Prí­beh Cver­novky — býva­lej továrne, z kto­rej sa stalo kul­túrne cen­trum Bra­ti­slavy

Róbert Repka, Archinfo.sk v spolupráci s Čierne diery / 6. marec 2016 / Tools a produktivita

Bývalá tová­reň, z kto­rej sa stalo kul­túrne cen­trum, má otáznu budúc­nosť. V minu­losti dopla­tila na búra­nie aj úrady.

Blízko cen­tra Bra­ti­slavy je veľká tová­reň na ume­nie. Vznikla zdola, bez zásahu štátu, spon­tánne. Nemá pred­pí­sanú hie­rar­chiu ani orga­ni­zá­ciu, napriek tomu v nej sídli tak­mer trid­sať ate­li­é­rov. Je presne tým, čo sa inde pokú­šajú dosiah­nuť úrady za desať­ti­síce eur z euro­fon­dov. Je tro­chu mes­tom upro­stred mesta – s neis­tou budúc­nos­ťou.

Budova Cvernovky

Podobné témy náj­deš na Ciernediery.sk

Cver­novka – bývalá tová­reň na výroby nití – pre­žila vyše sto rokov, dve sve­tové vojny a nie­koľko poli­tic­kých reži­mov i bez­o­hľadné búra­nie. Dnes je v rukách súkrom­níka. Umelci si ju pomaly pre­tvá­rajú na svoj obraz, pla­tia nájom a inves­tujú do obnovy pries­toru. Kre­a­tív­nou zónou je pre­dov­šet­kým Pra­dia­reň, ktorá je jedi­ným chrá­ne­ným objek­tom. Maľuje sa tu, nahráva hudba, nakrú­cajú seriály, konajú pred­nášky a odo­vzdá­vajú ume­lecké ceny.

No s tým, že by ume­nie v budúc­nosti pokra­čo­valo, zatiaľ na mest­skom úrade nerá­tajú. V Ruži­nove je práve na stole územný plán zóny Cver­novka. Budova Pra­diarne je síce chrá­nená, no uni­kátne miesto robí z Cver­novky celý kom­plex s jeho his­to­ric­kým a urba­nis­tic­kým kon­tex­tom.

Nad­še­nie nara­zilo na úrady

Opus­tené továrne a prie­my­selné are­ály podobné Cver­novke sú typické pozos­tatky indus­triál­nej éry. Tieto na Slo­ven­sku zaned­bané pries­tory sa stá­vajú oblas­ťami, ktoré by mestá mohli využiť, keby lep­šie sle­do­vali, prečo sa im to oplatí. Nate­raz však atmo­sféra miesta – genius loci – pri­ťa­huje hlavne akti­vis­tov a kre­a­tív­cov.

Presne to sa odo­hralo aj v býva­lej továrni na cverny, jed­nej z naj­dô­le­ži­tej­ších fab­rík Pre­šporku. Po ukon­čení výroby v roku 2003 pred­sta­vo­vala využi­teľný pries­tor obrov­ských zacho­va­ných hál. Prišli firmy ako Quelle, Exit Model Mana­ge­ment, boli tu skla­dové plo­chy pre Mest­skú kniž­nicu Bra­ti­slava a inves­tora Sekyra Group.

Prvé vlny kre­a­tív­nych pri­sťa­ho­val­cov prišli v rokoch 2006 až 2007 vďaka lac­nému pod­nájmu v dob­rých pries­to­roch. Postupne pre­tvo­rili Cver­novku na špe­ci­fickú kul­túrno-ume­leckú iden­titu v meste. Začali sa zdru­žo­vať a z uzav­re­tej komu­nity sa stalo cen­trum pre širokú verej­nosť. Nad­še­nie vrcho­lilo až do roku 2012 vďaka občian­skym zdru­že­niam ako Mladý pes, Čerstvé ovo­cie a vďaka novo­vyt­vo­re­nej plat­forme Gal­le­ria Cver­novka. Odo­vzdá­vali tu ceny Oskara Čepana, Národnú cenu za dizajn, konali sa tu obha­joby absol­vent­ských prác VŠVU, mest­ské trhy a prvé máje.

Význam­ným ume­lec­kým soli­té­rom v Cver­novke bol Roman Ondák, kto­rého diela neskôr vysta­vo­vali v newy­or­skej galé­rii MoMa alebo brit­skej Tate Modern.

