PROB­LEM SOL­VING IS IN OUR NATURE – alebo o spo­loč­nosti Sol­ved s jej spo­lu­za­kla­da­te­ľom Radom Mize­rom

Katka Šiborová / 13. november 2014 / Tools a produktivita

S Radom sme sa stretli v SOL­VED – ďác­kom office, pries­to­roch zdie­ľa­ných s fín­skym veľ­vys­la­nec­tvom, s výhľa­dom na cin­to­rín Kozia Brána. Poroz­prá­vali sme sa nie­len o recyk­lá­cii, ale aj o tom, že život v súlade s prí­ro­dou nevy­lu­čuje tech­nický roz­voj, že sto­jíme na prahu envi­ron­men­tál­nej revo­lú­cie a že záchrana sveta a najmä seba samých je len v našich rukách.

Mohol by si sa nám na začia­tok pred­sta­viť?

Volám sa Rado Mizera. Naro­dil som sa tu za rohom na Zocho­vej, skon­čím tuto pred nami na cin­to­ríne, takže som teraz tak na pol ceste… . A tak dúfam, že nie, že mám ešte všetko pred sebou. Vyštu­do­val som Eko­no­mickú uni­ver­zitu, kon­krétne Obchodnú fakultu so zame­ra­ním na medzi­ná­rodné pod­ni­ka­nie. Posledný roč­ník som sa ešte roz­ho­dol, že pôj­dem do Viedne, že treba ešte vyces­to­vať, kým je tá mož­nosť. Vybrali ma na ročný pobyt CEE­PUS, na Wirts­chaft­su­ni­ver­si­tät. Aku­rát teraz, v pon­de­lok, sme mali stret­nu­tie presne po 10-tich rokoch.

Prečo práve Vie­deň?

Mňa vždy zau­jí­mali témy spo­jené s udr­ža­teľ­ným roz­vo­jom, envi­ron­men­tálna a eko­lo­gická eko­nó­mia, a to ma aj na Viedni lákalo. Mali tam výborné pred­mety na envi­ron­men­tálnu eko­nó­miu, eko­lo­gickú eko­nó­miu, udr­ža­teľný roz­voj, regi­onálny roz­voj, klas­tre, kon­ku­ren­cie­schop­nosť, a tak ďalej. Práve tieto pred­mety som si vybral doda­točne a štu­do­val popri tých hlav­ných. Môj odbor vo Viedni bol zame­raný na pod­ni­ka­nie v rámci stred­nej Európy a najmä bol silne pre­po­jený s rakús­kymi fir­mami, ktoré si takto vybe­rali poten­ciál­nych zamest­nan­cov.

A teraz si tu ako vicep­re­zi­dent spo­loč­nosti Sol­ved

Malič­kosti roz­ho­dujú o význam­ných veciach. Ja som taký uke­caný. O eko­lo­gii som vždy a pred všet­kými roz­prá­val, aké je to dôle­žité, pre­bie­hajú kli­ma­tické zmeny a treba sa sústre­diť práve na tieto témy. Santtu (pozn.red. Hulk­ko­nen), môj terajší biz­nis par­tner, hľa­dal v tom období štu­den­tov na Fín­ske obchodné zastu­pi­teľ­stvo vo Viedni. Dozve­dela sa o tom moja kama­rátka, spo­me­nula si na mňa a odporučila/informovala ma o ponuke. A vyšlo to. Ostal som tam 8 a pol roka a zame­ria­val som sa na oblasť čis­tých envi­ron­men­tál­nych tech­no­ló­gií a eko­lo­gic­kých rie­šení.

Nako­niec po tej dobe sme spolu s mojimi šéfmi Sant­tuom a Jan­nem (pozn.red. Hie­ta­niemi) zalo­žili spin off Sol­ved. Ten sa odčle­nil od pro­jektu Cle­an­tech Fin­land, kde som tiež pôso­bil asi 5 rokov, od jeho zalo­že­nia. Robil som najmä trhové ana­lýzy. Ako sa mení svet v oblasti týchto čis­tých tech­no­ló­gií, ktoré sú nastu­pu­júce trendy, kde sú tie naj­väč­šie obchodné prí­le­ži­tosti. Po 8 rokoch sme sa odčle­nili a teraz fun­gu­jeme rok ako samos­tatný star­tup.

