Roz­ho­vor s tvor­cami Chem­Play: Bra­ti­slav­skí tíne­džeri spra­vili z uče­nia ché­mie zábavu!

Martin Bohunický / 21. október 2015 / Tech a inovácie

Ak máš dobrý nápad a šikovnú hlavu, vek nehrá abso­lútne žiadnu úlohu. Ivana Kra­vá­rová a Adrián Hege­düš mali len 14 rokov, keď vytvo­rili prvú ver­ziu svo­jej stol­nej hry Chem­Play. Dnes majú o dva roky viac, v rukách skvelý pro­dukt a veľkú budúc­nosť pred sebou. 

Ahojte, zabŕdli ste do nie­čoho, čo mnoho štu­den­tov nemusí — ché­mia. Prečo ché­mia a Chem­Play?

Po nud­nej teórii v úvode škol­skej ché­mie prišla konečne Ché­mia. Bolo to učivo, kde sme sa mali naučiť základy anor­ga­nic­kého náz­vos­lo­via, prvé vzorce. Oboch nás to chy­tilo. Po pár hodi­nách nás ale začalo nudiť neus­tále opa­ko­va­nie už pre­bra­tej látky. Vtedy sme sa začali pre­hra­bá­vať v učeb­ni­ciach a na inter­nete. Sami sme si hľa­dali infor­má­cie o učive, ktoré nás ešte len čakalo. Chceli sme sa už posu­núť ďalej, naučiť sa niečo nové, ísť dopredu rých­lej­šie. 

Ché­mia nás oča­rila svo­jimi mož­nos­ťami a jas­nými pra­vid­lami. Keď sa obzrieme, už ani nevieme, či nás viac bavila ché­mia ako taká, alebo to pát­ra­nie a samos­tatné obja­vo­va­nie infor­má­cií na inter­nete. Žiaľ, máte pravdu v tom, že drvivá väč­šina detí ché­miu naozaj nemusí. Väč­šinu odradí práve neko­nečné suché “škol­ské vysvet­ľo­va­nie“, nie ché­mia ako taká. Preto vznikla aj hra Chem­Play, kde sa základy môže každý naučiť hrou. Chceli sme zme­niť sys­tém.

Pove­dzte nám niečo o sebe, ako ste sa dali dokopy a ako vznikla myš­lienka stvo­riť niečo ako Chem­Play?

Sme spo­lu­žiaci od štvr­tého roč­níka základ­nej školy, takže sa poznáme už dlho a dobre. Spo­jil nás záu­jem o ché­miu. Boli sme v roč­níku jediní, kto­rých nadchla. To bol dôvod, že škol­skú prácu na tému anor­ga­nická ché­mia sme sa roz­hodli robiť spo­ločne. Vedeli sme, že ani jeden z nás sa nebude pri­ži­vo­vať na tom dru­hom. Do tejto práce sme mali dať aj nejaký vlastný prí­nos, aby to neboli len zosu­ma­ri­zo­vané encyk­lo­pe­dické infor­má­cie. Uva­žo­vali sme nad pokusmi, ale záro­veň sme chceli vymys­lieť niečo vlastné, ori­gi­nálne. Skĺbili sme dve veci. Kaž­dého viac baví učiť sa pri hre, ako sa len drviť teóriu z učeb­nice a naši spo­lu­žiaci mali s ché­miou prob­lém, takže rie­še­nie bolo jasné – bude to che­mická hra. Keď sme na spo­lu­žia­koch otes­to­vali prvú ver­ziu Chem­Play, uve­do­mili sme si, že to bol dobrý ťah. 

S ché­miou majú deti prob­lémy a bolo by dobré s tým niečo uro­biť.”

Váš pro­jekt si všimli aj v médiách, úspešne ste sa zúčast­nili via­ce­rých súťaží, ktoré majú v star­tup komu­nite veľmi zvučné meno. Čo vám táto pozor­nosť dala?

Pre nás bolo prek­va­pivé hlavne to, že sme sa v dneš­nom online svete plnom apli­ká­cií doká­zali medzi množ­stvom star­tu­pov pre­sa­diť off­line a záro­veň vzde­lá­va­cím pro­duk­tom. 