Spon­tán­nosť nara­zila na úrady, keď v máji 2012 zaká­zal Sta­vebný úrad Ruži­nov kona­nie všet­kých verej­ných akcií, pre­tože pries­tory boli evi­do­vané ako sklad a neboli sko­lau­do­vané. Musela skon­čiť Gal­le­ria Cver­novka či kníh­ku­pec­tvo Ale­xis, kto­rého inte­riér zís­kal archi­tek­to­nickú cenu CE.ZA.AR a mal miesto v zahra­nič­ných reb­ríč­koch „najk­raj­ších kníh­ku­pec­tiev na svete“.

Prišlo búra­nie.

foto: Ate­liér duše

Búra­nie obišlo zákon

Ruži­nov pri­stú­pil k tomu, aby inves­tor rie­šil prob­lém so zaned­ba­nou mest­skou zónou. Prvým bola sku­pina Sekyra Group. Jej archi­tek­to­nický plán hovo­ril o „zacho­vaní indus­triál­neho cha­rak­teru“, ale počí­tal s búra­ním budov a ich zme­nou bez ohľadu na his­to­rické hod­noty. Inves­tičná sku­pina však vzhľa­dom na finančné prob­lémy pre­dala všetky svoje aktíva fran­cúz­skej spo­loč­nosti Hamil­ton Group na čele s Jere­mym Cris­tau.

Cris­tau spo­čiatku v médiách hovo­ril, že nie je v jeho záujme objekty búrať, naopak, chcel zacho­vať indus­triálnu iden­titu. Situ­ácia sa zme­nila s vizu­ali­zá­ciou novej Cver­novky, ktorá kom­pletne menila štruk­túru miesta masív­nou zástav­bou.

Zme­nila sa aj réto­rika inves­tora, ktorý hovo­ril o dôle­ži­tosti zacho­va­nia indus­triál­nych pamia­tok a jed­ným dychom dodá­val, že neexis­tuje dôvod, prečo by zvyšné budovy, okrem chrá­ne­nej Pra­diarne, mali byť zacho­vané. Naz­na­čo­val mož­nosť vysťa­ho­vať kul­túrne a ume­lecké akti­vity, aby tam „uro­bil niečo lep­šie“.

Inves­tor sa záro­veň začal vyhrá­žať všet­kým, ktorí chceli Cver­novku zachrá­niť, tým, že požiada o rie­še­nie súd­nou ces­tou v prí­pade ušlého zisku.

cmsSiteBoxPhoto_13193-9014

V júni 2012 najprv vypo­ve­dali zmluvy via­ce­rým nájom­ní­kom a potom začali búrať. Búra­nie zasta­vili ešte v deň, keď s ním začali, no sta­tiku budov naru­šili natoľko, že objekty napo­kon strhli úplne, aby neo­hro­zo­vali verej­nosť. Zlik­vi­do­vali aj hod­notnú Far­bia­reň.

Niče­nie bolo pro­ti­zá­konné, pred­nos­tka sta­veb­ného úradu Ruži­nov a sta­rosta Pekár o búraní vopred ofi­ciálne neve­deli. Spo­loč­nosť Hamil­ton Group nedo­dr­žala pod­mienky povo­le­nia: búra­nie nena­hlá­sila 15 dní vopred, neza­bez­pe­čila dodr­žia­va­nie limi­tov praš­nosti a hluku, nezor­ga­ni­zo­vala dopravu a hlavne neza­bez­pe­čila odstrá­ne­nie nebez­peč­ného azbestu.

Sporné bolo tiež samotné povo­le­nie, ktoré bývalý sta­rosta Sla­vo­mír Drozd pre­dĺžil na požia­da­nie pre­doš­lého inves­tora lis­tom, bez správ­neho kona­nia. Pro­ku­ra­túra doru­čila sta­ros­tovi roz­hod­nu­tie, že pre­dĺže­nie je nutné vyko­nať správ­nym kona­ním, pri­čom spô­sob pre­dĺže­nia ozna­čila za nezá­konný.

Prečo zly­hal celý sys­tém

Roz­po­ru­plné búra­cie povo­le­nie je len vrcho­lom prob­lé­mov a zly­haní vedú­cich k niče­niu Cver­novky. Dis­ku­sia o pamiat­ko­vej ochrane indus­triál­neho dedič­stva na Slo­ven­sku sa roz­hý­bala až v roku 2008, keď pamiat­kový úrad začal s kom­plex­nej­ším mapo­va­ním a ana­lý­zou hod­nôt indus­triál­nych objek­tov – desať­ro­čia po iných kra­ji­nách. Malo byť ukon­čené v roku 2010, ale pre via­ceré zly­ha­nia a nedos­tatky sa to poda­rilo až o dva roky neskôr.

