Pre­zi­dent Andrej Kiska: “Nebojte sa ísť do toho, no majte v hlave aj plán B”

Martin Bohunický, Lukáš Gašparík / 24. december 2015 / Rozhovory

Meno nášho pre­zi­denta je v posled­nej dobe spá­jané hlavne s poli­ti­kou. Netreba však zabú­dať na jeho blízky vzťah k pod­ni­ka­niu, star­tu­pom a vzde­lá­va­niu — témam, ktoré výrazne ovplyv­ňujú vývoj našej spo­loč­nosti.

Pán pre­zi­dent, väč­šina ľudí zo star­tu­po­vého pro­stre­dia Vás vníma ako “star­tu­po­vého pre­zi­denta”, keďže robíte veľa akti­vít na pod­poru tohto pro­stre­dia, preto na úvod otázka, čo zna­mená pre Vás slovo star­tup?

Práve s mojim synom sa často­krát bavíme o tom, čo tie star­tupy vlastne sú. V jeho poní­maní je star­tup firma, ktorá má mesačné nárasty, ako naprí­klad mobilná apli­ká­cia. Vtedy si ho dobe­rám, že to by asi firmy, ktoré som ja žalo­žil a pre­dal, star­tupy neboli. Časom sa ich poda­rilo dobre roz­be­hnúť a pre­dať, preto si treba polo­žiť takú tú filo­zo­fickú otázku, čo to ten star­tup je. Prav­de­po­dobne by sme mali firmy, ktoré majú ambí­ciu vytvo­riť niečo glo­bálne, volať star­tu­pom.

Na snímke prezident SR Andrej Kiska počas odovzdávania štátnych vyznamenaní pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky v Rytierskej sále Bratislavského hradu 13. januára 2015. FOTO TASR - Martin Baumann

Napriek tomu, že moje pod­ni­ka­nie bolo úspešné, išlo viac menej o lokálny biz­nis, keďže sme nikdy nemali ambí­ciu glo­bálne expan­do­vať. Para­doxné je to, že mnohé firmy zo začiatku nevní­majú a nemajú ambí­ciu a poten­ciál glo­bál­neho rastu, ale keď sa to roz­behne tak sa rýchlo dajú zalo­žiť firmy v ďal­ších kra­ji­nách naokolo. Ak je myš­lienka firmy naozaj dobrá a darí sa ju šíriť v danej kra­jine, tak aj firma, ktorá sa navo­nok nespráva ako star­tup, môže po rokoch expan­do­vať veľmi rýchlo. Čiže je to taká naša dilema so synom. Ja si osobne mys­lím, že star­tupy nie sú len v oblasti IT a tech­no­ló­gií, ale aj v iných oblas­tiach.

S tým s Vami úplne súhla­síme :)

Pove­dzte to potom môjmu synovi. Asi sa zhod­neme, že otvo­re­nie piz­ze­rie v Pop­rade nie je star­tup. Ale keby tu pizzu naprí­klad rozná­šal dron, čiže by pri­stu­po­val pod­ni­ka­teľ k bež­ným veciam/službám uni­kátne, tak by sme to už mohli nazvať star­tu­pom.

921a1f92-a26f-4ebe-9f96-bfd56f648121

Takže pointa je rozná­šať všetko s dro­nom :)?

Je možné, že ich za chvíľku zakážu úplne, takže určite nie. (smiech)

Pán pre­zi­dent, aké to je teda pre Vás stáť na čele Slo­ven­skej repub­liky? Pre­šli ste si už fun­kciami biz­nis­mana, filan­tropa a teraz pre­zi­denta. Aké to je?

