čľap­ka­jú­ceho sa v mláke. Ako sme to len dopadli. Sme otroci, vypra­hnuté kre­a­túry, zom­bí­ko­via bez života. Takých tu už bolo. Všetci to para­doxne zdie­ľajú ako bláz­niví. Ich hlav­ným posols­tvom je vyjad­riť, že smart­fóny nám ničia naše životy a odpú­ta­vajú od sku­toč­nej ľud­skej inte­rak­cie.

Pozrime sa na vec inak: z tej pôvod­nej per­spek­tívy. Smart­fóny sa stali nástro­jom, ako spolu môžeme komu­ni­ko­vať. S die­ťa­ťom, čo ide na Eras­mus sa nemu­síte lúčiť naveky. Len čo príde, zavolá vám alebo ešte lep­šie, počas cesty presne infor­muje, kde sa nachá­dza. Stretli ste milého Číňana Leeho, ktorý na Slo­ven­sku orga­ni­zuje výstavu? Vyme­níte kon­takty a môžete 10 minú­tové stret­nu­tie pre­ta­viť na pria­teľ­stvo.

To, že na zastávke mladý šuhaj pozerá do mobilu a nie na holuba nezna­mená, že je zlým člo­ve­kom. Možno mu práve píše známy o jeho ceste po Indii alebo o prvom poho­vore do zamest­na­nia. Možno si rýchlo robí test na Cour­sere, lebo inak ho ten cer­ti­fi­kát vyjde draho. Možno si fotí to jedlo preto, lebo je to jeho prvá svieč­ková uro­bená na intráku. A možno je to cha­lan, čo vyťa­huje svoj mobil, aby sa len tak pozrel na Ins­ta­gram, čo má nové Kim Kar­das­hian. Čo chcem pove­dať je, aby ste nesú­dili kaž­dého, kto si vyberá tele­fón z vačku a neška­tuľ­ko­vali ho.

Ľudia sa musia naučiť, ako nará­bať so smart­fónmi a rozo­zná­vať, v aký čas je to vrcholne nevhodné. Je to asi vec pri­orít. Ak sedím s kama­rát­kou a ona si skon­tro­luje mobil, lebo možno čaká na výsledky skúšky, pocho­pím to. Naj­lep­šie je, ak mi to aj povie. Ak mi však začne uka­zo­vať obrázky mačiatka, počas mojej „life­chan­ging“ desať­mi­nú­tovky, asi kama­rátky už nebu­deme.

Vďaka sociál­nym médiám a tech­no­ló­giám máme prí­stup k svetu väčší, ako kedy­koľ­vek pred­tým. Člo­vek je viac infor­mo­vaný, má väč­šiu sieť kon­tak­tov a vidí, koľko mož­ností v živote má. Stačí mať lajk­nuté rôzne média, vedecké časo­pisy a infor­má­cie máte z prvej ruky. Zamest­na­nie si môže nájsť aj vás, ak máte dobrý pro­fil. Mož­ností využi­tia je veľa.

Nemô­žeme sa vyho­vá­rať, že tech­no­ló­gie ria­dia naše životy a že sme otrokmi sociál­nych médií. Vďaka smart­fó­nom nosíme všet­kých pria­te­ľov, ich sta­rosti aj radosti vo vačku. Neviňme tech­no­ló­giu. Ona neprišla len tak sama, nespadla z nebies s posla­ním zni­čiť nám naše životy.

Zdroj: www.medium.com

Pridať komentár (0)