Rel­bit: jeden najús­peš­nej­ších slo­ven­ských star­tu­pov ohla­suje koniec

Lukáš Gašparík jr. / 22. február 2015 / Startupy

Star­tup Rel­bit pat­ril pôvodne do výstav­nej skrine slo­ven­ských star­tu­pov. Teraz však končí a nám sa poda­rilo vyspo­ve­dať dvoch rel­bi­ťá­kov, Tomáša Srnku a Micha­lom Novo­ves­kým, ktorí nám všetko objas­nili.

Star­tup Rel­bit pat­ril medzi top slo­ven­ské star­tupy a je veľká škoda, že končí. Len pre pri­po­me­nu­tie, tento star­tup ponú­kal uni­kátne clou­dové rie­še­nie s náz­vom Evia, ktorý bol jedi­ným na slo­ven­skom trhu. Išlo o prak­tický all-in-one balík, ktorý slú­žil na príp­ravu Paas pro­stre­dia (Plat­form as a Ser­vice), pri­čom celá infra­štruk­túra je spra­vo­vaná jedi­ným soft­vé­rom bez akých­koľ­vek zása­hov. 

Tak a teraz poďme už k roz­ho­voru:)

Už zopár mesia­cov sa nám dostáva do uší, že s Rel­bi­tom sa niečo deje. Je tomu tak?

Momen­tálne sa deje to, že Rel­bit je zavretý. Exis­tuje už iba jeho stránka a exis­tu­júci kli­enti. V prvom rade sme veľmi radi, že sa nám Rel­bit poda­rilo zavrieť korektne, či už zo strany nás, našich zamest­nan­cov a v nepo­sled­nom rade takisto aj voči našim kli­en­tom. Prvo­radý boli pre nás naši kli­enti, preto aj oni boli tí, ktorí sa o situ­ácií dozve­deli ako prvý. Každý kli­ent sa dozve­del od nás osobne a kaž­dému sme pomohli dostať sa na iné rie­še­nie, aby bol čo naj­me­nej stra­tový. Momen­tálne sa od janu­ára do marca sna­žíme pre­mig­ro­vať všet­kých našich kli­en­tov, aby si ani nikto nevši­mol, že sa niečo deje. Po tom ako sa nám poda­rilo zabez­pe­čiť našich kli­en­tov, bol rad na našich zamest­nan­coch, aby sa ani jeden nedos­tal do prob­lé­mov. Preto nás veľmi teší, že do pár dní si všetci našli svoje nové uplat­ne­nie. Tre­tím kro­kom bol náš inves­tor, kto­rému sme vysvet­lili aká je situ­ácia a že to asi nikam neve­die.

Ako je možné, že Rel­bit nebol úspešný? Čo sa stalo?

Naj­väčší prob­lém v tom, že trh ako taký sa začal meniť a začalo sa swit­cho­vať na inú plat­formu. Naša tech­no­ló­gia nebola posta­vená na tom, aby sa doká­zala switc­hnúť na iné roz­hra­nie a tým sme sa vlastne dostali do sle­pej uličky. Keďže trh sa zmen­šo­val a tech­no­ló­giu sme neve­deli dobre pre­kon­ver­to­vať na niečo iné. Sales bol u nás veľmi náročný, keďže ten trval 6 až 12 mesia­cov, čo je veľmi dlhá doba pri star­tu­poch. V našom prí­pade to bolo ešte o to hor­šie, že marže boli nízke a život­nosť našich kli­en­tov neboli tiež boh­vie­aké. Celé to začalo už vo Fín­sku, keď sme zis­tili, že nám začína kra­cho­vať kon­ku­ren­cia. Z počiatku to bola dobrá správa, ale keď začala kra­cho­vať druhá, tre­tia a štvrtá kon­ku­ren­cia, vedeli sme, že sa niečo deje. Dokonca aj zopár men­to­rov z fín­skej Star­tup Sauny nám jasne pove­dalo, že sa prav­de­po­dobne blíži náš koniec.

A ako sa k tejto situ­ácií posta­vil Juraj Ďuriš ????

Tak v prvom rade sme si s ním sadlo za jeden stôl a naro­vinu si pove­dali čo sa deje. Pozreli sme sa na naše výsledky a keďže sa neprib­li­žo­vali našim cie­ľom, tak sme sa zhodli a roz­hodli sa, že naj­lep­šie bude asi Rel­bit zavrieť. Mali sme zrá­tané, že aj keby sme oslo­vili všet­kých našich kli­en­tov, tak nás to nedos­tane do zele­ných čísel a v zásade každý ďalší deň pre­vádzky stál peniaze.