Dopo­siaľ som stál na troch zau­jí­ma­vých pozí­ciách z pohľadu mojej kari­éry. Najprv ako CEO na čele biz­nisu. Potom na čele cha­rity — Dobrý Anjel a teraz som pre­zi­dent. Dobrý Anjel je mimo­cho­dom jedna z naji­no­va­tív­nej­ších cha­rít. Aj vďaka tomu sa stala tak úspeš­nou na Slo­ven­sku a veľmi dobre sa jej darí i v Čechách, čiže tiež je to taký star­tup (smiech). Každá jedna táto pozí­cia vyža­duje od člo­veka tro­chu iné zruč­nosti a vyža­duje iný sys­tém ria­de­nia a pohľadu na to, čo člo­vek robí. Biz­nis, to všetci poznáme, tam je to jed­no­du­ché — niečo dáte, niečo dosta­nete, vyjed­ná­vate atď. Keď sto­jíte na čele cha­rity, člo­vek vyža­duje a pýta od ľudí niečo, ale nedáva nič. Musí im dať nejakú emó­ciu — pomô­žeš, budeš sa cítiť lep­šie.

V nepo­sled­nom rade vní­mam úlohu pre­zi­denta ako člo­veka, ktorý je volený ľuďmi a má vysokú dôveru týchto ľudí, ale samoz­rejme nie je to exe­ku­tíva. Pre­zi­dent je v mojom poní­maní člo­vek, ktorý má ovplyv­ňo­vať spo­loč­nosť ako takú. To zna­mená klásť otázky, nasto­ľo­vať témy, vyvo­lá­vať dis­ku­siu a vytvá­rať pro­ti­váhu vláde — vyža­do­vať od nej odpo­vede a rie­še­nia. V porov­naní s biz­ni­som a cha­ri­tou je to naj­ťaž­šie zada­nie. Musíte totiž ovplyv­ňo­vať mys­le­nie ľudí. Naprí­klad sa sna­žím vysvet­liť, že škols­tvo je nesmierne dôle­žité, pre budúc­nosť našej kra­jiny a my sme stra­tili rešpekt a úctu k vzde­la­niu, k uči­te­ľom. Kým to ľudia pocho­pia chvíľu to trvá, je to na dlhú trať.

1149735_875585415895571_988054827715738270_o

Takže na čele biz­nisu, štátu, charity..čo bude ďalej?:)

Veľmi pekná otázka, lebo pou­ka­zuje na para­doxy v živote člo­veka. Keď som zakla­dal biz­nis, vôbec som si nemys­lel, že budem zakla­dať cha­ritu. Chcel som mať zamest­nan­cov, zará­bať, mať pekné býva­nie, zabez­pe­čenú rodinu. Nikdy som nad cha­ri­tou nepre­mýš­ľal. Keď som však robil biz­nis, začal som sa zrazu cítiť doslova “nekom­for­tne” preto, koľko dostá­vam ja a koľko ľudí trpí. Tak som si pove­dal, že je to doslova moja povin­nosť zalo­žiť cha­ritu a pomá­hať dru­hým. Až sa to dostalo do štá­dia, kedy som si pove­dal, že budem robiť LEN cha­ritu.

Keď som sa potom veno­val cha­rite, prišli za mnou, že poď do poli­tiky. Pove­dal som: “Neexis­tuje, ja do tej špiny v živote nevs­tú­pim”. No keď som robil tú cha­ritu ďalej a videl, ako nám zby­točne zomie­rajú deti a aké tu máme prob­lémy v spo­loč­nosti, tak som si pove­dal, že do tej poli­tiky vstú­piť musím. Cha­rita je síce super vec, ale ťažko ovplyv­níte spo­loč­nosť ako takú. Takže sa ma nepý­tajte, čo bude za 3,5 roka. Pre­tože čokoľ­vek by som pove­dal, za rok to nemusí byť pravda. Tak, ako keď sa ma pýtali, či chcem ísť do poli­tiky a ja som odpo­ve­dal: “Čo si, ja v živote do poli­tiky nevs­tú­pim.” A o tri roky som začal kan­di­do­vať na pre­zi­denta.

