Róbert Schoch­mann, CEO Anima Tech­nika: Iba tech­no­ló­gie nás zachrá­nia

Michal Tomek / 28. máj 2014 / Tools a produktivita

Má 25 rokov, skú­se­ností ako keby mal 40. Šesť rokov je vedú­cim tímu Anima Tech­nika, ktorý vyvíja robo­tické zaria­de­nia a bez­pi­lotné lie­tadlá. Stihli povy­hrá­vať tak­mer každú súťaž, kto­rej sa zúčast­nili. Skú­sil si všetky práce vo firme – od dizajnu cez prog­ra­mo­va­nie až po frézu a mon­to­va­nie. V pozí­cii CEO mu fyzická práca nie­kedy chýba. V lete chys­tajú Kicks­tar­ter kam­paň a po nej chcú vstú­piť na trh. Verí v tech­no­ló­gie a budúc­nosť bez nich si nevie pred­sta­viť. Róbert Schoch­mann.

Gra­tu­lu­jem k ďal­šiemu víťazs­tvu. Aké sú prvé pocity po výhre v súťaží Skve­lých mla­dých pod­ni­ka­te­ľov?

Dobré, určite dobré. Prav­dou je, že už sme pár súťaží vyhrali, tak som to v kútiku duše tak tro­chu oča­ká­val. Ale istota to, samoz­rejme, nebola. Stále je tam stres, člo­vek predsa len ide pred porotu a hrá o 15 000 Eur.

V čom je vaša myš­lienka taká ino­va­tívna, že pomerne často súťaže vyhrá­vate?

Ino­va­tívna je v spo­jení nie­koľ­kých už exis­tu­jú­cich tech­no­ló­gií novým, jedi­neč­ným spô­so­bom. Nebolo to iba tak, že sme vzali tri tech­no­ló­gie a zle­pili dokopy. Je za tým množ­stvo kon­fi­gu­rá­cie, nápa­dov a práce. Pri­čom, ak sa bavíme o bez­pi­lot­ných lie­tad­lách, pra­cu­jeme na nich už šiesty rok.

Aké boli začiatky Anima Tech­niky?

Kedysi to bol len čisto štu­dent­ský pro­jekt. Veno­vali sme sa sta­bi­li­zač­ným a komu­ni­kač­ným sys­té­mom, vlast­nej elek­tro­nike, čo bolo pre nás ako štu­den­tov veľmi zau­jí­mavé. Všetko sme si chceli robiť sami. Dokonca sme si zaob­sta­rali frézu, na kto­rej všetky diely vyrá­bame.

Ešte na stred­nej škole som s kama­rá­tom začal sta­vať CNC frézy a roboty. Na výške som zis­til, že väč­šina tech­ni­kov chce medzi sebou pre­te­kať, byť lepší ako ten druhý. Bolo to o jed­not­liv­coch, maxi­málne dvo­j­iciach. Tak som si pove­dal, prečo neskú­siť spo­jiť sily a neza­čať pra­co­vať na nie­čom spo­ločne. To nás môže posu­núť oveľa ďalej. Chcel som to zme­niť. Nemá význam bojo­vať sám. Význam má vytvo­re­nie sil­ného tímu. Až potom ako tím pre­te­kajme naprí­klad s inými kra­ji­nami.

Darí sa ten silný tím tvo­riť?

Roz­hodne to nie je ľahká úloha, predsa len ide stále o ľudí. S kaž­dým sa pra­cuje inak, ku kaž­dému treba inak pri­stu­po­vať. To sa člo­vek musí učiť, musí vedieť ľudí moti­vo­vať. O to ťaž­šie je to v začiat­koch, kedy ľudia pra­cujú bez pla­tov. Vtedy ich moti­vuje vízia budúc­nosti a to, že sa niečo naučia.

Ako ste prišli s náz­vom Anima Tech­nika?

Dlho sme vymýš­ľali názov spo­loč­nosti. Napadli nám také ako Tech­Net, čo však malo na Google mili­óny výsled­kov. Všetko už exis­to­valo. Potom sme sa zamys­leli nad tým, čo robíme, a čo nás fas­ci­nuje. Na robo­toch nás fas­ci­nuje práve to, že člo­vek má pocit, akoby to bolo niečo živé, že to má dušu. Soft­vér je ako tá duša. A duša po latin­sky je anima. Z toho Anima Tech­nika. Chceme sa ube­rať práve tým sme­rom, aby to, čo spra­víme, malo dušu, malo určitú inte­li­gen­ciu.