A čo nám to dalo? 

Máme mož­nosť robiť osvetu tomu, že s ché­miou má väč­šina detí v ško­lách prob­lémy a niečo by bolo dobré s tým robiť. Kaž­dou našou účas­ťou v súťa­žiach pri­bú­dajú ľudia, ktorí zis­ťujú, ako jed­no­du­cho sa základy ché­mie dajú vysvet­liť aj naučiť a vidia v tom zmy­sel. 

My sme vďaka úspe­chom v súťa­žiach dostali veľa mož­ností učiť sa nové veci. Kedysi sme robili len na vývoji svo­jej hry. Dnes sa učíme o stra­té­giách, budo­vaní tímov, rie­šení kon­flik­tov, mar­ke­tingu a vše­li­čom inom. Sú to vlastne základy pod­ni­ka­nia. Naučili sme sa pro­jekt kva­litne odpre­zen­to­vať tak, aby nám poslu­cháči po prvej minúte nezas­pali. Dostali sme veľmi veľa rád od men­to­rov, ale aj zbeh­lej­ších súťa­žia­cich. Vše­obecne star­tup akcie a súťaže sa vždy nesú v úplne super atmo­sfére. Aj napriek tomu, že ide o súťaže, “kon­ku­renti“ si radia, vymie­ňajú kon­takty, skú­se­nosti a hlavne si jeden dru­hému doprajú úspech. To je vždy skvelý pocit a zau­jí­mavá skú­se­nosť.

Dá sa to všetko spolu stí­hať? Škola, Chem­Play, nejaké záľuby?

Všetko sa dá, ak to naozaj chcete. Škola bola a stále je na prvom mieste. Tá naša je náročná a dáva nám veľa. Chem­Play sa venu­jeme vo voľ­nom čase. Záľuby sme museli výrazne obme­dziť, ale stojí to za to. Naučili sme sa čas plá­no­vať tak, aby sme stí­hali uče­nie, hru aj kama­rá­tov. Naprí­klad vieme, že ak ideme robiť na pro­jekte, skôr ako o pol­noci neskon­číme, ani keby sme veľmi chceli. Preto sme si obi­dvaja na Chem­Play vyhra­dili všetky piatky. Na druhý deň totiž nemu­síme vstá­vať do školy. Ak sa nejaký voľný čas objaví aj ino­kedy, vždy je na pro­jekte čo robiť. 

Ok, máte v rukách per­fektný pro­dukt. Ale čo s ním? Školy? Domác­nosti?

Vďaka. Hru chceme dostať hlavne do škôl, aby sa decká ché­miou nemu­čili, ale sa ju naučili. Veríme, že ich to bude moti­vo­vať, aby sa jej veno­vali viac. Aj my sme si pre­šli nud­nou teóriou zákla­dov ché­mie a dali by sme vtedy čokoľ­vek za to, aby hodiny boli živ­šie. 

Podľa reak­cií rodi­čov a men­ších detí sa hra uživí aj v rodi­nách. Tí malí, ktorí sa v škole ché­miu ešte neučia, nemajú pred­sudky, že je strašná. Skôr ju obdi­vujú ako výsadu star­ších. Na pre­zen­tá­ciách už prváci na ZŠ pát­rajú v peri­odic­kej tabuľke a ani si neuve­do­mujú, čo všetko sa s ľah­kos­ťou učia. 

Hru chceme dostať hlavne do škôl, aby sa decká ché­miou nemu­čili, ale sa ju naučili.”