Mys­líte si, že odkedy ste vstú­pili do poli­tiky sa naša spo­loč­nosť pohla k lep­šiemu?

Jeden člo­vek kra­jinu nezmení. To sa nedá. Žiadny člo­vek nemá také schop­nosti, aby doká­zal zme­niť národ. To mi na dru­hej strane vôbec neuberá ener­giu, aby som na rôzne veci rea­go­val, vystu­po­val, pou­ka­zo­val atď. Čo ma môže v úvo­dzov­kách tešiť je fakt, že tá dôvera ľudí voči mne tu je, napriek tomu, že otvá­ram nie úplne jed­no­du­ché témy, ako sú mig­ranti alebo róm­ska otázka. Ja sa nebo­jím posta­viť aj za nepo­pu­lárne témy, ktoré ľudia nemajú moc radi, otvá­ram ich, pre­tože si mys­lím, že o nich musíme hovo­riť.

12244325_863002737153839_8743810602010002852_o

Hovo­rili ste, že škols­tvo je jed­nou z naj­dô­le­ži­tej­ších zlo­žiek spo­loč­nosti. Dnes je v takom stave, v akom je. Kde vidíte budúc­nosť škols­tva vy? Veľa mla­dých má dnes pocit, že “načo pôj­dem na školu, veď aj tak ma nenaučí to, čo je využi­teľné pre mňa v praxi”.

Musím k tomu pove­dať hlavne jednu vetu, ktorú rád opa­ku­jem. To, aké máme dnes škols­tvo, tak bude vyze­rať naša kra­jina za 20 – 30 rokov. Mladí ľudia, ktorí sú dnes v lavi­ciach, raz budú sedieť tu namiesto nás. Vzde­lá­va­niu treba vrá­tiť úctu. Ale spo­jil by som rád vašu otázku s ino­vá­ciami a star­tupmi.

Teraz som bol na VŠVÚ a bol tam Šte­fan Klein aj so svo­jim lie­ta­jú­cim autom. Uka­zo­val mi tam všetky tie nád­herné pro­jekty a dizajny. Z tejto školy vyšli dizaj­néri, ktorí navrhujú špič­kové autá po celom svete. Treba si na rovinu pove­dať, že keby tam tie decká nešli, tak sa z nich nikdy tí dizaj­néri nestanú. Keby Števo Klein tú svoju školu neskon­čil, nikdy by nezos­tro­jil Aero­mo­bil.

Ak dis­ku­tu­jeme o tech­no­ló­giách a star­tu­poch, bez kva­lit­ného vzde­la­nia si to neviem ani pred­sta­viť. Mnoho IT nápa­dov pri­chá­dza s tým, že musíte mať určité vedo­mosti. Taký ESET nevy­mys­líte, pokiaľ neviete kódo­vať, to sa nedá.

12314536_868152793305500_8030274680450727389_o

Áno, sú druhy star­tu­pov, ktoré sa dajú vymys­lieť bez vzde­la­nia a môžu byť uži­točné, ale na kva­litné pro­jekty je vzde­la­nie nut­nos­ťou. Rád spo­mí­nam na to, keď pri­šiel Tomáš Ros­pu­tin­ský za mnou s tým, ako chce vyro­biť bustu, na ktorú si ľudia môžu odkla­dať oku­liare alebo neskôr chcel poži­čia­vať kabelky. Nako­niec som mu ako anjel­sky inves­tor aj peniaze dal, ktoré musel potom chu­dák dlho splá­cať, lebo tento biz­nis mu nevy­šiel. 

Bol som na ško­lách MIT a Stan­forde. Tam, keď ste výskum­ník, chcete vyvi­núť naprí­klad nový pohár a potre­bu­jete nie­koho, kto vám dodá iný typ skla, čaká na vás 100 orga­ni­zá­cií. Na Slo­ven­sku to nefun­guje, naši ľudia sú pri­nú­tení impro­vi­zo­vať, ale to z nich robí super ino­vá­to­rov, pre­tože sú nútení rie­šiť prob­lémy, ktoré za nich v zahra­ničí vyrieši “ser­vis”.