Čo je vašim cie­ľom? Kam sme­ru­jete?

Vývoj neza­sta­víš. To je také naše motto, a tak si nemô­žeme dať kon­krétny cieľ. Jed­no­du­cho nemô­žeme zaspať nie­kde spo­kojní, že sme už niečo dosiahli. Stále musíme ísť dopredu, byť vizi­onármi a pri­chá­dzať s novými nápadmi. Už v momente, kedy uve­dieme niečo nové na trh, musíme mys­lieť na budúc­nosť.

Aký bol posun od štu­dent­ských akti­vít sme­rom k star­tupu?

Asi pred rokom som si uve­do­mil, že by sme mohli skú­siť spo­jiť tri moderné tech­no­ló­gie – Ocu­lus Rift ako úplnú novinku na trhu, šif­ro­vaný digi­tálny full HD stream s níz­kym one­sko­re­ním a mobilný inter­net. Toto celé je jedna mobilná pozemná sta­nica, ktorú možno pou­žiť s bez­pi­lot­ným lie­tad­lom, autíč­kom, na lodi, či s akým­koľ­vek iným robo­tom. Tak sme si na jar tohto roku pove­dali, že z celého štu­dent­ského pro­jektu skú­sime spra­viť biz­nis.

Vašim hlav­ným pro­duk­tom je teda mobilná ria­diaca sta­nica, ak to chá­pem správne.

Áno. Tá dokáže spo­jiť člo­veka s akým­koľ­vek bez­po­sád­ko­vým stro­jom – vo vzdu­chu, na vode alebo po zemi.

Na webe som si ale vši­mol okrem tejto sta­nice aj kop­teru Tri­lo­bite.

Pri­márne vyrá­bame mobilné ria­diace sta­nice s týmito kop­te­rami. Chceli by sme to tak pri­niesť aj na trh. No sta­nica bude uni­ver­zálna, pri­po­ji­teľná na aký­koľ­vek stroj. S kop­te­rou však bude zo strany uží­va­te­ľov jed­no­duch­šie pocho­piť celý pro­dukt, lebo mno­ho­krát nevie, na čo presne tá samotná vysie­lačka slúži.

Ak to zjed­no­du­šíme, ide o vylep­šené RC mode­lár­ske vysie­lačky?

V pod­state áno, spra­vili sme kla­sickú RC vysie­lačku, len sme k nej pri­dali digi­tálny pre­nos videa, mož­nosť pri­po­jiť Ocu­lusy a dosah má viac ako kon­venčné vysie­lačky. Chceli sme ponúk­nuť kom­pa­ti­bilné rie­še­nie pre sofis­ti­ko­va­nej­ších pou­ží­va­te­ľov, aby si nemu­seli sami pre­pá­jať nekom­pa­ti­bilné zaria­de­nia, a potom ich každé samos­tatne zdĺhavo nabí­jať.

Akú máte na trhu kon­ku­ren­ciu?

Neho­vo­rím, že iné bez­pi­lotné kop­tery na svete nie sú, alebo že naša je naj­lep­šia. Len zatiaľ žiadna nespája tie tech­no­ló­gie, aké máme my – Ocu­lus Rift, digi­tálne video a mobilný inter­net. Najb­liž­šie nám je firma Par­rot so svo­jim rie­še­ním mobil­nej vysie­lačky pre tab­let – majú Ocu­lusy aj digi­tálne video. Len teda nie je to ešte také pro­fe­si­onálne rie­še­nie, ako u nás. Naprí­klad majú externý tab­let a zaria­de­nie je funkčné iba s ich jed­nou malou kop­te­rou, ktorú vo vetre odfúkne. Par­rot vyrába skôr hračky.

Plá­nu­jete si toto rie­še­nie dať aj paten­to­vať? 

To nerie­šime. Máme už vymys­lené nejaké tech­no­ló­gie, vďaka kto­rým by sme stále boli medzi prvými, aj keby našej pôvodné rie­še­nie sko­pí­ro­vali. Dokonca uva­žu­jeme o tom, že by sme boli open source.

Prečo?

