Roman Kovacs z Eco­he­art – mladý cha­lan, ktorý chce doká­zať, že zub­nými kef­kami sa dá pomá­hať

Veronika Horváthová / 4. jún 2016 / Rozhovory

S Rom­čom Kovac­som, super inšpi­ra­tív­nym mla­dým cha­la­nom, ktorý zalo­žil značku Eco­he­art sme sa poro­prá­vali o tom ako jeho zubné kefky menia svet, čím sú tieto kefky špe­ciálne a tiež ako chce pomôcť čo naj­viac ľuďom. 

Ahoj Romčo, hneď na začiatku sa spý­tam, prečo zubné kefky? 

Ahoj, veľa ľudí sa ma na to pýta a odpo­veď je jed­no­du­chá. Nejde o kefky, ide o myš­lienku. Eco­he­art mení oko­lie ku kraj­šiemu a lep­šiemu miestu na život. Pomáha tým, ktorí to potre­bujú a v nepo­sled­nom rade sa stará o tvoje zdra­vie a karmu. :) Zubná kefka je len výsle­dok tohto život­ného štýlu. Veď predsa dokáže vyčis­tiť tvoje zuby, oko­lie a keď sa pozrieš do zrkadla, vidíš seba ako hrdinu, ktorý pomo­hol zme­niť nie­komu život. Mini­málne tým, že pre­stal pou­ží­vať plast a nezne­čis­til tým pro­stre­die.

Píšeš na tvo­jej stránke, že týmito zub­nými kef­kami zme­níš svet. Vysvetli nám ako!

Môžeme sa na to pozrieť z via­ce­rých strán a aj tak dospe­jeme k jed­nému kolo­behu.

Začneme samot­nou kef­kou, tá je z raw bam­bu­so­vého dreva. To zna­mená, že sa dá recyk­lo­vať. Bam­bus sám o sebe je rýchlo ras­túca rast­lina, teda pokiaľ je vo svo­jom pri­ro­dze­nom pro­stredí. Určite si to nie­ktorí pamä­tajú z akčných“vojnových” fil­mov :D. Je to trvalo udr­ža­teľná suro­vina. Naša pri­orita je pod­po­ro­vať nezis­kové pro­jekty a to tým, že dávame 10% zo zisku vybra­ným pro­jek­tom. Jed­no­du­cho si vybe­rieme vhodný pro­jekt, dohod­neme sa s ním a zbie­rame peniažky. Niečo ako cro­wd­fun­ding, v kto­rom ľudia dostanú za odmenu zubnú kefku. Samoz­rejme pop­ri­tom sa sna­žím robiť rôzne iné veci, ako sú zbierky oble­če­nia, atď.

No a aby som opí­sal ten kolo­beh. Kefka je z trvalo udr­ža­teľ­ného a obno­vi­teľ­ného zdroja, roz­loží sa. Pomôže skráš­liť oko­lie, zme­niť nie­komu život alebo vybu­do­vať niečo krásne. Na konci dňa ti vyčistí zuby a inšpi­ru­jete ťa k lep­šiemu životu. Nie je to pekný a záro­veň magický kruh?

romco

Byť eco-friendly je úplne hot téma, o kto­rej sa stále viac roz­práva. Mys­líš, že ľudia sú dosta­točne infor­mo­vaní? 

Ja sa ani neču­du­jem, že je to hot téma, veď sa pozri na tie kli­ma­tické zmeny :)

Dlho som o tom pre­mýš­lal, ale je to ešte veľmi mladá téma a ľudia sa potre­bujú vzde­lá­vať, aj keď naprí­klad taká COP21 je pekný výsle­dok toho, ako sa to dá a ako to bude. Takí Fran­cúzi, Holan­da­nia, či Aus­trál­ča­nia majú super­ské akti­vity, ale ako by pove­dal náš bývalý pre­zi­dent, žiaľ­bohu, a nie­kedy je to aj chva­la­bohu, že žiaľ­bohu, že to nestačí. Na druhú stranu si mys­lím, že je to otázka času.