Teraz som sa roz­prá­val s jed­ným pro­fe­so­rom, ktorý pred­ná­šal u nás aj v zahra­ničí a on mi pove­dal, že naši ľudia sú svo­jou uni­ver­zál­nos­ťou iní, ako na západe, pre­tože sú ľah­šie pou­ži­teľní v praxi.

10999631_720576088063172_7068906148539088629_n

To, ale vôbec neo­spra­vedl­ňuje, že na našich tech­nic­kých ško­lách je mini­mum praxe. Nech­cem byť kon­krétny, no stre­tol som štu­den­tov a nikto z nich si počas celého štú­dia nesia­hol na prax, s výnim­kou dvoch týž­dňov kopí­ro­va­nia papie­rov v neja­kej kan­ce­lá­rií. Čo môžeme čakať od mla­dých ľudí, ktorí počas školy mali maxi­málne nie­kde dva týždne praxe!? Moje dcéra Natá­lia, ktorá štu­do­vala v zahra­ničí, musela povinne dva­krát po pol­roku pra­xo­vať v neja­kej firme, to isté u môjho syna. Skon­čiť školu bez praxe? Veď to dnes už neexis­tuje!

Ja roz­umiem frus­trá­cií mla­dých ľudí, ktorí si hovo­ria: “Načo mi bude takáto škola?” Preto, keď cho­dím po gym­ná­ziách vždy hovo­rím, aby si brali len tie naj­lep­šie školy, aby boli nároční, necho­dili na uni­ver­zity, ktoré prejdú ľahko a nič sa tam nenau­čia. Ak ste mladý člo­vek, ktorý je nespo­kojný s tým, ako to vyzerá na slo­ven­ských ško­lách, kľudne choďte aj von štu­do­vať, je to skvelá škola života, ale vždy na nich ape­lu­jem, aby sa pokú­sili vrá­tiť. Mnohí by sa aj radi vrá­tili, veď doma je doma.

Hovo­rili ste, že na Slo­ven­sku je veľa šikov­ných ľudí. Májú podľa Vás Slo­váci niečo, čím sa odli­šujú pove­dzme od iných náro­dov?

Áno, Slo­ven­sko má podľa mňa špič­ko­vých kre­a­tív­nych ľudí, to vidím, keď som bol nedávno na jed­nej fakulte, tam som doslovne padol na zadok z toho, čo tie decká vytvo­rili. Čo nám však chýba, je spo­jiť ich s ľuďmi, ktorí majú tzv.“biznis drive”. Slo­ven­skí kre­a­tívci majú skôr ten “pro­duct drive”. Až potom môže z toho vznik­núť aj naozaj dobrý star­tup.

Dob­rým prí­kla­dom sú v tomto Košice, kde je veľa kva­lit­ných tech­nic­kých škôl, okolo kto­rých rastú rôzne “tech huby”, popri kto­rých zasa vyrástlo známe IT Val­ley. Dnes tam je mys­lím 7.000 zamest­na­ných ľudí a poten­ciál je ďal­ších 3.000. Školy však nestí­hajú týchto ľudí pro­du­ko­vať. Zatiaľ nám na Slo­ven­sku tro­chu chýba toto zdravé pod­hu­bie, z kto­rého potom môžu rásť ďalší šikovní ľudia a kva­litné firmy.

11001769_720575941396520_5432626344956716967_n

Vše­obecne nám však chýba v spo­loč­nosti také nasta­ve­nie mysle, že keď som mladý a šikovný, nebu­dem roz­mýš­ľať, do akej dob­rej práce sa dosta­nem, ale aký biz­nis by som mohol vytvo­riť. To je ale prob­lém celej Európy v porov­naní s Ame­ri­kou. Ame­ri­čan chce byť sám sebe pánom, majú to ozaj v sebe.