Tým by sme vedeli roz­ší­riť zákaz­nícku základňu o všet­kých hob­bis­tov. Im sa oplatí kúpiť našu tech­no­ló­giu, keďže bude lac­nej­šia, a ľudia by tak na tom mohli ďalej pra­co­vať a vyví­jať to.

Ide stále iba o pro­to­typ alebo už ste vo výrob­nej fáze? 

Pro­dukt ešte nepre­dá­vame, no dali sme si dead­line začať ho pre­dá­vať do konca roka. Pred­tým by sme však chceli spus­tiť kam­paň cez Kicks­tar­ter. To ešte teraz v lete. Momen­tálne sa nachá­dzame vo fáze dokon­čo­va­nia pro­to­ty­pov.

Ako chcete kam­paň nasta­viť – spus­te­nie, ceny, odmeny, a podobne?

Máme kon­krétny plán, no rad­šej by som ho ešte neprez­rá­dzal.

Ani cenu?

Cenu za set – vysie­lačka a kop­tera — máme nasta­venú pri­bližne na 2000 eur, bude to závi­sieť od výbavy. Naozaj je to však len prvý odhad, stále čakáme na vyjad­re­nia dodá­va­te­ľov. Tiež to bude závi­sieť od počtu kusov, ktoré budeme vyrá­bať. Ale chceli by sme okolo 150.

Viete už teraz, že budete mať odbyt? 

Už sa nám ozý­vali ľudia. I keď to bolo skôr v súvis­losti s tým, že vedeli o našej výrobe bez­pi­lot­ných lie­ta­diel a chceli vyví­jať nejaké vlastné veci. To zna­mená čias­točne náš pro­dukt a čias­točne podľa ich požia­da­viek. Uni­ver­zálne rie­še­nie neexis­tuje, a tak chceme ponúk­nuť aj túto mož­nosť, no nie ako hlavnú čin­nosť. Skôr chceme vytvo­riť čo naju­ni­ver­zál­nejší pro­dukt pre masu. Ak to tro­chu odľah­čím, môžem pove­dať, že ideme pre­dá­vať lie­ta­júcu úžit­kovú kameru.

Pri­márne sa teda zame­ria­vate na koneč­ných spot­re­bi­te­ľov?

Áno, najmä mode­lári a vlast­níci bez­pi­lot­ných zaria­dení. Môžu to byť rôzni záu­jem­co­via – hob­bisti, polí­cia, hasiči, mas­mé­diá na natá­ča­nie špor­to­vých podu­jatí. To je jedna z vecí, ktorú by sme chceli v budúc­nosti vylep­šiť — pri­dať clou­dové služby, vďaka čomu sa sig­nál bude môcť posie­lať priamo do štú­dia tele­ví­zie.

Keď som člá­nok o vašom víťazs­tve v súťaži zdie­ľal na Face­bo­oku, jedna z reak­cií bola, že „Super veci, ale vieš, na čo sa to využije.“ – v zmysle, že na vládne a vojen­ské účely. Ozval sa vám nie­kto už aj z tohto pro­stre­dia?

Priamo vláda nie. No nie­ktoré firmy, ktoré spo­lu­pra­cujú s armá­dou, sa nám už ozvali a ponúkli spo­lu­prácu. Zatiaľ sme sa však do ničoho nepus­tili, či už preto, že nám nevy­ho­vo­vali pod­mienky, alebo sme jed­no­du­cho nech­celi. Jednu spo­lu­prácu sme začali, ale to aj rýchlo skon­čilo. Dôle­žitý pre nás je komerčný trh, nie armáda. Tým ale neho­vo­rím, že nikdy. Všetko závisí od pod­mie­nok. Skôr by sme daro­vali nejaký kus polí­cii a hasi­čom, aby si to otes­to­vali a dali nám spätnú väzbu.

Keď sa pozrieme na finančnú stránku celého pro­jektu, máte za sebou inves­tora alebo roku­jete o neja­kej inves­tí­cii?

Stále pre­mýš­ľame nad inves­to­rom, aj sme s neja­kými už hovo­rili. Len pod­mienky, ktoré nám zatiaľ dali, neboli vôbec vyho­vu­júce. Preto máme vlastné peniaze a impro­vi­zu­jeme. Nech­ceme za každú cenu zís­kať inves­tora. Uvi­díme, ako dopadne kam­paň na Kicks­tar­teri a čo bude ďalej. Samoz­rejme, že inves­tor by urých­lil celý pro­ces a zvý­šil šance na úspešný vstup na trh. Ale nech­ceme to siliť.

