Rene­san­cia Bra­ti­slavy: Keď kríza zme­nila Staré Mesto na nepoz­na­nie!

Martin Bohunický / 30. december 2015 / Business

Celý život bývam neďa­leko Bra­ti­slavy, preto som od sko­rého det­stva mal mož­nosť často toto mesto nav­šte­vo­vať.

Možno aj ovplyv­nený mojim kon­zer­va­tív­nym otcom som Bra­ti­slavu nikdy prí­liš v láske nemal. Oča­ká­va­nia boli vždy nena­pl­nené. Čakal som, že v hlav­nom meste predsa nebu­dem nachá­dzať tie isté pod­niky, ako v hoci­ja­kej dedine neďa­leko Hnúšte. S hnus­nými plas­to­vými stolmi, veľ­kými dážd­nikmi so znač­kou piva alebo sla­de­ného nápoja a aro­gant­nou obslu­hou, ktorá si prišla svoju šichtu pre­tr­pieť a znep­rí­jem­niť deň kaž­dému zákaz­ní­kovi. Keď mi ani neboli ochotní doniesť pohár vody, lebo “vedúca je v robote”. Po rokoch tento pod­nik na moje prek­va­pe­nie ešte stojí..

V Sta­rom Meste to bolo všade o tom istom. Biedna obsluha, nulový záži­tok, na výber vyprá­žaný syr a rezeň, vysoké ceny. Nie nadarmo sa stalo Slo­ven­sko známe ako domov tých naj­hor­ších posky­to­va­te­ľov slu­žieb. Pove­dzme si pravdu, situ­ácia vtedy pre­kro­čila únosnú mieru. Slo­váci majú radi pekné veci, majú cit pre este­tiku, no štan­dard bol taký nízky, že sme sa s tým málom rad­šej uspo­ko­jili. Buďme ale úprimní, aj v spo­loč­nosti nebola tá ochota míňať peniaze na tie denné pre­žitky taká, ako dnes.

Promenada_Eurovea_Bratislava

A potom prišla kríza, ktorá para­doxne všetko zachrá­nila.

V časoch, keď kríza na Slo­ven­sku vrcho­lila, vyrá­stla na náb­reží Dunaja Euro­vea. Osobne nie som fanú­ši­kom nákup­ných cen­tier, no čo sa v Bra­ti­slave stalo, to neča­kal asi nikto. Ľudia začali fun­go­vať na náb­reží a Staré Mesto prak­ticky zomrelo. Vše­tok život sa pre­su­nul tam. Tri roky už nikoho cen­trum nezau­jí­malo. Kávičky sa pili inde. Vysoké ceny náj­mov a slabá kli­en­tela pri­nú­tila nese­ri­óz­nych gas­tro-pod­ni­ka­te­ľov zavrieť krám. A mohli sa sťa­žo­vať na čokoľ­vek.

8cbf1858c1845fc40d7d0c5e9e252afd

Ceny náj­mov v Sta­rom Meste klesli, čoho sa chy­tili konečne kre­a­tívni a ino­va­tívni mladí ľudia (mohol by som ich nazvať aj hips­teri). Bra­ti­slava sa zobu­dila. Na mies­tach sta­rých, hnus­ných pod­ni­kov bez nápadu vyrástli nové kafe­té­rie, urban housy, bis­trá a reštau­rá­cie, ktoré mali svoje skvelé kon­cepty, mali svojho ducha, svoj bran­ding. Nene­chali si za pár korún vtla­čiť do pod­niku hnusné kožené sedačky od Coca Coly. Pre­stali nalie­vať do hnus­ných pohá­rov potla­če­ných znač­kou piva. Dnes už sa na nejed­nom mieste napi­ješ aj zo zavá­ra­ni­no­vého pohára. Je to drob­nosť, ale sú to práve drob­nosti, ktoré dotvá­rajú iden­titu a robia roz­diel.

6953a97d0a97f426377c0a53bcaeba66_1445257605

Zme­nili sa aj ľudia. Slo­váci si (naroz­diel od Čechov) už rad­šej pri­pla­tia za kva­litu, než aby hľa­dali, kde ušet­ria korunu navyše. Už sme ochotní oce­niť toho, kto nám okrem dob­rého jedla ponúkne aj prí­jemný záži­tok. Pre­stali sme tole­ro­vať zlé reštau­rá­cie a našli sme si svoje obľú­bené pod­niky. Pre­po­jili sme sa a odpo­rú­čame jeden dru­hému, kam sa sku­točne oplatí ísť najesť.

545026_463134443715562_1016696467_n

Chvíľu to trvalo, no momen­tálne Staré Mesto opäť dýcha živo­tom. Ľudia sa vrá­tili a posledné dva roky to tu žije. Waga­mama, Antica Tos­cana, Urban House, Urban Bis­tro, Havana, Bar­rock, Orbis Street Food, Green Buddha, Soho — to sú len nie­ktoré z pod­ni­kov, kam cho­dím fakt rád. To zlé z cen­tra odišlo, nevr­losť obsluhy vys­trie­dali milé a pria­teľ­ské úsmevy. Čaš­ní­kom už nie je kto­koľ­vek, kto une­sie tácku, ale sku­točne šikovný a vyštu­do­vaný člo­vek. Trú­fam si tvr­diť, že kva­li­tou slu­žieb sa Bra­ti­slava dostala na európ­sku úro­veň a čo-to závi­dieť nám môže aj Praha.

Aby ale nasle­do­vali aj ďal­šie slo­ven­ské mestá, to bude chcieť ešte poriadne veľa trpez­li­vosti.

Pridať komentár (0)