Môžeš nám pred­sta­viť vašu spo­loč­nosť?

Spo­loč­nosť Sol­ved vznikla ako spin off Cle­an­tech Fin­land s víziou, aby spá­jala odbor­ní­kov na envi­ron­men­tálne rie­še­nia a tech­no­ló­gie po celom svete. Ide o cieľ vytvo­riť kno­wledge a kola­bo­račnú plat­formu, kde experti navzá­jom spo­lu­pra­cujú, komu­ni­kujú a spo­lu­vyt­vá­rajú nové rie­še­nia. Je to digi­tálna plat­forma, sociálna sieť, inter­ne­tová stránka, nie­kedy hovo­rím, že to je face­book pre čisté rie­še­nia a pre kola­bo­rá­ciu a spo­lu­prácu. Sol­ved spro­stred­kuje pora­den­skú čin­nosť. Takže nie sme kla­sická pora­den­ská spo­loč­nosť, ktorá zamest­náva kon­zul­tan­tov, porad­cov, ale my pora­den­stvo spro­stred­ku­jeme cez našu online plat­formu, ale záro­veň aj cez stret­nu­tia, tele­kon­fe­ren­cie, for­mou tzv. design thin­kingu. Záro­veň už teraz môžu experti navrho­vať vlastné pro­jekty a per­spek­tívne tvo­riť aj vlastné tímy.

Ako to fun­guje v praxi?

Na začiatku sa stret­neme s kli­en­tom, môže to byť naprí­klad mesto, ktoré má prob­lémy s dopra­vou, ener­ge­ti­kou, infra­štruk­tú­rou, a zade­fi­nu­jeme si hlavné výzvy, chal­len­ges, ktoré chcú rie­šiť. Zosta­víme tím exper­tov, navrh­neme ponuku, sta­no­víme si ciele atď. Potom pre­chá­dzame do dru­hej fázy, spo­lu­vyt­vá­ra­nie nových rie­šení, kto­rej sa zúčast­ňuje aj kli­ent, ktorý dáva feed­back exper­tom. A záro­veň sú súčas­ťou tímu aj lokálni experti, ktorí tiež dávajú spätnú väzbu, do akej miery je rie­še­nie lokálne apli­ko­va­teľné. Tre­tia fáza je doda­nie kon­cepč­ného rie­še­nia alebo dizajnu (z angl. solu­tion pac­kage / con­cep­tual design) a navr­hnu­tie ďal­šieho postupu, ako kli­ent môže to rie­še­nie zavá­dzať do praxe. Kli­ent platí nám a my pla­tíme exper­tov. A keďže celý pro­ces je veľmi efek­tívny, kli­enta to stojí menej a záro­veň exper­tom pla­tíme viac.

Zhr­ňme si teda, čo vlastne sú tie čisté tech­no­ló­gie, o kto­rých tu stále hovo­ríme?

Čisté tech­no­ló­gie nie sú oblasť alebo sek­tor sám o sebe. Je to prie­re­zové odvet­vie, pre­chá­dza všet­kými odvet­viami hos­po­dár­stva, niečo ako IT, to zna­mená, že zasa­hujú do ener­ge­tiky, prie­myslu alebo slu­žieb. Nie­kedy zvyk­nem hovo­riť, že čisté tech­no­ló­gie začí­najú od poľ­no­hos­po­dár­stva, keď hovo­ríme o bio­pot­ra­vi­nách, a kon­čia pri téme ako elek­trické autá či smart mobi­lity, napr. to, čo robí aktu­álne Tesla Motors. Defi­ní­cia čis­tých tech­no­ló­gií vychá­dza z toho, že čisté tech­no­ló­gie zni­žujú nega­tívny vplyv člo­veka na životné pro­stre­die, res­pek­tíve, v tom lep­šom prí­pade, vytvá­rajú pozi­tívny vplyv člo­veka na eko­sys­témy.

