Pro­fe­sor mate­ma­tiky zís­kal za vyrie­še­nie 300-roč­nej rov­nice 630,000 €

Alexandra Dulaková / 20. marec 2016 / Business

Veľká Fer­ma­tova veta mátala hlavy pop­red­ných mate­ma­ti­kov už od roku 1637. Až dokým s ňou po dlho­roč­nom sna­žení neuro­bil poriadky Andrew Wiles, anglický pro­fe­sor mate­ma­tiky. Jeho snahu oce­nila Nór­ska aka­dé­mia vied Abe­lo­vou cenou, mate­ma­tic­kým ekvi­va­len­tom Nobe­lovky.

Hneď na úvod dávam na zná­mosť, že na stručné a plno­hod­notné vysvet­le­nie Veľ­kej Fer­ma­to­vej vety nie som ten naj­väčší borec, a preto to pre­ne­chám skú­se­nej­ším odbor­ní­kom z Oxfordu, kde pôsobí aj Andrew Wiles.

Keď už máme aké-také pred­stavy o tom, čo sa bádavé mate­ma­tické mozgy sna­žili počas minu­lých sto­ročí doká­zať, doká­žeme tro­chu viac oce­niť fakt, že sa to nie­komu sku­točne poda­rilo. Kon­krétne 62-roč­nému pro­fe­so­rovi mate­ma­tiky pôvo­dom z anglic­kého Cam­bridge, ktorý si medzi­tým sti­hol vyslú­žiť rytier­sky titul Sir, čo si za roky strá­vené neod­ra­di­teľ­nou sna­hou prísť prob­lému na kĺb roz­hodne zaslúži. (A hlavne keď vez­meme do úvahy, že rytier­sky titul má aj pre­zi­dent Bush starší…)

Rov­nica Andrewa fas­ci­no­vala už od škol­ských čias. Pár krát si mys­lel, že rie­še­nie našiel, no až done­dáva to býval len planý pop­lach. Dnes si za svoju dlho­ročnú snahu môže prá­vo­platne poc­tený pre­brať Abe­lovu cenu od Nór­skej aka­dé­mie vied. Nie je síce až taká známa ako jej vzdia­lená ses­ter­nica Nobe­lovka zo Švéd­ska — sčasti aj preto, lebo sa sústredí na užší okruh dis­cip­lín — no ľudia z fachu dobre vedia, akú má obrov­skú hod­notu. Nuž a okrem pocty môže Andrewa Wilesa pri srdci hriať aj finančná odmena, ktorú zís­kal spolu s oce­ne­ním, v cel­ko­vej hod­note vyše 630,000 €.

Leys_Andrew_Wiles

foto: UK boar­ding scho­ols

Andrew Wiles teda v skratke doká­zal, že rov­nica a^n + b^n= c^n platí len v prí­pa­doch, keď sa číslo n rovná menej ako trom — čiže maxi­málne dvom. Čle­no­via Nór­skej aka­dé­mie nad­šene oce­ňo­vali fakt, že Wiles vyrie­šil jeden z naj­dl­h­šie exis­tu­jú­cich a naj­zau­jí­ma­vej­ších mate­ma­tic­kých prob­lé­mov súčas­nosti, ktorý vraj záro­veň otvára dvere novým teóriam čísel. Nuž, nechajme sa prek­va­piť. A ohľa­dom pred­po­vedí sa, pro­sím, obráťte na nie­koho kom­pe­ten­tnej­šieho. Naprí­klad na samot­ného Wilesa.

Ten dúfa, že svo­jou záslu­hou inšpi­ruje mla­dých ľudí, aby sa veno­vali záha­dám a štú­diu mate­ma­tiky, ktorá je podľa neho krás­nym a fas­ci­nu­jú­cim odbo­rom. Tí, ktorí jej per­fektne roz­umejú, s ním iste súhla­sia. A my, menej nume­ricky talen­to­vaní jed­not­livci, im môžeme v tomto smere aku­rát ticho závi­dieť.

A tu už pár slov ohľa­dom výhry od samot­ného Andrewa Wilesa: 

Zdroj: ifl science, zdroj titul­nej foto­gra­fie: independent.co.uk

Pridať komentár (0)