Kefky sú vyrá­bané v Číne, na čo ľudia nie­kedy nere­a­gujú pozi­tívne. Prečo teda tá Čína a nie naprí­klad Púchov?

To je pravda, už som nie­koľ­ko­krát dostal otázku, či v továrni pra­cujú deti a tak. Musím všet­kých skla­mať, pra­cujú tam nor­málni ľudia a mys­lím si, že sa majú v tej firme ešte lep­šie ako u nás v kor­po­ráte. No vrá­tim sa k otázke. Pri­ro­dzené pro­stre­die pre bam­bus je v Číne. Nazval by som ho tro­šicka nemar­ke­tin­govo, je to burina. Btw, takýto mat­roš by som aj tak musel dová­žať odtiaľ (zas pou­ži­jem to moje kla­sické ale), ale jeden čas som sa pohrá­val s myš­lien­kou pre­sunu výroby na SK, avšak pri­ority sú momen­tálne iné.

Si mladý cha­lan, začí­naš svoj biz­nis. Si schopný si zaro­biť týmto biz­ni­som sám na seba a svoj život?

Nie je to také jed­no­du­ché, eco­he­art fun­guje iba 3 roky. Väč­šina peniaž­kov išla do vývoja pro­duk­tov, dizajnu, ľudí atď. Samoz­rejme som sa tomu 2 roky veno­val na plno, takže žiadny side job. Haha a ako si spo­me­nula slovo SÁM, tak som si spo­me­nul, že väč­šiu vecí vo firme robím sám, je to docela psy­cho.

Mar­ke­ting, sales, pro­duct deve­lop­ment, a šak vieme, čo všetko tam ešte patrí :D

romco2

Veľa mla­dých sa rad­šej roz­hodne pre stály job a istoty. Čo bolo v tebe, že si sa neroz­ho­dol pre túto cestu, ale pre pod­ni­ka­nie?

Naj­viac ma moti­vo­val môj život. Býval som na dedine, moje oko­lie sa stále sťa­žo­valo na to, aké je to zlé, nič tu nefun­guje, všade korup­cia atď. Naj­viac som to asi schy­tá­val od môjho otca, ktorý je alko­ho­lik. Bol som mladý a stále som počú­val tie pri­mi­tívne reči, občas tam vle­tel nejaký ten úder. Utie­kol som do Bra­ti­slavy, kde som ako mladý harant neve­del, čo so sebou. Môj život bol naozaj úbohý, ale vďaka môjmu otcovi som to pocho­pil. Moti­vo­val ma k tomu, aby som nebol ako on. Nech­cel som byť alko­ho­lik, ktorý si neváži rodinu, kama­rá­tov, svet a dokonca ani seba…

Začal som nad sebou pre­mýš­lat a dospel som k tomu, že musím niečo pod­nik­núť. Musím nejak zme­niť svet okolo seba, chcel som ľudí moti­vo­vať a dávať im radosť do života. Chcel som, aby na tom neboli tak, ako ja. No a potom došiel neja­kým záhad­ným spô­so­bom eco­he­art. Je to vlastne môj životný prí­beh, len pod iným náz­vom. Je to niečo, ako chcem žiť a ako budem žiť. Niečo, čo napĺňa rados­ťou a moti­vuje k lep­šej budúc­nosti nie­len mňa, ale všet­kých okolo mňa. Mys­líš si, že by som toto vyme­nil za stály job?

Spo­mí­nal si, že máš už skoro všetky kefky vypre­dané. Aký mar­ke­tin­gový trik si pou­žil, aby sa ľudia dozve­deli o kef­kách?

Triky nepou­ží­vam, nie som žiadny kla­már alebo báj­kar. Sna­žím sa robiť veci tak, aby boli dobré a robím ich úprimne. Verím, že to stačí na to, aby spo­loč­nosť bola úspešná.

Z pre­daja kefiek ide časť na pomoc rôz­nym nezis­kov­kám alebo ľuďom, ktorí to potre­bujú. Podľa čoho sa roz­ho­du­ješ na čo pris­pe­ješ? 