Každý sa nás pýta, či a kde si hru môžu kúpiť. Zatiaľ sa to nedá, pre­tože ju treba ešte vyro­biť. Exis­tujú len tes­to­va­cie pro­to­typy. Zhá­ňame peniaze, s kto­rými nám už pomohlo nie­koľko spon­zo­rov, ale stále nemáme potrebnú sumu. Aj preto sme sa roz­hodli pre cro­wd­fun­din­govú kam­paň, ktorú sme roz­behli na StartLab.sk. Poin­tou je, že z men­ších prís­pev­kov od jed­not­liv­cov sa pokú­sime zís­kať väč­šiu čias­tku na výrobu hry. Súčas­ťou kam­pane je aj mož­nosť si Chem­Play „pred­kú­piť“, alebo hru daro­vať neja­kej škole. Zatiaľ to ide dobre a veríme, že si jednu hru zaob­sta­ráte aj vy ☺ 

Pod­por Chem­Play na Star­Labe prís­pev­kom klik­nu­tím sem.

A čo bude ďalej? Chcete pro­dukt posú­vať k doko­na­losti? Alebo máte v pláne aj niečo ďal­šie?

Dá sa vôbec niečo doviesť k doko­na­losti? Naprí­klad teraj­šia ver­zia hra­cieho plánu Chem­Play je už šesť­de­siata deviata a už vieme, že bude číslo 70. Začiat­kom októbra sme v Čechách dostali super nápad, ako v didak­tic­kej ver­zii veľmi jed­no­du­chým spô­so­bom do hry ešte viac zapo­jíme aj vizu­álnu pamäť. Pri kaž­dom tes­to­vaní a pre­zen­to­vaní sme vždy dostali nejaký nový nápad, ale zis­tili sme, že takto sa postu­po­vať do neko­nečna nedá. To by sme hru nikdy nevy­dali. Takže 70-tkou to skončí.

Okrem toho, že plá­nu­jeme roz­ší­riť off­line ver­ziu Chem­Play na Slo­ven­sku a v Čechách, radi by sme sa pre­sa­dili aj v ďal­ších kra­ji­nách. Veď základy ché­mie sa učia všade a ako sme zis­tili, aj v Špa­niel­sku, Bel­gicku alebo Rakúsku s ňou majú deti podobné prob­lémy. 

Napriek tomu, že 99% detí aj opý­ta­ných uči­te­ľov pre­fe­ruje pre vyučo­va­nie našu off­line ver­ziu, plá­nu­jeme aj vývoj mobil­nej a počí­ta­čo­vej apli­ká­cie. Bolo by super, keby sa mohli deti hrať aj na diaľku, z rôz­nych kútov sveta a navzá­jom si odo­vzdá­vať skú­se­nosti, vedo­mosti, moti­vo­vať sa v štú­diu učiva aj mimo škol­ských osnov. Bolo by super, keby sa mohol hrať Slo­vák so Špa­nie­lom, Maďar s Dánom a pod.

Hra má už dnes dve ver­zie, didak­tickú na uče­nie a súťažnú. Na ško­lách si tak budú môcť aj zasú­ťa­žiť. To by sme chceli kopí­ro­vať aj v apli­ká­cii. Pra­vidlá máme, deťom sa to páči, tak prečo to neskú­siť? 

Takým tichým snom je orga­ni­zá­cia postu­po­vej súťaže Chem­Play na celo­štát­nej úrovni. Ďal­ším a cel­kom reál­nym plá­nom je vytvo­riť podobné hry aj na iné pred­mety, vieme už ako na to. V hla­vách už máme kon­krétne rie­še­nia. Brz­dia nás „už len“ peniaze na Chem­Play. 

Ste súčas­ťou Impact Inku­bá­tora, kde pôso­bia via­ceré zau­jí­mavé star­tupy a men­tormi sú skú­sení ľudia. Čo vám takáto mož­nosť pri­niesla?

Vzhľa­dom na náš vek je obo­ha­te­ním roz­ho­vor s kaž­dým, koho v Inku­bá­tore stret­neme. Ak nám ponúka a dáva svoje skú­se­nosti, nedá sa to odmiet­nuť. A to sa týka men­to­rov aj iných star­tu­pis­tov. Pred Impact Inku­bá­to­rom sme už pre­šli Impact Aca­demy pri súťaži SIA Slo­va­kia a men­to­rin­gom sme si pre­šli aj v Prahe, v súťaži Nápad roku. Zis­tili sme, že všetky roz­bie­ha­júce sa pro­jekty majú podobné prob­lémy. V Impact Inku­bá­tore sú pro­jekty v rôz­nych fázach. Via­cerí už pre­šli tým, čo nás ešte len čaká, ale aj naopak. Vieme si navzá­jom pora­diť, pomôcť a pove­dať svoj názor. Infor­má­cie a úprimné názory zvonku sú cenné, tak isto aj povzbu­de­nie keď sa nič nedarí. 