Prob­lé­mom bola aj neexis­tu­júca kon­cep­cia ochrany pamiat­ko­vého dedič­stva, ktorú minis­ter­stvo kul­túry pri­jalo až v roku 2011. Iden­ti­fi­ko­vala prob­lém vyso­kého admi­ni­stra­tív­neho zaťa­že­nia pamiat­ko­vého úradu, nízky dôraz na výskum a tvorbu kon­cepč­ných doku­men­tov a absen­ciu via­ce­rých exper­tov, naprí­klad na urba­niz­mus.

Slabá debata o hod­no­tách prie­my­sel­ného dedič­stva a neskoré rie­še­nie mali v roku 2008 za násle­dok vyhlá­se­nie len jed­nej budovy Cver­novky za národnú kul­túrnu pamiatku – Pra­diarne, kde dnes síd­lia umelci.

V doku­mente o (ne)vyhlásení objek­tov za pamiatky boli neiden­ti­fi­ko­vané hod­noty Cver­novky v pros­pech inves­tora:
„Pri porov­naní his­to­ric­kej hod­noty navrho­va­nej kul­túr­nej pamiatky, jej schát­ra­lého stavu, neeko­no­mic­kej ren­ta­bil­nosti jej reno­vá­cie a obnovy, jej novo­do­bej neat­rak­tív­nosti a nezau­jí­ma­vosti na jed­nej strane a aktu­ál­nych spo­lo­čen­ských potrieb oby­va­te­ľov Bra­ti­slavy jed­no­značne pre­vy­šuje potreba spo­loč­nosti na budo­vaní moder­nej oblasti, a to aj ces­tou čias­toč­ného zrú­ca­nia sta­vebne a este­ticky nevy­ho­vu­jú­cich objek­tov.“
Už vtedy to bol dôkaz chý­ba­jú­ceho kul­túr­neho a his­to­ric­kého pove­do­mia – nezna­losť efek­tív­nej pre­meny podob­ných pamia­tok v zahra­ničí, kde pod stre­chou indus­triálu vzniká silné kul­túrne pro­stre­die.

foto: Ate­liér Bavlna

Ďal­ším zly­ha­ním verej­nej správy bolo odmiet­nu­tie občian­skych ini­cia­tív kona­jú­cich v pros­pech zacho­va­nia Cver­novky. K pod­netu Klubu ochrany tech­nic­kých pamia­tok (KOTP) na pamiat­ko­vom úrade z roku 2012 boli vypra­co­vané expertné posudky odbor­níka Vla­di­míra Husáka a docentky z Fakulty archi­tek­túry STU Jany Gre­go­ro­vej.

Oba iden­ti­fi­ko­vali nové sku­toč­nosti v podobe his­to­ric­kých a sym­bo­lic­kých hod­nôt, ktoré bolo nevy­hnutné nájsť pre otvo­re­nie kona­nia vo vyhlá­sení budov za pamiatky. Klub ochrany tech­nic­kých pamia­tok v tom čase kom­pe­tent­ným úra­dom písal list za lis­tom a zve­rej­ňo­val tla­čové správy v pros­pech ochrany Cver­novky.

K tlaku sa pri­dala aj hlavná archi­tektka mesta Ingrid Kon­rad, ktorá hovo­rila o nut­nosti chrá­niť objekty ako celok. Mest­ský posla­nec Ruži­nova Pat­rik Gul­dan zavia­zal sta­rostu hla­so­vať o zapí­saní Cver­novky medzi mest­ské pamä­ti­hod­nosti a vypra­co­vať územ­no­plá­no­va­ciu doku­men­tá­ciu, ktorá určí hra­nice výstavby v Cver­novke. Spo­čiatku pod­po­rená Gul­da­nova ini­cia­tíva bola nako­niec neús­pešná a tlak zo strany občian­skej spo­loč­nosti úrady odig­no­ro­vali, hoci ponú­kal kon­krétne rie­še­nia.

Zmena prí­stupu Ruži­nova pri­chá­dza až dnes. Po rokoch (!) od búra­nia pri­stú­pila mest­ská časť k vypra­co­va­niu územ­ného plánu zóny Cver­novky v spo­lu­práci s archi­tek­tom Pet­rom Žal­ma­nom. Obča­nia mali do konca marca 2015 mož­nosť návrh pri­po­mien­ko­vať a zúčast­niť sa verej­nej dis­ku­sie.

