Schody do neba? Nie, výťah do ves­míru!

Alexandra Dulaková / 18. august 2015 / Tech a inovácie

Znie to naozaj nesku­točne, ale vedci uva­žujú nad výstav­bou obrov­ského výťahu, ktorý by ľudí doká­zal dopra­viť až do stra­to­sféry, teda do výšky 20 km nad zemou. Vedu, eko­ló­giu a ves­mírny výskum by to posu­nulo vpred míľo­vými krokmi.

Za týmto odváž­nym nápa­dom stojí Bren­dan Quine, ktorý si svoj vyná­lez už sti­hol nechať paten­to­vať. Hlavné využi­tie ves­mír­neho výťahu, ktorý by nie­sol meno ThothX Tower, by malo spo­čí­vať v tom, že by z jeho vrchu mohli vzlie­tať ves­mírne rakety, lode, či sate­lity. Takisto by sa na naj­vyšší bod výťahu mohli pra­vi­delne vra­cať kvôli dopl­ne­niu paliva, zásob, alebo výmene posádky. To všetko sa ale dávno dá robiť aj zo zeme, takže táto enormná stavba sa môže javiť ako zby­točná. Nie je to však cel­kom tak.

CTO, Bren­dan Quine

Na vymr­š­te­nie rakety do ves­míru zo zeme potre­bu­jeme obrov­skú silu a ešte väč­šie množ­stvo paliva. Rakety čelia sile gra­vi­tá­cie, ktorá je o to sil­nej­šia, čím je raketa bliž­šie k zemi, ako aj atmo­sfé­ric­kému odporu. Keby rakety štar­to­vali o dvad­sať kilo­met­rov vyš­šie nad zemou, minuli by o 30 per­cent menej paliva, neho­vo­riac o ušet­rení na meto­do­ló­gii, ktorú treba využiť na pre­ko­na­nie tlaku gra­vi­tá­cie a atmo­sféry.

Ak by rakety doká­zali vzlie­tať z vrcholu ves­mír­neho výťahu, úplne by sa vyhli prvot­nému štá­diu po odle­pení od zeme, v kto­rom letia ver­ti­kálne 15 – 25 km a na konci kto­rého z nich odpadnú dva naj­väč­šie motory. Tie väč­ši­nou kon­čia v mori. Až v koneč­ných štá­diách, keď je raketa zba­vená nie­koľ­kých dopl­n­ko­vých súčastí dosiahne okraj stra­to­sféry a letí hori­zon­tálne. Ak by teba vzlie­tala až v stra­to­sfére, ver­ti­kál­nemu vzletu by sa mohla vyhnúť a rovno by vzlietla hori­zon­tálne. V tomto smere by sa ušet­rilo mini­málne na dopl­n­koch, ktoré z rakety postupne opa­dá­vajú.

Ves­mírne expe­dí­cie su limi­to­vané najmä ich extrém­nou finanč­nou nároč­nos­ťou, takže každý krok k zní­že­niu nákla­dov by umož­nil jed­no­duchší a čas­tejší prí­stup na miesta mimo zeme. O výho­dách ves­mír­neho výskumu snáď ani netreba hovo­riť, no jedno je jasné: tento výskum je pre nás nesmierne dôle­žitý, keďže sa zdá, že zdroje tejto zeme ľud­stvu nevys­ta­čia do neko­nečna a tak ich treba hľa­dať inde. 

Pri­ro­dzene, kabínky výťahu by neboli pohá­ňané pali­vom, ale elek­tric­kými zdrojmi. Okrem toho by výťah mohol fun­go­vať aj ako zdroj veter­nej ener­gie. A čo je pozi­tívne pre verej­nosť, časom by sa z neho stala turis­tická atrak­cia. Ľudia by sa mohli nechať vyviesť do ves­mír­nych pod­mie­nok bez toho, aby opus­tili zem­skú atmo­sféru a zažili stav bez­tiaže.

Avšak vyhliadky na rea­li­zá­ciu tohto pro­jektu nie sú úplne ružové. Momen­tálne sa posta­viť nedá, keďže nám chý­bajú tech­no­ló­gie na výstavbu objektu s takou obrov­skou výš­kou, ako aj na jeho sta­bi­li­zá­ciu. Predsa len, udr­žať 20 kilo­met­rovú vežu na mieste by nebola hračka – stačí si pomys­lieť na silu vetra v nie­koľ­ko­ki­lo­met­ro­vej výške, ktorú si tu na zemi ani nevieme pred­sta­viť. Okrem sta­bi­lity by stavba potre­bo­vala aj vlastnú geos­ta­ci­onárnu obežnú dráhu, aby sa z nej dalo vstú­piť do ves­míru.

Takže aj keď je tento nápad ohro­mu­júci a vyrie­šil by mnohé prob­lémy daného odboru, na jeho usku­toč­ne­nie ešte nie sme pri­pra­vení a bude to chcieť čas. Veľa času.

Zdroj: The Guar­dian, IFL Science

Pridať komentár (0)