Vďaka men­to­rom sme sa na veľa vecí začali poze­rať úplne inak. Zis­tili sme, že cesta od nápadu po jeho rea­li­zá­ciu je dlhá a zlo­žitá. Je dobré, že máme pri sebe men­tora, ktorý nás usmer­ňuje. Nedá sa vyme­no­vať, do akých vše­li­ja­kých oblastí sme v Inku­bá­tore zabŕdli. Je toho veľmi veľa. V posled­nom čase sa ale stále čas­tej­šie poza­sta­vu­jeme nad tým, že rie­šime úplne iné veci, ako naši kama­ráti. 

Ak má uči­teľ medzery, žiaci ho pre­kuknú”

Čo si mys­líte, že nášmu škols­tvu chýba? Ak by ste mali tú mož­nosť, čo by ste zme­nili?

Hod­no­tiť slo­ven­ské škols­tvo vše­obecne — to by bolo od nás asi veľmi odvážne. Boli sme ale skla­maní, keď sme sa naprí­klad stretli s uči­te­ľom, ktorý práve skon­čil vysokú školu a neve­del odpo­ve­dať na otázky štu­den­tov a nedo­ká­zal vysvet­liť učivo. 

Ak má uči­teľ veľké medzery, hlavne starší žiaci ho rýchlo „pre­kuknú“ a tak okam­žite stráca rešpekt. Nedo­káže byť vzo­rom a auto­ri­tou. Z toho vzni­kajú hor­šie vzťahy medzi štu­dentmi a uči­te­ľom. A to nie je atmo­sféra, ktorá by v škole mala byť. Samoz­rejme, nie všetci sú takí.

Čo by sme zme­nili?

Výber štu­den­tov peda­go­giky. Štu­do­vať by ju mali len tí, ktorí majú prácu s deťmi naozaj radi a majú s ňou už nejakú pred­chá­dza­júcu skú­se­nosť, napr. z tábo­rov a tak. Uve­do­mu­jeme si, že ich práca je naozaj ťažká. Zau­jí­mavé ale je, že ľud­skí a otvo­rení uči­te­lia, ktorí aj vedia čo učia, si auto­ritu aj úctu zís­ka­vajú ľahko a komu­ni­ko­vať s nimi nie je žiadny prob­lém. 

Bolo by skvelé, keby všetky školy mali moderné labáky a učebné pomôcky, ktoré sa dajú vidieť na webe a kto­rými by uči­te­lia doká­zali deti na hodine zakti­vi­zo­vať. Alebo by vysoké školy mohli viac spo­lu­pra­co­vať so stred­nými a základ­nými ško­lami. Videli sme že sa to dá, keď sme boli na súťaži v Par­du­bi­ciach. Školy by mali mať k dis­po­zí­cii viac peňazí. Pri našich pre­zen­tá­ciách Chem­Play uči­te­lia ochkajú, ako by hru chceli, ale nemajú na ňu peniaze. Aj to bol dôvod, prečo sme našu cro­wd­fun­din­govú kam­paň posta­vili tak, že ľudia môžu hru ško­lám daro­vať. 

Máte 16 rokov a stvo­rili ste niečo, čo sa mno­hým nikdy nepo­darí. Hrá podľa vás vôbec vek nejakú úlohu? Dal vám to nie­kto nie­kedy pocí­tiť?

Ak máte dobrý nápad, nezá­leží na tom, či máte desať, alebo päť­de­siat rokov. Ľudia síce vek vní­majú, ale hlavný je pro­jekt, ktorý sa sna­žíte pre­sa­diť. Ak je dobrý, uchytí sa, ak nie, treba skú­siť niečo nové. 