Prob­lé­mom návrhu stále ostáva nedos­ta­točne pocho­pený význam are­álu ako súbor­nej urba­nis­tic­kej jed­notky. Ruži­nov stále nero­zu­mie dôle­ži­tosti kre­a­tív­neho inku­bá­tora v mest­skom roz­voji – na verej­nom stret­nutí nie­kto­rých účast­ní­kov prek­va­pilo, že v Cver­novke naozaj fun­guje tak­mer trid­sať ate­li­é­rov.

Výpo­veď o živote a o práci

Životu v Cver­novke sa medzi­tým darí ďalej. Po búra­cej pre­stávke ho oži­vil najmä ate­liér Bavlna, ktorý orga­ni­zuje dni otvo­re­ných ate­li­é­rov a spra­vil dôle­žitú výstavu s náz­vom Včera pred­vče­rom: Cver­novka a jej prí­behy. Vyroz­prá­vala prí­beh továrne cez naz­bie­rané doku­menty, foto­gra­fie a pro­dukty. Usku­toč­nili sa dis­ku­sie na tému indus­triál­neho dedič­stva v Bra­ti­slave, i keď zástup­co­via úra­dov sa napriek sľu­bom nedo­sta­vili.

Hma­ta­teľ­ným výsled­kom Bavlny je kniha Cver­novka, kto­rej krst sa usku­toč­nil 1. mája 2015, počas kaž­do­roč­ného dňa otvo­re­ných ate­li­é­rov. Kniha ako jediná doku­men­tuje okrem his­tó­rie aj nový, ume­lecko-kre­a­tívny roz­mer are­álu. Obsa­huje roz­ho­vory s býva­lými pra­cov­níkmi továrne aj súčas­nými nájom­níkmi.

Okrem Bavlny je popu­lárny tiež cowor­kin­gový kan­ce­lár­sky pries­tor Con­nect, ktorý vytvára pod­mienky na prácu ľudí na voľ­nej nohe a malých pod­ni­ka­te­ľov.

foto: Con­nect Cowor­king

Zo vše­obec­ného pohľadu je súčasná Cver­novka výsled­kom pre­meny sta­rej prie­my­sel­nej (for­dis­tic­kej) eko­no­miky na zna­lostnú (kre­a­tívnu) eko­no­miku, kto­rej hlav­nou silou sú práve ino­vá­cie, pod­pora kre­a­ti­vity a kre­a­tív­nych odvetví, kon­ku­ren­cie­schop­nosť a mobi­lita kapi­tálu.

Do býva­lých prie­my­sel­ných pries­to­rov dnes cho­dia po celej Európe desiatky tisíc ľudí. Vie­deň hostí kon­certy v býva­lom bitúnku a ply­no­jeme, v kto­rom sú okrem toho aj obchody a inter­náty. Areál v Ostrave pojme veľký hudobný fes­ti­val, orga­ni­zuje pre­hliadky a kon­certnú sálu sa mu poda­rilo vybu­do­vať v sta­rom objekte – v pre­počte na jedno sedadlo – za menej peňazí, než stáli porov­na­teľné sály nové. Poľ­ský Lodž má zasa The Art Fac­tory.

Budo­va­nie mest­skej kul­túr­nej iden­tity je kľú­čové pre vytvá­ra­nie vzťahu medzi oby­va­teľmi a špe­ci­fic­kou mest­skou zónou. Kva­litný roz­voj loka­lity je bez toho len ťažko pred­sta­vi­teľný.

Cver­novka repre­zen­tuje dôle­žitú dobovú výpo­veď nie­len o sta­veb­ných a archi­tek­to­nic­kých for­mách, ale pred­sta­vuje aj uce­lenú kul­túrnu výpo­veď o iden­tite mesta. Výpo­veď o pro­ce­soch indus­tria­li­zá­cie. Výpo­veď o živote a o práci.

Geno­cída uhor­ského Man­ches­tru

Inves­tí­ciám do kul­túr­nych a mest­ských špe­ci­fík ako nástroju roz­voja sa obsiahlo venuje naprí­klad brit­ský urba­nista Char­les Lan­dry. Vypra­co­val kon­cept kre­a­tív­neho mesta, kto­rého základ­nou ideou je aj urbánny roz­voj posta­vený na miest­nych kul­túr­nych iden­ti­tách. Je potrebné ich iden­ti­fi­ko­vať, využí­vať a pre­tvá­rať.