Ako dlho fun­go­val Rel­bit?

Rel­bit sme zakla­dali v júli 2010.

To je rela­tívne dlhá doba. Ako je možné, že ste už počas nej neprišli na to, že ani ak oslo­víte všet­kých kli­en­tov, tak budete v zele­ných čís­lach?

Samoz­rejme, ale tento prob­lém sa uká­zal až časom. Pred­po­klady boli také, že náš biz­nis bude rásť, avšak rea­lita bola úplne iná. Postupne sa začala meniť tech­no­ló­gia a to nás začalo ohro­zo­vať tak, až sme museli zavrieť. Špe­ci­fický prob­lém sme mali vo Veľ­kej Bri­tá­nii. Kvôli tomuto trhu sme si zakla­dali aj brit­skú Ltd., ale nepo­mohlo ani to. Okrem toho, že sa na nás poze­rali ako na firmu z východ­nej Európy, boli v tejto kra­jine aj ďal­šie legis­la­tívne prob­lémy, ktoré spo­čí­vali v tom, že brit­ské spo­loč­nosti musia mať svoje dáta uscho­vá­vané na ostro­voch, čím sme auto­ma­ticky prišli o veľký trh. Takže jedi­nou mož­nos­ťou bolo si posta­viť vlastné ser­very na ostro­voch, ale využí­vať nie­koho tamoj­šie ser­very, čo sme však nako­niec ani neskú­šali. Alebo kopu krát sa nám stalo aj to, že Briti sa chceli s nami pozrieť a pre­d­is­ku­to­vať pod­mienky, čo ale nebolo vždy možné, keďže sme tam fyzicky neboli.

A nemys­líte si, že by sa vám opla­tilo mať nie­koho per­ma­nen­tne vo Veľ­kej Bri­tá­nii?

Určite nie, keďže život vo Veľ­kej Bri­tá­nii je tak drahý a pri našich níz­kych mar­žiach by to určite nebolo efek­tívne. Takže mož­nosť direct salsu na ostro­voch sme zatrhli.

Takže z toho čo hovo­ríte, aj keby ste raisli nejaké peniaze, nepo­mohlo by vám to?

Mys­líme si, že nie. Dokonca sme aj mali šancu rais­nuť nejaké peniaze počas nášho pôso­be­nia vo fín­skej Star­tup Saune, avšak odmietli sme to, keďže by to bolo mrha­nie, pre­tože sme si uve­do­mili, že by sme ich nedo­ká­zali oto­čiť. 

A váš poten­ci­onálny inves­tor netu­šil, že sa niečo deje, keď aj napriek všet­kým prob­lé­mom chcel do vás inves­to­vať?

My sme mali skvelú ideu a skvelý tím, za kto­rým do teraz sto­jím. Našu ideu sme vedeli inves­to­rovi pre­dať a v koneč­nom dôsledku, inves­tor si kupujú tím ľudí, ktorý bol naozaj výni­močný.

Čiže cha­rak­te­rovo ste túto inves­tí­ciu odmietli, keďže by to nemalo úspech?

Presne tak. Nebu­dem si predsa brať od nie­koho peniaze, keď dopredu viem, že by to bola jasná strata. pop­ravde na takéto veci nemám žalú­dok a nedo­ká­zal by som sa tomu člo­veku už potom asi ani pozrieť do očí, takže z takého ľud­ského a ani morál­neho hľa­diska by som do toho určite nešiel. Jasne mohol som si kúpiť Fer­rari, ale to vôbec nie je o tom. Ide o to, že sme mali cieľ, ktorý sme dopredu vedeli, že ho nedo­ká­žeme napl­niť a navyše by stra­tili aj rok času, ktorý vieme inves­to­vať do nie­čoho ďal­šieho. Dokonca si mys­lím, že áno, ani inves­tí­cia by nám nemohla udr­žať sa v hre. Aj keď sme sa sna­žili vymys­lieť čo môžeme s touto situ­áciou robiť, na nič sme neprišli a preto sme sa roz­hodli nako­niec zavrieť.

Takže ako teraz fun­gu­jete?