Mnohí na nás na začiatku poze­rali ako na exo­tické ovo­cie, ale po čase nás už všetci brali ako sebe­rov­ných. V súťa­žiach sme sa asi menej strá­žili, viac sme sa vedeli uvoľ­niť, občas sme si dovo­lili porotu šoko­vať tým, že sme si trošku zavtip­ko­vali. Videli sme, že to nikto neča­kal. Medzi dospe­lými to už asi nie je zvy­kom. Ale zafun­go­valo to dobre. Ako mladší sme možno mali istú výhodu v tom, že spra­viť niečo zmys­lu­plné v niž­šom veku a pre­sa­dzo­vať sa vo svete dospe­lých predsa len nie je cel­kom bežné.

S vašou kre­a­ti­vi­tou môžete v budúc­nosti dosiah­nuť veľké veci. Aj vy môžete byť tými, ktorí posunú našu kra­jinu opäť o kus vpred. Pre­zraďte nám niečo zo svo­jich snov, či cie­ľov :)

Opäť o kus vpred? To je pekné. Kre­a­ti­vita je v kaž­dom z nás a je na nás, koľko jej zo seba vydo­lu­jeme a na čo ju využi­jeme. Každý dokáže spra­viť svoj krok, ktorý kra­jinu posu­nie. Ak by sa nám poda­rilo aspoň tro­chu zme­niť škols­tvo, boli by sme radi. 

Dnes v ňom chýba akti­vita. Každý si píše poznámky a učí sa kvôli tes­tom. Ale čo keby sa už od základ­nej školy vytvo­ril väčší pries­tor pre otázky? Každý člo­vek je zve­davý, čo je hlavný pred­po­klad vedec­kej kari­éry. Treba v tom pod­po­riť už deti — čo naj­skôr. K tomu by sme chceli pris­pieť aj my tvor­bou hier na rôzne pred­mety.

Okrem tvorby didak­tic­kých hier chceme úspešne dokon­čiť strednú školu a neskôr uni­ver­zitu. Kon­krétnu pred­stavu ešte o budúc­nosti nemáme, ale radi by sme išli vedec­kou ces­tou. Zau­jí­mavá je ché­mia, medi­cína, far­má­cia, bio­ló­gia… mož­ností je veľa. Uvi­díme, čo pri­ne­sie čas.

Čo by ste odká­zali nie­komu, kto má nápad, no možno váha a má o sebe pochyb­nosti?

Zabud­nite na pochyb­nosti. Skúste to. Ak máte nápad a veríte mu, tak sa doňho pus­tite. Odpo­rú­čame ešte s nie­kým, aby ste si navzá­jom pomá­hali, kon­tro­vali, opo­no­vali, robili kom­pro­misy. Aj nápa­dov je tak viac. Nie­kedy možno budete váhať, či to stojí za to, ale ak vydr­žíte, neskôr zis­títe, že to malo význam. Možno sa nápad nevy­darí, ale skú­se­nosti vám ostanú.

Náj­dite ľudí, ktorí vám vašu prácu aj skri­ti­zujú. Oni sú tí, ktorí vás budú posú­vať ďalej. Chvála a tľap­ka­nie po pleci vás poteší, ale nepo­su­nie dopredu tak ako úprimné pri­po­mienky. Vyzb­rojte sa trpez­li­vos­ťou a náj­dite odvahu uká­zať ľuďom váš výtvor. Pri­pravte sa na to, že bude veľmi veľa momen­tov, kedy to budete chcieť zaba­liť. Ak však je na pro­jekte niečo, čo Vám robí radosť, určite vydr­žte. 

Aj my sme raz hore, raz dolu a tiež ešte nemáme vyhraté, lebo finan­cií na výrobu stále nemáme dosť. Preto kaž­dého, komu sa Chem­Play páči a chce pomôcť uči­te­ľom, deťom aj nám, chceme oslo­viť.

Pod­porte pro­jekt na www.startlab.sk/chemplay!

Pridať komentár (0)