Podľa toho, ako sa mi páči? (Smiech) Ale nie, mám tam rôzne kri­té­ria ako je reálny dopad na oko­lie, či už ide o ľudí, zvie­ratá alebo pla­nétu, potom poža­do­vaná suma, team ľudí a ďal­šie časti. Snáď nemu­sím meno­vať všetky. Väč­ši­nou sa sústre­dim na pro­jekty v mes­tách, tam sú naj­väč­šie prob­lémy.

unspecified

Chys­táte novú kolek­ciu kefiek. Čím budú tie špe­ci­fické?

Uf, neviem, či sa to dá skrá­tiť. Budeme pou­ží­vať menej mate­riálu na výrobu. Prej­deme na tzv. tra­vel pack bale­nia. Viac menej budú slú­žiť na ces­to­va­nie, samoz­rejme sa dajú recyk­lo­vať a keď je člo­vek tro­šička kre­a­tívny, tak ich môže využiť na veľa zau­jí­ma­vých vecí. Ak by som mal kon­krétne prejsť k zme­nám na dizajne, tak vlákna budú krat­šie kvôli život­nosti, hrany kefky zaob­lené pre pohodl­nej­šie umý­va­nie, telo ole­jo­vané prí­rod­ným ole­jom kvôli kom­for­tnej­šiemu pocitu a dlh­šej trvan­li­vosti, men­šia hlava a užšie telo kvôli dostup­nosti k zadným zubom.

Orga­ni­zo­vali ste rôzne akcie v meste alebo naj­novší cool počin bol keď si vydra­žil poslednú čiernu zubnú kefku a jej výťa­žok išiel a pod­poru pána Petra. Čo najb­liž­šie chys­táš? Na čo sa máme tešiť?

Som rád, že to s Pet­rom vyšlo a dokonca som mohol pod­po­riť aj Dušana. No a čo chys­tám? Nápa­dov je veľa, uvi­dím, čo “vypus­tím” von. Zatial vo mne bojuje zbierka sta­rých kefiek. Veľmi rád by som ich vyzbie­ral, dal umel­covi, ktorý by ich pre­me­nil na šperky a následne by sa pre­dali. Celý výťa­žok by išiel na nejaký zau­jí­mavý nezis­kový pro­jekt.

Druhá mož­nosť je pomôcť dvom spo­mí­na­ným pánom s ich životmi. Bol by som nesku­točne šťastný, keby náj­dem vhod­ných par­tne­rov a doká­žeme im zme­niť životy. Nájsť im job, uby­to­va­nie, dať ich do poriadku po psy­chic­kej aj fyzic­kej stránke. :)

Nako­niec nám povedz, aký je tvoj sen? Čo by si chcel doká­zať a zažiť?

Mne by sta­čilo byť šťast­ným :) . Mať čo papať, mať kde bývať a roz­dá­vať ľuďom radosť a lásku. Bol by som rád, keby ľudia pre­stanú byť extré­misti. Mys­lím tým v ich názo­roch a ich pre­sved­čení.

Však to poznáš, jeden je kres­ťan, druhý žid, obi­dvaja sú na seba nahne­vaní. Ďalší je biely, potom čierny, žltý a sú na seba nahne­vaní. Tam­ten je Grék, ten zas Maďar, idú sa biť. Tento je bru­tálny eko­lóg a ochranca prí­rody, ostatní sú zlí a mohol by som roz­prá­vať takto ďalej a ďalej. Takže ľud­ko­via pokiaľ mi chcete spl­niť sen, stačí keď sa budete rešpek­to­vať, vypo­ču­jete si myš­lienky dru­hého a budete hľa­dať spo­ločnú cestu. Veď predsa v kola­bo­rá­cií je tá naj­väč­šia sila!

PS: Samoz­rejme mám veľa snov a zážit­kov, ktoré by som chcel, ale naj­sil­nejší je tento.

Zdroj foto­gra­fií: archív R. Kovacsa

Pridať komentár (0)