Rel­bit ako taký ešte fun­guje, avšak už iba pre našich teraj­ších kli­en­tov. Nemohli sme predsa z jed­ného dňa na druhý odre­zať. Takže nás sup­port ešte fun­guje, sna­žíme sa stále pomá­hať našim kli­en­tom, rie­šiť ich prob­lémy a postupne ich všet­kých pre­mig­ro­vá­vať na iné plat­formy. Nemohli sme sa len tak z ničoho nič vykaš­lať na našich kli­en­tov. Keď príde požia­davka, tak sa ju sna­žíme rie­šiť tak, ako keby sme nor­málne fun­go­vali. Cel­kovo sme mali okolo 30 zákaz­ní­kov a naj­hor­šie bolo to, že naj­väčší nárast sme mali za posledné 3 mesiace. Takže v zásade celá firma ešte istým spô­so­bom dožíva. 

Aj keď Rel­bit končí, ale tak sme radi, že kon­číme takým spô­so­bom akým kon­číme. Dokonca sa stre­tá­vame aj s pocho­pe­ním u našich zákaz­ní­kov, ktorý sa k tomu posta­vili cel­kom chá­pavo. My sa im za to stále sna­žíme pomá­hať, dokonca v zopár prí­pa­doch sme pomohli našim kli­en­tom aj úplne bez­platne, pre­tože sme si vedomí toho, že našim kon­com, sme im spô­so­bili ťaž­kosti a s tým aj zvý­šené náklady.

Ako by ste zhod­no­tili ten čas, čo fun­go­val Rel­bit? Čo vám to dalo?

Určite to bola skvelá skú­se­nosť. Na môj vek by som nikdy neza­žil to čo som zažil počas tejto doby. Reálne tú zod­po­ved­nosť a tie veci, ktoré sme tu rie­šili, by som v tomto veku určite nikde nedos­tal. Takže sme nado­budli nesku­točné skú­se­nosti, ktoré chcem využiť ďalej. Mys­lím, že kaž­dého kto robil v Rel­bite toto pôso­be­nie nesku­točne obo­ha­tilo. Poda­rilo sa nám vybu­do­vať bru­tálny network s ľuďmi, čo je úžasné a dúfam, že to v budúc­nosti ešte využi­jeme. 

A kon­krétne Star­tup Sauna, ako to hod­no­títe?

Čo sa týka času strá­ve­ného v Star­tup Saune, tak ten nám dal bez­po­chyby mega veľa. Bolo to veľmi inten­zívne, bavili sa s ľuďmi, ktorí sa veľmi krátky čas vybu­do­vali miliar­dové spo­loč­nosti a teraz radili nám. Otvo­rene nám pove­dali, čo im pomohlo, ale čo im v mno­hých prí­pa­doch naro­bilo veľké prob­lémy. Veľmi nás to posu­nulo a zlep­šili sme sa v mno­hých strán­kach. Či už osob­nostne, alebo cel­kovo ako star­tup.

Vieme, že ste mali mož­nosť pitc­hnúť si na Slushi. Aké to bolo?

Celé to bolo veľmi na rýchlo. Keď sme sa to dozve­deli tak sme nemali totálne nič pri­pra­vené. Vtedy nám veľmi pomo­hol Jakub Pta­čin, ktorý nám vymys­lel kom­plet mar­ke­ting. Prišli sme na bru­tálny mar­ke­ting, ktorý mal veľký úspech na Slushi. Jeho hlav­ným slo­ga­nom bolo “Bury your old hos­ting”. Pre­tože sme chceli niečo iné, pre­tože všetky star­tupy mali stánky v zmysle ino­vá­tory, game chan­ger a podobne. My sme prišli s čier­nym roll upom, na kto­rom bol kríž. My sme boli pre­ob­le­čení za mníšku a farára a roz­dá­vali sme ľudom malé rak­vičky. Malo to obrov­ský úspech, pre­tože ľudia sa pri nás stále zasta­vo­vali a chceli sa s nami fotiť. 

A ešte poslednú otázku, ktorý slo­ven­ský star­tup sa vám páči?

Michal: Ja Infi­na­rio, keďže tam pra­cu­jem, to je jasné:)

Tomáš: Mne sa páči čo teraz robia cha­lani z Fin­vi­zom, takže asi to. A ešte Ves­ti­gen, to sa mi veľmi páči čo robia.

Na záver mi už len zostáva pove­dať, som rád, že sme sa mohli s Rel­bi­ťákmi otvo­rene poroz­prá­vať a neos­táva mi nič iné, ako ich len pochvá­liť za ich postoj, aký zau­jali k tejto celej situ­ácií. Je to naozaj obdi­vu­hodné a verím, že si z nich zobe­rie prí­klad každý. Pre­tože fail­núť môže každý, dôle­žité je ale to, ako sa k tomu posta­víte.

Ďaku­jem za roz­ho­vor:)

Pridať komentár (0)