Redak­tor Star­ti­tup — Mar­tin Faith: “Chcem zará­bať tým, čo ma baví”

Martin Kráľ / 16. júl 2015 / Rozhovory

Aby sme našli talent nemu­síme cho­diť ďaleko. Nie­kedy sa stačí obzrieť okolo seba. V našom prí­pade to skon­čilo roz­ho­vo­rom s Mar­ti­nom Fait­hom, ktorý je čle­nom našej redak­cie. :)

Mar­tin, na svoj pomerne mladý vek a čerstvo ukon­čenú školu vo Wie­ner Neus­tadt máš veľa skú­se­ností a ešte väč­šie ambí­cie uká­zať svetu svoj talent. Čo ťa neus­tále poháňa vpred a moti­vuje?

Moja moti­vá­cia je veľmi jed­no­du­chá – je to chuť sa rea­li­zo­vať v zále­ži­tos­tiach mne blíz­kych. Dáv­nej­šie som počul názor, že len mini­mum ľudí si zarába na živo­by­tie tým, čo ich naozaj baví. Ak je tomu tak, tak chcem pat­riť medzi toto mini­mum. Ťažko by som sa teda púš­ťal do spo­lu­práce na pro­jekte zame­ra­nom naprí­klad na módu, keďže mi táto téma vôbec nie je blízka. Ak ale ide o pro­jekt zame­raný na šport alebo vzde­lá­va­nie, máte môju pozor­nosť.

Mám rád prácu v tímoch a preto sa sna­žím roz­ví­jať svoj skill­set tak, aby som vedel byť čo naj­väč­ším prí­no­som do kolek­tívu. Preto treba kmi­tať. :)

Z Masa­ry­ro­ko­vej uni­ver­sity, kde si štu­do­val Hos­po­dár­sku poli­tiku si následne po ukon­čení baka­lár­skeho štú­dia odišiel do Ame­riky na Arkan­sas State Uni­ver­zity. Aké je to štu­do­vať na ame­ric­kej uni­ver­zite?

Bola to obrov­ská skú­se­nosť, na ktorú tak skoro neza­bud­nem. S odstu­pom času som aj rád, že som štu­do­val na men­šej škole pri drob­nom mes­tečku. Bol som tak bliž­šie ku bež­ným ame­ri­ča­nom a mohol som si zažiť tú pravú Ame­riku – pušky, vlajky a kos­toly. Prob­lém bol aku­rát ten, že ASU je v dry county. Tým sa nám poškol­ské pivá trošku skom­pli­ko­vali.

Pocho­pil som tiež, prečo by vysoké škols­tvo nemalo byť zadarmo. V USA to fun­guje na báze ponú­ka­nej služby – štu­dent je zákaz­ník. Školy sa o štu­den­tov doslova bijú, čo sa odráža pre­dov­šet­kým na kva­lite vyučo­va­nia. Ame­rika vie vypro­du­ko­vať naj­kva­lit­nej­ších ľudí a je to práve vďaka nasta­ve­nému sys­tému škols­tva. Nikto tam nejde na výšku preto, že sa mu ešte nechce nič robiť a o pár rokov si chce pre­dĺžiť strednú. Každý tam má veľmi kon­krétnu pred­stavu, prečo štu­duje to čo štu­duje.

Bol si čle­nom aj nejakého “brat­stva”? :)

Bol som výmen­ným štu­den­tom na jeden semes­ter, preto nebolo možné sa uchá­dzať o účasť v spol­koch. Tie sú oveľa viac ako to, čo poznáme z ame­ric­kých komé­dií. Fra­ter­ni­ties sú pre­dov­šet­kým o tvorbe networku a pre­pá­janí štu­den­tov s podob­ným záuj­mom medzi sebou a tak­tiež s absol­ven­tami naprieč celou kra­ji­nou. Bol som aktívny v men­ších štu­dent­ských spol­koch pre medzi­ná­rod­ných štu­den­tov a gra­du­ate stu­den­tov busi­ness fakulty.

Na tra­dičnú greek party sa nám ale pre­pa­šo­vať poda­rilo. Je to tým fil­mom dosť podobné. :)

Po návrate z Ame­riky ťa to popri štú­diu na Fach­hochs­chule Wie­ner Neus­tadt začalo ťahať sme­rom k star­tu­pom. Prečo a čomu si sa začal veno­vať?