Čo sa ti nepoz­dá­valo pri komu­ni­ká­cii s inves­tormi? Pri­vy­soký podiel za inves­tí­ciu?

Ak sme sa vôbec dostali s inves­tormi ku komu­ni­ká­cii o podie­loch, tak áno, aj to bol menší prob­lém. Ale stre­tol som sa aj s takými vecami, že inves­tor chcel pod­pí­sať bianco zmenky a podobne. Od toho sme rad­šej rýchlo utiekli. Inves­tor musí ponúk­nuť dobré pod­mienky, pre­tože sami tomu pro­jektu veríme a vlo­žili sme doň už veľa času, síl a peňazí.

Kto vás pod­po­ruje a radí vám? Máte neja­kých men­to­rov v rámci star­tupu?

Máme, naprí­klad JUDr. Andrej Mráz zo spo­loč­nosti Bril­liant. Je to môj kama­rát a už nejaký čas nám pomáha najmä s mar­ke­tin­go­vými zále­ži­tos­ťami a komu­ni­ká­ciou. Pod­po­ruje nás aj môj brat Filip Schoch­mann, ktorý má bohaté skú­se­nosťi v IT biz­nise.

Keď prej­deme k tebe osobne, ako si začí­nal s tech­ni­kou?

Už v det­stve ma zau­jí­mali rôzne ozu­bené kolieska a vše­li­jaké stroje, počí­tače. Sní­val som, že posta­vím robota. Dosť ma inšpi­ro­val Ter­mi­ná­tor. Vždy som mal vzťah k tech­nike Mnoho vecí som sa počas stred­nej a vyso­kej školy naučil, aj vďaka tomu je medzi nami v tíme vzá­jomný rešpekt. Cha­lani vedia, že som si pre­šiel všet­kým, čo sa musí v rámci pro­duktu robiť a mám tú skú­se­nosť – soft­vér, fréza, „plo­šáky“ a ďal­šie.

A teraz ťa čo viac baví — CEO či vývoj? Ako CEO ti nechýba samotná tech­nická práca? 

Chýba. Ľudia to možno nechápu, ale ja mám radosť z toho, že si sad­nem a dva­násť hodín kódim nejakú špič­kovú tech­no­ló­giu. Ale tak je pravda, že stále som súčas­ťou tímu a mám na sta­rosti via­ceré veci aj z tej tech­nic­kej stránky, nie len mana­žér­skej.

CEO je úplne iná práca. Uve­do­mu­jem si, že je to potrebné a nevy­hnutné, dostal som od cha­la­nov dôveru a musím spra­viť všetko pre to, aby sme boli úspešní. Je to veľká zod­po­ved­nosť a je toho dosť veľa. Nie sme totiž len nejaká soft­vé­rová zále­ži­tosť ako web či apli­ká­cia. Pri nás do hry vstu­pujú aj reálne tech­no­ló­gie a hard­vér. Tá kop­tera musí fun­go­vať, musí vzliet­nuť a nesmie spad­núť, lebo máme hneď poka­zené meno.

Si obrov­ský nad­še­nec robo­tiky. Ako vidíš budúc­nosť robo­tiky?

Mys­lím si, že bude napre­do­vať obrov­ským tem­pom. Práve v robo­tike budú naj­väč­šie zisky a naj­viac sa roz­ví­ja­júce veci. Určite sa robo­tika dá robiť lep­šie. Už teraz sú pro­ce­sory veľmi malé a lacné, a presne tým sme­rom pôjde ďalej.

Keď to tro­chu pri­tiah­nem za vlasy, nebo­jíš sa takej budúc­nosti, aká bola naprí­klad práve v Ter­mi­ná­to­rovi, že roboty nás ovládnu? 

Začal by som tým, že roboty sa majú ria­diť troma základ­nými pra­vid­lami robo­tiky. Robot nesmie ublí­žiť člo­veku alebo svo­jou nečin­nos­ťou dopus­tiť, aby mu bolo ublí­žené. Robot musí poslúch­nuť člo­veka, okrem prí­pa­dov, keď je to v roz­pore s prvým záko­nom. A posled­ným je, že robot sa musí chrá­niť pred poško­de­ním, okrem prí­pa­dov, keď je to v roz­pore s prvým alebo dru­hým záko­nom. Tým by sa mal každý vývoj ria­diť. Roboty sú stále prog­ra­mo­vané ľuďmi, a teda spra­via len to, čo člo­vek dovolí. Preto, ak člo­vek bude chcieť, a naprog­ra­muje ich tak, aby ovládli nejakú sku­pinu ľudí, tak som pre­sved­čený, že to sa môže stať. 