Jeho prí­stup jed­no­značne poža­duje, aby mesto vo svo­jom roz­voji nena­rú­šalo kon­ti­nu­itu, ale aby z nej ťažilo. Neopo­mína ani dôle­ži­tosť inves­tor­ských a deve­lo­per­ských pro­jek­tov v roz­voji miest. Často dis­po­nujú kapi­tá­lom, skú­se­nos­ťami, sve­to­vými archi­tektmi a urba­nis­tami. Vo veľ­kej miere roz­ví­jajú mest­ské štruk­túry a rea­li­zujú pro­jekty, ku kto­rým by mesto inak nemohlo pri­stú­piť. Samoz­rejme, kva­lita rea­li­zá­cie závisí od miery pocho­pe­nia urbán­neho a kul­túrno-his­to­ric­kého kon­textu, od spo­lu­práce so zadá­va­teľmi pro­jek­tov a inými rele­vant­nými aktérmi, od kva­lity územ­ných plá­nov a exis­tu­jú­cich archi­tek­to­nic­kých regu­la­tí­vov v meste.

Pre­špo­rok bol v dobe Rakúsko-Uhor­ska dôle­ži­tým prie­my­sel­ným cen­trom monar­chie – takým uhor­ským Man­che­strom. Tento his­to­rický roz­mer hlav­ného mesta Slo­ven­ska potiera až súčasná geno­cída indus­triál­neho dedič­stva. V Bra­ti­slave už z prie­my­sel­nej éry zostalo máločo, mnohé objekty zbú­rali deve­lo­peri bez stra­chu pred úradmi.

Cver­novka stále exis­tuje. Je nepo­cho­pe­ným kul­túr­nym inku­bá­to­rom s veľ­kým spo­lo­čen­ským poten­ciá­lom. Je his­to­ric­kou pamä­ťou mesta. Je slo­ven­skou iden­ti­tou na dosah ruky, ktorú pre­hlia­dame.

Z his­tó­rie Cver­novky

Cver­novku – tová­reň na cverny a nite – posta­vili na pre­lome 19. a 20. sto­ro­čia rakúski pod­ni­ka­te­lia Josef Sal­cher a Juraj Rich­ter. Pre nedos­ta­tok zdro­jov spo­lu­pra­co­vali so škót­skou fir­mou J. & P. Coats, ktorá bola v tom čase v Európe pre­slá­ve­ným pod­ni­kom. O archi­tek­to­nický zámer ôsmich budov sa posta­rala firma Davida Valen­tina Junka a sta­vebno-inži­nier­ska firma Pit­tel & Brau­se­wet­ter.

Spus­te­nie výroby sa datuje od roku 1902. V tom čase mala Cver­novka pri­bližne 640 zamest­nan­cov. Nazý­vaná ako Uhor­ská cver­nová tová­reň pre­tvá­rala Pre­špo­rok na druhé naj­výz­nam­nej­šie indus­triálne cen­trum Uhor­ska. Mesto pre­šlo dôle­ži­tými urba­ni­zač­nými pro­cesmi a pri­lá­kalo aj ďal­šiu indus­triálnu výrobu. Vznikli Dyna­mitka, rafi­né­ria Apollo, Smal­tovňa, Danu­bius – Elek­trik a Sie­mens.

Napre­do­va­nie vývoja trvalo po obdo­bie eko­no­mic­kej rece­sie v 30. a 40. rokoch. Po dru­hej sve­to­vej vojne pod­nik zná­rod­nili a pre­me­no­vali na Závody Medzi­ná­rod­ného dňa žien n.p.

Kým v 60. rokoch dosiahla tová­reň svoj pro­dukčný vrchol s 2500 zamest­nan­cami (pre­važne ženami), o trid­sať rokov neskôr postupne kra­cho­vala, keď ju odstrihli od dodá­vok pary. Útlm pro­duk­cie a eko­no­mická trans­for­má­cia v 90. rokoch viedli k zasta­ve­niu výroby.

Postupne degra­du­júci pries­tor sa stal pred­me­tom vlast­níc­tva via­ce­rých inves­to­rov, no ani jeden ho nedo­ká­zal revi­ta­li­zo­vať.

Cver­novka sa nachá­dza v špe­ci­fic­kom are­áli ohra­ni­če­nom uli­cami Párič­kova, Košická, Mlyn­ské nivy a Svä­top­lu­kova v Ruži­nove.

Pred búra­ním v roku 2012 obsa­ho­val areál sedem dôle­ži­tých budov, kon­krétne: Zošľachtovňa/Farbiareň (1903), Sto­lár­ska dielňa (1903), Mecha­nická dielňa/vodný zdroj (1910), Úpravňa (1910), Zámoč­nícka dielňa/Kotolňa (1912), Sklad ole­jov (1930), Pra­dia­reň (1904).

Zostalo ich päť. Far­bia­reň a Kotolňu asa­no­vali.

Zdroj: Archinfo.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: Ate­liér duše

Pridať komentár (0)