Aj tam vidím svoju úlohu ako pre­zi­denta, aby som hovo­ril o tom, že sa netreba báť ris­ko­vať. Aby sme náš poten­ciál vedeli pre­ta­viť do ďal­ších Ese­tov, Aero­mo­bi­lov a Sygi­cov.

Radi spo­mí­nate, že aj vy ste začí­nali ako star­tu­pista. Mys­líte si, že to majú dnes mladí ľudia ľah­šie alebo ťaž­šie v pod­ni­kaní? Čo vní­mate ako naj­väč­šiu pre­kážku?

V nie­kto­rých prí­pa­doch ľah­šie, v nie­kto­rých ťaž­šie. Keď som začí­nal, bolo tu veľa vecí, ktoré sa dali odpo­ze­rať z vyspe­lých kra­jín a fun­go­vali. Bolo cel­kom jed­no­du­ché to imple­men­to­vať a člo­vek bol zrazu úspešný. Vďaka inter­netu sa dnes to známe “Know How” šíri už veľmi rýchlo a kvôli tomu tu dnes už väč­šinu týchto vecí máme. Bolo oveľa jed­no­duch­šie sa pre­sa­diť, keďže tu nebola taká kon­ku­ren­cia. V tomto to bolo ľah­šie.

Ale zase naopak, dnes tu máme 500-mili­ó­nový trh. Ja keď som otvá­ral biz­nis, môj trh mal 5 mili­ó­nov ľudí. Dnes, ak začnete vyrá­bať dobrý pohár, ktorý bude naprí­klad mine­rálku držať stále v chlade a bez bate­riek, cer­ti­fi­ku­jete ho a môžete rázom pre­dá­vať do celej EÚ. Za mojich čias by som ho musel cer­ti­fi­ko­vať v kaž­dej jed­nej kra­jine zvlášť, pri­čom v kaž­dej kra­jine boli inak nasta­vené pra­vidlá. Toto zase pri­náša kon­ku­ren­ciu z celého sveta.

d6b7022e-173c-4f35-b6c3-2c064a1f2420

Práve na pomoc začí­na­jú­cim pod­ni­ka­te­ľom ste v minu­losti spo­me­nuli, že by ste po “pre­zi­den­to­vaní” chceli vytvo­riť fórum úspeš­ných pod­ni­ka­te­ľov, ktorí by týmto radili. Stále to platí?

Áno, pove­dal som to a naďa­lej to platí! Len ešte stále som pre­zi­dent, takže budete musieť chvíľu počkať (smiech).

Otázka z možno tro­cha iného súdka. Mali sme tu Tec­hMatch, ktorý bol, aký bol. Takto asi nemá vyze­rať spo­lu­práca štátu so súkrom­ným sek­to­rom. Ako by teda táto spo­lu­práca mala vyze­rať podľa Vás? Čo by mala vláda uro­biť pre pod­poru pod­ni­ka­teľ­ského sek­tora? Čo by sa malo udiať, čo by sa malo zme­niť?

V prvom rade sa to musí posta­viť ako pri­orita. Keď je niečo pri­orita tak na to vyčle­ním pros­triedky a špič­ko­vých ľudí. 

Čo je tiež ešte dôle­žité, to je dôvera v spo­lu­prácu so súkrom­nými fir­mami. Naprí­klad také Estón­sko a ich e-govern­ment, Nemecko, Fín­sko, tu všade sa poda­rilo vytvo­riť dobrý vzťah medzi štá­tom a súkrom­nými fir­mami pri­čom nechali kre­a­ti­vitu na tých pod­ni­kav­cov, aby to spra­vili sku­točne po svo­jom a dobre. 