Naprí­klad stále menej ľudí je nasa­dzo­va­ných v armáde, stále viac sa využí­vajú roboty – dróny či pásové vozidlá so samo­palmi. Som pre­sved­čený, že budúc­nosť armády je v robo­tike, pre­tože v takom prí­pade nie je ohro­zený ľud­ský život. Otázka samoz­rejme je, kto stlačí spúšť. Zatiaľ je zaká­zané, aby robot strie­ľal, aj keď už rozo­znať ľud­skú tvár v nie­kto­rých prí­pa­doch dokáže. Expe­ri­men­tálne sa to určite tes­tuje. Člo­vek je však stále tým, kto roz­hodne.

V koneč­nom dôsledku sa toho ale neobá­vaš.

Ste­pe­hen Hawking pove­dal, že do roku 2025 pred­behnú počí­tače ľud­skú inte­li­gen­ciu. Osobne si nemys­lím, že je to dovtedy reálne, ale keď tak stane, bude to pre ľud­stvo ďal­šia obrov­ská revo­lú­cia. Hlav­nou výho­dou počí­tača je jeho neuve­ri­teľná rých­losť. Preto si bude vedieť pre­čí­tať všetky infor­má­cie na Googli, v encyk­lo­pé­diách či rôzne finančné správy veľmi rýchlo. Vďaka ume­lej inte­li­gen­cii sa naprí­klad môžu vynájsť nové lieky alebo sa zjed­no­duší rie­še­nie poli­tic­kých, nábo­žen­ských či eko­no­mic­kých kríz. Na dru­hej strane to bude aj dosť nebez­pečná vec, ak sa ocitne v nespráv­nych rukách.

A vieme, že tie nesprávne ruky exis­tujú.

Áno, určite. No nemys­lím si, že to dopadne ako v Ter­mi­ná­to­rovi, kde stroje ovládli ľudí.

Aj vývoj tech­no­ló­gie asi raz musí skon­čiť, pre­tože sa nedá ísť do neko­nečna. Kde je tá hra­nica?

Tech­no­ló­gie už teraz čias­točne dosa­hujú obme­dze­nia, kto­rými sú rých­losť svetla a veľ­kosť. Tran­zis­tory v pro­ce­so­roch sa totiž veľ­kos­ťou budú blí­žiť k ató­mom, čo sú už obme­dze­nia dané ves­mí­rom. Sú isté rie­še­nia, ako naprí­klad, keď sa pro­ce­so­rov pou­žije obrov­ské množ­stvo para­lelne. Tes­tujú sa tiež kvan­tové počí­tače, v kto­rých podľa mňa leží budúc­nosť. Ale nie som odbor­ník na túto oblasť, len ma to zau­jíma v rámci voľ­ného času. 

Nemô­žeme však byť všetci tech­no­ló­go­via, stále musí nie­kto byť naprí­klad poľ­no­hos­po­dár. 

Áno, a tech­no­ló­gia mu v tom môže značne pomôcť. Samoz­rejme, že stále potre­bu­jeme jesť a nech­ceme si dávať nič syn­te­tické.

Ľud­stvo tak nesmierne expan­do­valo preto, lebo obja­vilo ropu a urán. Za viac ako sto rokov sa z jed­nej miliardy stalo sedem. Štu­du­jem dosť eko­ló­giu a prí­rodu, rôzne doku­menty o tom, ako ničíme pla­nétu a oce­ány. To však nesú­visí s počí­tačmi, ale s tým, že na svete exis­tuje tak veľa ľudí a pla­nétu pre­ťa­žu­jeme.

V čom vidíš rie­še­nie? Odsťa­ho­va­nie sa zo Zeme?

To nás určite v budúc­nosti čaká, Zem má predsa len obme­dzenú život­nosť. Ako pove­dal Hawking, vajíčka treba roz­de­liť do via­ce­rých koší­kov. Osobne si nemys­lím, že sme jediní vo ves­míre. Napriek tomu pova­žu­jem život na Zemi za zázrak a takýto zázrak treba zachrá­niť. Stačí jeden mete­orit a je po nás. Preto jediné, čo nás môže zachrá­niť, sú tech­no­ló­gie. Keby sme sa vrá­tili späť do pra­le­sov a behali s pali­cami, nepo­sta­víme raketu, ktorá nás dostane do ves­míru.