Ako sa dá na trhu uspieť s taký­mito pros­peš­nými rie­še­niami?

My sme iden­ti­fi­ko­vali 3 trendy. Po prvé just make it cool! Typic­kým prí­kla­dom je ter­mos­tat Nest. Ten vytvo­ril bývalý dizaj­nér Apple, ktorý po svo­jom odchode nemo­hol naďa­lej pôso­biť v rov­na­kej oblasti ako spo­loč­nosť Apple. Firma Nest pri­niesla na trh inte­li­gentný a dizaj­novo atrak­tívny ter­mos­tat, ktorý ušetrí okolo 20% výdav­kov na ener­giu v domác­nosti, keďže pozná vaše sprá­va­nie, napr. kedy odchá­dzate alebo pri­chá­dzate domov. Alebo svie­tidlá Phil­lips, ktoré sa cez deň rozt­vo­ria ako kvet, nasajú solárnu ener­giu, v noci sa stiahnu a pekne svie­tia. Takže tech­no­ló­gie musia byť uží­va­teľ­sky prí­ťaž­livé, vhodné a cool. Dru­hým fak­to­rom je gami­fi­ká­cia. Člo­vek je súťa­živý a rád sa hrá.

Šíriť nové trendy umožní práve to, že medzi sebou budeme pre­te­kať, kto chodí viac na bicykli, kto viac recyk­luje a podobne a o tieto infor­má­cie sa budeme ďalej deliť s pria­teľmi. A tre­tím fak­to­rom je, že skôr než o zni­žo­vaní nega­tív­neho vplyvu člo­veka treba hovo­riť o zvy­šo­vaní pozi­tív­neho dopadu. Veľmi dob­rým prí­kla­dom je eco­de­sign podľa Micha­ela Braun­garta a Wil­liama McDo­nougha, ktorí pred­po­kla­dajú, že v budúc­nosti nebudú odpady, lebo odpad je niečo zby­točné, čo ľud­stvo nepot­re­buje. Ak budeme mať napr. obal z nanuku alebo čoko­lády, pokojne ho budeme môcť zaho­diť. Nie­len, že tým prí­rode nič zlé nespô­so­bíme, keďže pôjde o bio­lo­gicky odbú­ra­teľný mate­riál, ale navyše budeme sadiť stromy. V obale sa totiž budú nachá­dzať semiačka stro­mov a tak budeme pro­stre­die okolo seba zve­ľa­ďo­vať.

Čo je cie­ľom spo­loč­nosti Sol­ved?

Vec sa má tak, že na to, aby sme čelili kli­ma­tic­kým výzvam máme 70 až 80% potreb­ných tech­no­ló­gií. Nepot­re­bu­jeme nejaký radi­kálny objav. V čom je prob­lém, a čo by sme aj my chceli vyrie­šiť, je pre­po­je­nie medzi dopy­tom a ponu­kou. Nikto by nech­cel žiť v zne­čis­te­nom, toxic­kom pro­stredí, vo svete, kde sa voda nedá piť, kde sa jedlo nedá jesť a všetci sme chorí. To by nech­cel nikto. Nech­ceme žiť a pra­co­vať v škod­li­vých budo­vách. To zna­mená, že dopyt ľud­stva exis­tuje, my tieto tech­no­ló­gie a rie­še­nia chceme. A na dru­hej strane exis­tuje aj ponuka týchto rie­šení, lebo ich máme. Ale prob­lém je v pre­po­jení dopytu s ponu­kou. To je aj úlo­hou Sol­ved. Rých­lej­šie pre­pá­jať dopyt po rie­še­niach a ich ponuku. Trh čis­tých tech­no­ló­gií je momen­tálne vyčís­lený na 2200 miliárd eur ročne a do roku 2025 má narásť až na 4000 miliárd eur, takže bude jed­ným z naj­výz­nam­nej­ších odvetví vo sve­to­vom hos­po­dár­stve.

Takže vidíš v čis­tých tech­no­ló­giách veľkú budúc­nosť?

