Report #1 — Star­tup School Day Lon­don. Opla­tilo sa prísť?

Peter Tóth / 4. august 2014 / Startupy

26 júla sa konal prvý roč­ník Star­tup School Day orga­ni­zo­vaný YCom­bi­na­tor v Európe. Ako takáto akcia pre­bieha a opla­tilo sa na ňu ísť? Star­ti­tup vám pri­náša live spro­stred­ko­va­nie tohto mega eventu očami Petra Tótha, ktorý mal mož­nosť sa tejto uda­losti žúčas­niť. Peter nám pred­staví star­tupy, ktoré ho naj­viac oslo­vili. Prvú časť vám pri­ná­šame už dnes. 

Na akciu sa bolo potrebné pri­hlá­siť vypí­sa­ním pri­hlášky, kde ste napí­sali niečo o sebe. Ak vás pri­jali, tak samotná akcia bola celá zadarmo. Ak vás nevyb­rali hneď, alebo ak ste nestihli podať pri­hlášku bolo možné sa pri­hlá­siť doda­točne, keďže nie každý z vybra­tých uchá­dza­čov nako­niec mohol príjsť. Jed­nou z hlav­ných moti­vá­cii pre roz­ší­re­nie do Európy bolo podľa slov Sama Alt­mana reklama pre YCom­bi­na­tor.

Po krát­kom pri­ví­taní sa na pódiu vys­trie­dalo nie­koľko reč­ní­kov.

Stripe

Ako prvý sa pred­sta­vil spo­lu­za­kla­da­teľ Stripu Pat­rick Col­li­son. Sústre­dil sa na potrebu dob­rého vzťahu zakla­da­te­ľov. V jeho prí­pade je spo­lu­za­kla­da­teľ jeho brat, kto­rého samoz­rejme veľmi dobré pozná a vedel, čo od neho môže oča­ká­vať. Vedel, že sa na neho môže spo­ľa­hnúť v ťaž­kých chví­ľach.

Hovo­ril o tom, ako si všimli dieru v zaos­ta­lom a ťaž­ko­pád­nom ban­ko­vom seg­mente a aké bolo ťažké pra­co­vať v oblastí s regu­lá­ciami. Samoz­rejme spo­me­nul ťažké začiatky vrá­tane spa­nia na záh­rade, keďže v ich dome bolo prí­liš teplo. Museli bojo­vať aj so zato­pe­ním domu, počas, kto­rého museli rea­li­zo­vať dôle­žité roz­ho­vory s ban­kami po ležiačky na poschodí, ktoré nemalo žia­den náby­tok.

Pod­stat­nou pre Stripe bola vízia, ktorá ich hnala dopredu. Inšpi­rá­ciou bolo pre nich zave­de­nie štan­dar­di­zo­va­ných kon­tai­ne­rov na pre­pravu nákladu v 50-tych rokoch, čo výrazne zní­žilo cenu za pre­pravu. Rov­nako sa aj oni sna­žia podobne zjed­no­du­šiť platby pre pre­daj­cov na Inter­nete.

Neza­bu­dol pora­diť aj ľudom, ktorí majú prob­lém vybrať meno pre svoju firmu. Na začiatku si neve­deli vybrať jedno z dvoch mien pre firmu a tak si určili dátum, do kto­rého ak sa neroz­hodnú, tak ostanú pri názve Stripe.

Súčas­ťou ich úspe­chu bola skvelá uží­va­teľ­ská pod­pora, kedže sa sústre­dili na to, aby uro­bili rad­šej men­šiu sku­pinu zákaz­ní­kov naozaj šťast­ných, ako väč­šiu sku­pinu len prie­merne spo­koj­ných. To v praxi zna­me­nalo opra­vo­va­nie chýb a komu­ni­ká­cia so zákaz­níkmi či už počas noci, alebo počas pre­mie­ta­nia v kine.

Home­joy

Prí­beh Home­joy prišla podobne ako v prí­pade Stripe pred­sta­viť jeden z dvo­j­ice súro­den­cov, ten­to­raz to bola Adora Che­ung. Adora povzbu­dila ľudí, ktorí neve­dia nájsť nápad. Home­joyu trvalo viac ako 3 roky, kým prišli na ten svoj. Podľa jej slov oni sami nemali žia­den kon­krétny prob­lém, ktorí by potre­bo­vali vyrie­šiť a preto dlho neús­pešne hľa­dali prob­lém nie­koho iného.

To sa im dlho neda­rilo, až nako­niec prišli na nápad skôr náho­dou. Vzhľa­dom na svoju zanep­ráz­dne­nosť sa roz­hodli, že namiesto toho, aby si pra­tali sami, sa im viac oplatí zapla­tiť upra­to­vačku. Prišli na to, že nájsť upra­to­vačku je ťažké a drahé. Uve­do­mili si, že v tejto oblasti bude pries­tor.

Vzhľa­dom na to, že na začiatku nemali dosta­tok zákaz­ní­kov, nemali ani záu­jem pre ich službu ni upra­to­vačky a museli teda začať s upra­to­va­ním sami. Zis­tili veľmi rýchlo, že upra­to­va­nie je ťažké, dokonca jeden z prvých domov upra­to­vali nie­koľko dní.

Rýchlo im dochá­dzali peniaze a Adora sa obrá­tila na svojho pred­chá­dza­jú­ceho zamest­ná­va­teľa Maxa Lev­china, ktorý bol jej šéfom v minu­losti vo firme Slide a na Paula Gra­hama. Oni dvaja boli jej posled­nou náde­jou na záchranu firmy. Na jej veľké poču­do­va­nie obaja do nej inves­to­vali cel­kovo 50 tisíc dolár a tým zachrá­nili firmu. Momen­tálne je Home­joy na 30-tich trhoch s vyše 150 zamest­nan­cami.

Za svo­jich úspe­chom vidí jed­nak tro­cha šťas­tia, ale aj odol­nosť voči ťaž­kým situ­áciám a trpez­li­vosť. Keď sa dostali do ťaž­kej situ­ácie pove­dali si: toto je nanič, už túto chybu opäť neuro­bím a ako to vyrie­šim?

Song­Kick

Ian Hogarth sa pozrel spätne na svo­jich 7 rokov skú­se­nosti s budo­va­ním Song­Kicku. Videl, ako na prvý pohľad veľa lep­ších a väčší star­tu­pov padlo, alebo museli byť pre­da­ných zatiaľ čo Song­Kick vydr­žal. Pri­po­me­nul, že nie­len roz­be­hnúť, ale aj udr­žať spo­loč­nosť je veľmi náročné. Člo­vek si naozaj musí byť istý, že má dosta­točne dobrú moti­vá­ciu pre zalo­že­nie firmy, lebo môže strá­viť nie­koľko rokov plných stresu a neús­pe­chov.

Hovo­ril o svo­jich skú­se­nos­tiach s hudob­ným prie­mys­lom. Keďže v hudob­nom prie­mysle je nie­koľko veľ­kých hrá­čov, ktorí domi­nujú trh, sna­žil sa rad­šej nad­via­zať spo­lu­prácu namiesto snahy sa domi­no­vať trh.

Spo­me­nul tri základné veci, na ktoré sa snaží sústre­diť a ako ich dosiah­nuť. Uspo­ko­je­nie vytvo­re­ním skve­lého pro­duktu, rast — zís­ka­va­ním zákaz­ní­kom a eko­nó­mia — ako zís­kať peniaze.

Pridať komentár (0)