Naozaj sú tech­no­ló­gie jediné, čo nás dokáže zachrá­niť?

Áno. Samoz­rejme, verím v spo­loč­nosť takú, aká je – máme medi­kov, práv­ni­kov a iné povo­la­nia, a musíme navzá­jom spo­lu­pra­co­vať. No jedine tech­no­ló­gia nám vie pomôcť pre­žiť v budúc­nosti. Je dôle­žité pop­ra­co­vať na tom, ako dostať ľud­ský život do ves­míru, ako ísť ďalej. A k tomu určite pris­pejú aj tie super­vý­konné počí­tače.

Asi veľa štu­du­ješ, ako ťa tak počú­vam. Máš aj voľný čas? 

Mám svoje hobby. Rád vybeh­nem na bicy­kel alebo ma zau­jíma špor­tová streľba. Tiež mám rád potá­pa­nie či v zime sno­wbo­ar­ding. No v rámci voľ­ného času rád štu­du­jem tech­no­ló­gie, trendy vo svete a všetko, čo sa deje. A v koneč­nom dôsledku aj práca je zábava. I keď nie­kedy pre­stáva byť.

Kedy?

Keď sa nedarí. Vyslo­vene sú obdo­bia, kedy sa všetko celý týž­deň kazí. Nie­len mne, ale celému tímu. Alebo keď člo­vek musí naprí­klad v zime tes­to­vať. Na jar sme tes­to­vali kop­tery, bola strašná zima a šty­ria sme sedeli zavretí v aute, kódili sme s note­bo­okmi na kole­nách a vyje­dali čipsy. Vonku nám ešte k tomu hučal ben­zí­nový gene­rá­tor. A keď kop­tera v tej chvíli padne, tak to člo­veka pre­stáva baviť, lebo peniaze, čas aj ener­gia sú fuč. Na dru­hej strane, práve to je úžasné na našom vývoji, že nese­díme len v labo­ra­tó­riu, ale ideme do terénu. Prav­dou je, že po takomto období vždy príde zlom a všetko sa zlepší.

Čo bol naj­ťažší moment za tých šesť rokov? 

To je dobrá otázka. Samoz­rejme, bolo nie­koľko ťaž­ších momen­tov, keď nie­ktorí čle­no­via tímu pood­chá­dzali. Po súťaži, keď už niečo vedeli a zís­kali dip­lom, odišli. Je však prav­dou, že takto sa rysuje jadro tímu, ktoré má víziu a kva­lity. Tých si veľmi vážim.

Hľa­dáte stále ľudí?

Určite. Mnoho ľudí, Slo­vá­kov, odchá­dza do zahra­ni­čia. Možno si akosi neuve­do­mujú, že aj zo Slo­ven­ska sa dá niečo vybu­do­vať. Viem, že Slo­ven­sko nie je dosta­točne veľký trh, ale dá sa ísť na ten glo­bálny, pri­čom vývo­jové stre­disko zostane na Slo­ven­sku. Máme tu talenty. Podľa mňa na Slo­ven­sku môže byť ďal­šie Sili­con Val­ley a my k tomu chceme pris­pieť. Len sa tu musí robiť niečo, čo je ino­va­tívne, čo má zmy­sel a je aj na trhu rea­li­zo­va­teľné. My by sme chceli vytvo­riť firmu, kde by ľudia chceli pra­co­vať. Mys­lím, že sa nám to aj darí. Mno­hým sme o nás neho­vo­rili, odnie­kiaľ sa o nás dozve­deli a sami prišli pra­co­vať. Aj zadarmo. No chcem na tom ďalej makať a vytvá­rať pod­mienky pre šikov­ných ľudí, aby neod­chá­dzali preč.

Ďaku­jem ti veľmi pekne za tvoj čas. Moja posledná, obľú­bená otázka. Piješ kávu? 

Hej, pijem. Naučil som sa. Už som jednu cel­kom silnú ráno mal. Aj cha­la­nov chcem naho­vo­riť, aby pili kávu. (úsmev)

Zdroj: animatechnika.com

Pridať komentár (0)