Počas let­ného ces­to­va­nia v ame­rike boli mojími naj­lep­šími pria­teľmi Uber a AirBnb. Zami­lo­val som si jed­no­du­chosť týchto rie­šení. Po prí­chode do Viedne som sa cez kama­ráta dostal ku miest­nemu Impact Hubu, kde som sa zúčast­nil nie­koľ­kých pred­ná­šok a podu­jatí. O star­tupy som sa zau­jí­mal v tejto dobe skôr pasívne. Pozdá­vala sa mi pre­dov­šet­kým dyna­mická povaha budo­va­nia také­hoto biz­nisu, keď pri správ­nom postupe a troške štas­tia môže nápad za pomerne krátky čas vyrásť do celo­sve­to­vej spo­loč­nosti. Istý zlom v mojej akti­vite nastal, keď ma známa oslo­vila ohľa­dom spo­lu­práce pri orga­ni­zá­cií Lean Star­tup Machine Vienna. Odvtedy som sa v komu­nite začal aktív­nej­šie pohy­bo­vať.

So samot­ným budo­va­ním star­tupu dopo­siaľ skú­se­nosť nemám, ale už sa mi na obzore črtá nie­koľko zau­jí­ma­vých mož­ností. Dôle­ži­tým bolo pre mňa ujas­ne­nie si, akú pozí­ciu budem vedieť zastá­vať. Pred časom som bol na podu­jatí SBA, ktoré bolo v Bra­ti­slave na fakulte manaž­mentu UK. Reč­ník tam spo­mí­nal tri typy ľudí, ktoré sú pre budo­va­nie star­tupu nutné: hac­ker, hips­ter a hust­ler. Ja som jed­no­značne hust­ler.

Pre Star­ti­tup už píšeš nejaký ten mesiac. Ako si sa vlastne k tomu dostal?

Cez spo­mí­naný Lean Star­tup Machine. Mal som za úlohu pro­pa­gá­ciu podu­ja­tia na Slo­ven­sku, tak som šiel priamo ku por­tálu s naj­väč­ším zábe­rom na cie­ľovú sku­pinu – za startitup.sk. S cha­lanmi som si cel­kom sadol, slovo dalo slovo a one­dlho vyš­šiel môj prvý člá­nok. Celý pro­ces môjho uve­de­nia do redak­cie pre­be­hol veľmi hladko a bez zby­toč­ných naťa­ho­va­čiek, čo mi veľmi vyho­vo­valo.

Čo bol hlavný tur­ning point tvojho roz­hod­nu­tia stať sa súčas­ťou Star­ti­tup?

Roz­hod­nu­tie “ísť do toho” bolo veľmi jed­no­du­ché. Vždy som mal kladný vzťah ku písa­niu a téma star­tu­pov mi bola čoraz viac bliž­šia. Keď som dostal ponuku na spo­lu­prácu, bez váha­nia som ju pri­jal.

Písal si pred­tým nejaké články resp. mal si vôbec svoj blog?

Áno, písal som si blog pre svo­jich pria­te­ľov a rodinu keď som bol v Ame­rike. Písal som to štý­lom for fun a podľa toho to aj vyze­ralo, pris­pie­val som veľmi nepra­vi­delne, keďže boli obdo­bia, kedy jed­no­du­cho nebolo o čom. Keď už som sa k tomu dostal, písa­nie som si uží­val a mal som na neho cel­kom pozi­tívne ohlasy.

Takže star­tu­pový nad­še­nec s chu­ťou zme­niť svet a bez skú­se­nosti s písa­ním začal tvo­riť a vyjad­ro­vať sa k via­ce­rým témam, ktoré do dneš­ného dňa čítalo viac ako 40 000 ľudí. Feels good? :)

Pre­tty good. :) Začí­nal som prak­ticky bez skú­se­ností a je stále veľa čo zlep­šo­vať. To je ale vždy. Som rád, že možem byť súčas­ťou por­tálu, ktorý je hla­som slo­ven­skej star­tu­po­vej scény. S pri­bú­da­jú­cim časom si stale viac uží­vam slo­bodu v písaní, keď môžem sám vyhľa­dá­vať témy a ľudí na roz­ho­vor. Ak píšem o nie­čom, čo ma osobne veľmi zau­jíma, ide mi to ľahúčko a aj s koneč­ným výsled­kom som zvy­čajne spo­koj­nejší.

Je podľa teba Slo­ven­sko v porov­naní so zahra­ni­čím dosta­točne blog friendly kra­jina, alebo máme čo dohá­ňať v oblasti blo­go­va­nia a vyjad­ro­va­nia svo­jich názo­rov?