U nás žiaľ často veci spo­li­ti­zu­jeme, keďže ide o veľké peniaze, tak to musí strá­žiť nie­kto, kto je meno­vaný štá­tom, ten je vybe­raný podľa rôz­nych pra­vi­diel, ktoré sú ovplyv­ňo­vané poli­ti­kou a poli­tic­kými nomi­ná­ciami a to nie je dobre. 

Čiže potre­bu­jeme to za prvé nasta­viť ako pri­oritu a za druhé mať dôveru a sys­tém nachá­dza­nia tých vhod­ných par­tne­rov, naprí­klad keby ste dali e-govern­ment spra­viť Mišovi Tru­ba­novi a tým cha­la­nom, čo sa okolo toho točia, tak to spra­via za desa­tinu a bude to funkčné. Takto sa uto­pia ďal­šie stovky mili­ó­nov. 

image_1444900819

Pán pre­zi­dent, často sa stre­tá­vam s jed­nou mis-intrep­re­tá­ciou. Viem, že pozý­vate pod­ni­ka­te­ľov, aka­de­mi­kov a star­tu­pis­tov na svoje zahra­ničné misie. Podľa čoho si týchto ľudí vybe­ráte a načo s Vami vlastne ces­tujú?

Náš zásadný kon­cept je taký, že sa sna­žíme do lie­tadla dať ľudí, ktorí v prvom rade tam vonku uka­zujú, že na Slo­ven­sku sú mladí a ino­va­tívni ľudia. Záro­veň dať tým ľudom mož­nosť, aby sa aj oni na tej ceste niečo naučili. Ten kľúč súvisí s tým, kam ideme, v čom je tá kra­jina výborná a čo presne sa tam ide rozo­be­rať.

Do Estón­ska sme naprí­klad brali ľudí, ktorí sa zau­jí­majú o e-govern­ment, do Nemecka ľudí z car indus­try, teraz ideme do Bul­har­ska, ktorí sú zase dobrí v bio prie­mysle. Takže vždy sa sna­žíme vytvo­riť sku­pinu, ktorá má k tomu čo tam je blízko, aby to know-how doká­zali pri­tiah­nuť sem a záro­veň uká­zať, čo vieme my a či sa to dá spo­jiť.

(Pozn. red. — ľudia, ktorí ces­tujú s pánom pre­zi­den­tom, si hra­dia všetky náklady spo­jené s takouto ces­tou, okrem letec­kej dopravy na dané miesto).

fc899065-6e22-4431-9ca6-d4d70537a8e4

Kedy podľa vás môžeme oča­ká­vať nejaký slo­ven­ský sve­tový a k tomu ešte aj star­tu­pový úspech? Máte neja­kého lokál­neho favo­rita?

Ak by som to vedel, tak by som tam okam­žite inves­to­val (smiech). Vždy je to kom­bi­ná­cia via­ce­rých fak­to­rov, mnoho myš­lie­nok sa uka­zo­valo ako geniálne a padli. Nie­kedy sa zdalo, že to už nepôjde a zrazu sa to oprá­šilo, uče­salo a išlo to. Ja tak s obdi­vom poze­rám na ten ESET. Vždy keď som v Ame­rike a vidím tam v obchode reklamu na Eset, tak sa vždy pote­ším. Držím prsty, aby takéto firmy vzni­kali aj naďa­lej.

Ak by ste mali mla­dým ľuďom na Slo­ven­sku niečo odká­zať, čo by to bolo?

Proste sa nebáť, ísť do toho. Ale treba mať určitú dávku pokory. Mladí sa dokážu tak nad­c­hnúť svo­jim nápa­dom, že pre­stanú byť objek­tívni a pre­stanú počú­vať rady tých, ktorí už niečo doká­zali. Nebáť sa pad­núť, no mať v sebe ozaj zdravú mieru pokory. A keď už za tým člo­vek ide, tak je potrebné si posta­viť v hlave aj plán B v prí­pade, že by to nevyšlo.

b152605f-f7f6-40fb-8663-769c1507872e
Pridať komentár (0)