Toto bude naj­väč­šia revo­lú­cia, ktorú ľud­stvo zazna­me­nalo nie od prie­my­sel­nej, ale už od neoli­tic­kej revo­lú­cie. Prie­my­selná revo­lú­cia zna­me­nala efek­tív­nej­šie využí­va­nie zdro­jov, ale nebola to taká zmena ako pri revo­lú­cii neoli­tic­kej, keď sme pre­šli od kon­zu­mo­va­nia k inves­to­va­niu. Práve takou zme­nou by bola schop­nosť naučiť sa inves­to­vať do prí­rody. Keď začneme žiť v súlade s prí­ro­dou, keď naša kul­túra už viac nebude pro­tip­rí­rodne zame­raná. Člo­vek sa tak stane naj­výz­nam­nej­ším par­tne­rom prí­rody a cez syner­gický efekt sa radi­kálne pri­blí­žime k ulti­mát­nej pro­duk­ti­vite zdro­jov a abso­lút­nej kva­lite života. Bude to moment, keď sa spoja výdo­bytky vedecko-tech­nic­kej revo­lú­cie (zvý­še­nie efek­tív­nosti využi­tia roz­umo­vej kapa­city) s roz­vo­jo­vým poten­ciá­lom prí­rody. Na svete nebude viac nedos­ta­tok zdro­jov, nebude ďalej pre­tr­vá­vať chu­doba, množ­stvo vojen­ských kon­flik­tov a naša pozor­nosť sa tak konečne bude môcť upria­miť na dosia­hnu­tie hlb­šieho pozna­nia a záro­veň expan­ziu do šir­šieho ves­míru.

To by totiž bez takejto zmeny nikdy nebolo možné. Prí­rodu už nebu­deme pova­žo­vať len za zdroj suro­vín a pre­mie­ňať ju na pro­dukty, ako sú naprí­klad autá. Ale pre­dov­šet­kým sa budeme zame­ria­vať na uspo­ko­je­nie for­mou slu­žieb, ako je doprava. V súčas­nosti autá stoja na par­ko­vis­kách, využí­vajú sa v prie­mere hodinu — dve denne a inak sú nepot­rebné. Plány Tesly Motors uka­zujú, že potreba vlast­niť auto sa v budúc­nosti vytratí. Práve auto­mo­bi­lový prie­my­sel je naj­väč­ším prie­my­sel­ným odvet­vím a záro­veň počas 10 rokov prejde naj­ra­di­kál­nej­šou zme­nou. A pre štáty ako Slo­ven­sko, ktoré vyrá­bajú naj­viac áut na oby­va­teľa, to bude exis­tenčná zmena. Túto zmenu buď pocho­píme a sta­neme sa víťazmi, alebo ju nepo­cho­píme a pre­hráme. Vtedy veľa ľudí príde o prácu. Je to tak významná zmena, že ak si to neuve­do­míme, tak môžeme skon­čiť veľmi zle. Ale sú to práve prí­le­ži­tosti, na ktoré sa musíme zame­rať.

Čo Sol­ved a Slo­ven­sko?

V rámci Slo­ven­ska robíme pro­duk­tový vývoj. Plat­formu Sol­ved sme do veľ­kej miery vyvi­nuli na Slo­ven­sku, spolu so špič­ko­vými slo­ven­skými fir­mami. Na jed­nej strane Sol­ved je ”desig­ned in Fin­land”, ale na strane dru­hej “cre­a­ted in Slo­va­kia”. Prvá ver­zia vznikla ešte vo Fín­sku, ale potom sme sa roz­hodli, že vývoj novej plat­formy bude ďalej pre­bie­hať na Slo­ven­sku. Nie­len preto, že na Slo­ven­sku je lac­nej­šia pra­covná sila ako vo Fín­sku, ale čo je pod­statné, sú tu veľmi šikovní ľudia, ktorí sa na tomto pro­jekte podie­ľali. Najmä dve kľú­čové firmy: Ligh­ting BeetleSeges — Synapso.