Môj osobný názor je, že v tomto Slo­ven­sko neza­os­táva. Neopie­ram sa tu ale o žiadne reálne dáta, je to len môj „pocit“. Viem ale, že ak sa o nie­čom zau­jí­ma­vom napíše, tak to ľudia rie­šia. Naprí­klad včera som si pre­čí­tal super člá­nok o Eli­za­beth Hol­mes. Verím, že takisto ako ja, o tejto dáme veľa Slo­vá­kov dopo­sial neve­delo a sta­vím sa, že bola včera aj dnes témov mno­hých kon­ver­zá­cií.

Slo­váci radi čítajú, radi sú v obraze. To je výborne, neži­jeme v bub­line a chceme byť aktív­nou súčas­ťou nového sveta, ktorý sa dnes buduje. Dôle­žité je, aby to fun­go­valo aj opač­ným sme­rom. Aby teda veľký svet vedel, že na Slo­ven­sku žije veľa špič­ko­vých ľudí, ktorí vo svo­jích hla­vách nosia top pro­jekty čaka­júce na pod­poru a roz­voj.

Člá­nok o tvo­jom poho­vore vo Face­bo­oku čítalo veľké množ­stvo Slo­vá­kov. Mys­líš, že ľudí zau­jalo viac to, že sa “nejaký” Slo­vák uchá­dzal o prácu v jed­nej z naj­lep­ších firiem na svete, alebo prí­beh, ktorý celý poho­vor spre­vá­dzal?

To, že sa Slo­vák dostane do špič­ko­vej spo­loč­nosti ako Face­book, je síce úžasné, ale nie je oje­di­nelé. V sili­con val­ley sú bežné stret­nu­tia sil­nej tamoj­šiej slo­ven­skej komu­nity. Ľuďom sa podľa mňa páčil môj prí­beh. Tiež určite mno­hích zau­jí­malo, ako vyzerá poho­vor do Face­bo­oku. Fakt, že ma táto spo­loč­nosť oslo­vila a tak­mer som dostal pozí­ciu v Dub­line je len takým malým vyob­ra­ze­ním toho, čo dnešná doba ľudom umož­ňuje. Byť úspešný nie je ľah­šie ako v minu­losti, dnes to ale môže skú­siť tak­mer každý. A to je na 21. sto­ročí to úžasné.

Okrem toho, že si písa­ním aj pomerne slušne pri­vy­rá­baš, venu­ješ sa ešte nie­čomu?

Momen­tálne bývam vo Viedni a cho­dím aktívne na kurzy nemčiny. Cie­ľom je robiť to naplno a do konca roka byť flu­ent. Okrem toho robím hosta vo Vie­den­skom Impact Hube, ktorý začiat­kom leta roz­ší­ril svoje pries­tory. Ak budete mať cestu cez Vie­deň, zastavte sa na kávu a rád vám to tam uká­žem.

Od poho­voru vo Face­bo­oku si hľa­dám pozí­ciu v Rakúsku a momen­tálne som v pro­cese jed­na­nia o nie­koľ­kých zau­jí­ma­vých spo­lu­prá­cach. Jedná sa o pro­jekty pod­sta­tou môjmu srdcu blízke, preto verím, že náj­deme spo­ločnú reč.

Čo by si odká­zal ľuďom, ktorí by chceli začať písať pre Star­ti­tup?

Písa­ním člo­vek ras­tie. Učí sa lep­šie vyjad­riť svoje myš­lienky a tým, že si robí rese­arch ku svo­jím člá­nok, nado­budne zna­losť danej prob­le­ma­tiky. Písa­nie pre Star­ti­tup vyža­duje dve cha­rak­te­ris­tiky: záu­jem o star­tup a tech témy a chuť písať. Všim­nite si, že tam nefi­gu­rujú pre­došlé skú­se­nosti (ktoré ale určite niesú na škodu). Čereš­nič­kou na torte je tým ľudí, ktorí majú vôľu na sebe makať a tahať sa navzá­jom dopredu.

Mar­tin je pre Star­ti­tup sku­toč­ným prí­no­som a sme radi, že je súčas­ťou nášho tímu. Okrem Mar­tina môžete v našom tíme nájsť aj ďal­ších skve­lých ľudí, ktorí sú zapá­lení pre to, čo robia. Vždy sme sa sna­žili navzá­jom moti­vo­vať a obja­vo­vať tak nové prí­le­ži­tosti. Naše dvere sú otvo­rené pre všet­kých, tak ak by si sa chcel aj ty stať súčas­ťou nášho skve­lého tímu, jed­no­du­cho sa nám ozvi. :) 

Pridať komentár (0)