Inak Slo­ven­sko je významný trh z pohľadu roz­voja firmy a pro­duktu, ale nie tak z pohľadu množ­stva. Tie sú najmä v Ázii. Číslo jeden, čoskoro polo­vica celo­sve­to­vého trhu, bude Čína. Ďal­šie per­spek­tívne trhy sú najmä stredná a juho­vý­chodná Európa, India a Rusko, res­pek­tíve vybrané štáty Ázie, Latin­skej Ame­riky a Afriky. Z tra­dič­ných trhov to sú USA, Nemecko a západná Európa. Pomaly a postupne celý svet. Slo­ven­sko je dobrý tes­to­vací mar­ket, lebo verím, že ak uspe­jeme tu, tak potom aj inde vo svete.

Na akých pro­jek­toch ste naprí­klad pra­co­vali?

Naprí­klad v Hel­sin­kách sa idú sta­vať kúpele “Allas”. V cen­tre mesta, pre ľudí, a pred­tým, ako sa tie kúpele tech­nicky naplá­nujú a posta­via, tak my spo­jíme ľudí, ktorí sú experti v rôz­nych oblas­tiach. Spo­jíme odbor­ní­kov na to, aby sme vyrie­šili dopravu, zavla­žo­va­nie, osvet­le­nie, vodu, odpady, mate­riály, ener­ge­tiku, vyku­ro­va­nie, logis­tiku a tak ďalej. Ale najmä je to celé o ľuďoch, lebo ľudia sú v cen­tre toho všet­kého. To zna­mená, že treba vytvo­riť atrak­tívny kon­cept rie­še­nia, ktoré sa ľuďom bude páčiť, ktoré využijú a ktoré budú moti­vo­vaní využí­vať aj ďalej. Naprí­klad, ak prídu na bicykli a nie na aute, dostanú 10% zľavu. Cez rôzne IT apli­ká­cie môžu dostá­vať rôzne bene­fity a bonusy.

Pra­co­vali sme tiež na stra­té­gii pre odpa­dové hos­po­dár­stvo v Mos­kve a Pet­roh­rade, venu­jeme sa reno­vá­ciám hote­lov, vytvá­rame stra­té­gie pre zamest­na­nosť, ktoré si objed­ná­vajú fín­ske mestá, v Rakúsku a sever­nom Talian­sku vytvá­rame kon­cepty udr­ža­teľ­ných rie­šení pre lyžiar­ske stre­diská. Naprí­klad úzko komu­ni­ku­jeme s lyžiar­skym stre­dis­kom Lech Zürs a so spo­loč­nos­ťou Mer­ce­des. Tak­tiež sme práve včera dokon­čili prvý pro­jekt vo Fín­sku s naj­väč­šou fín­skou sta­veb­nou spo­loč­nos­ťou ohľa­dom budúc­nosti rezi­denč­nej výstavby. Na Slo­ven­sku pôso­bíme najmä v ener­ge­tike a teraz máme pro­jek­tík v rámci Bra­ti­slavy, volá sa to Enjoy it!. Ide o to, ako uro­biť Bra­ti­slavu kraj­šiu pre život. Na pro­jekte pra­cujú špič­koví experti z Bra­ti­slavy, Aus­trá­lie, Kanady, Fín­ska a Nemecka, a hľa­dáme opti­málne rie­še­nia, čo sa týka naprí­klad výstavby mul­ti­funkč­ného kul­túr­neho cen­tra, v oblasti mobi­lity, urba­nizmu, ale aj využi­tia verej­ných pries­to­rov.

Keby si mohol čita­te­ľom odká­zať čokoľ­vek, čo by to bolo?

Aby ste boli “open­min­ded”, pre­tože nie­kedy aj z naj­me­nej zdan­li­vej prí­le­ži­tosti môže byť prí­le­ži­tosť vášho života. Mať odvahu a nebáť sa, pre­tože to naj­cen­nej­šie v živote sú skú­se­nosti. A choďte sme­rom eko­ló­gie, lebo žiadnu inú cestu ľud­stvo nemá. Je to tá najk­raj­šia cesta, kto­rou sa teraz môžete vybrať, a ďal­šie gene­rá­cie sa vám za to poďa­kujú.

Titulná fotka: Michal Mat­loň (Rado Mizera a stá­žis­tka Erika Žiš­ková)

Pridať komentár (0)