Šesť úžas­ných ved­cov, ktorí museli opus­tiť svoju vlasť ako ute­čenci

Rudolf Nečas / 5. júl 2016 / Zaujímavosti

Život sa nebabre ani s tými naj­väč­šími géniami.

V roku 1933 vpadli do domu Alberta Eins­te­ina v Nemecku agenti novo­vy­me­no­va­nej nacis­tic­kej vlády. Nacisti sys­te­ma­ticky odsú­dili Eins­te­ina a jeho dielo a nazvali jeho teóriu rela­ti­vity “židov­skou vedou”. Našťas­tie bol Eins­tein v čase, keď sa Hit­ler dostal k moci na turné v USA. Namiesto toho, aby bol zavraž­dený, sa tak z neho stal sve­tovo naj­zná­mejší ute­če­nec.

Albert-Einstein

foto: englishbookgeorgia.com

Sláva otvára dvere a po urči­tej dobe v Anglicku pod trva­lou strá­žou mu bola ponúk­nutá pozí­cia na Prin­ce­tone, ale aj naj­väčší vedci tej doby tvr­dili, že by mu nemalo byť dovo­lené usa­diť sa v Ame­rike. Tisíce židov­ských ved­cov tiež utiekli z Nemecka, ale zvy­čajne dostali menej pria­teľ­ské pri­ja­tie. Mnoho pop­red­ných ame­ric­kých aka­de­mic­kých inšti­tú­cií malo “židov­skú kvótu” a tisíce ute­čen­cov bolo odmiet­nu­tých a odsú­de­ných na to, aby nako­niec umreli v kon­cen­trač­ných tábo­roch.

Mnohí z tých, ktorí unikli hrali kľú­čovú úlohu vo víťazs­tve spo­jen­cov v dru­hej sve­to­vej vojne a pri budo­vaní vedec­kých inšti­tú­cií a spo­loč­ností v kra­ji­nách, v kto­rých sa usa­dili. Kom­bi­ná­cia európ­skej teórie a ame­ric­kého inži­nier­stva veľmi pris­pela k vedec­kému pokroku dosia­hnu­tému v 40-tych a 50-tych rokoch minu­lého sto­ro­čia.

audience-watches-3d-P

foto: history.com

Vedci sú repre­sív­nymi reži­mami často pova­žo­vaní za výtrž­ní­kov. Našťas­tie mnoho z naj­väč­ších ved­cov v deji­nách našlo kra­jiny, ktoré ich pri­jali. Avšak nevieme poten­ciál koľ­kých mla­dých géniov vyha­sol, pre­tože ich nepri­jala žiadna vláda.

Niž­šie náj­deš nie­kto­rých z vedec­kých gigan­tov, na kto­rých ple­ciach sto­jíme, a kto­rých životy raz závi­seli na náj­dení úto­čiska, keď ich odmietla vlasť. Nie je to teda len o Eins­te­i­novi, tu sú ďalší šiesti vedci, ktorí pri­niesli sku­točne úžasné objavy:  

Johan­nes Kep­ler

Johannes Kepler Kopie eines verlorengegangenen Originals von 1610

foto: wikipedia.org

Európa na konci 16. a začiatku 17. sto­ro­čia nebola bez­peč­ným miesto pre kaž­dého. Nábo­žen­ské vojny zúrili po celom kon­ti­nente a byť ved­com, kto­rého práca napá­dala hlavné výklady Bib­lie roz­hodne nepo­má­halo.

Udi­vu­júca mate­ma­tická práca Johan­nesa Kep­lera, ktorá nám umož­nila pocho­piť pohyby pla­nét a sprá­va­nie svetla bola vyko­naná pod neus­tá­lou hroz­bou. Vyká­zaný z rakús­keho Grazu, kvôli jeho nábo­žen­skému pre­sved­če­niu, mal Kep­ler šťas­tie, že cisár Rudolf II. kvôli nemu upus­til úradné zákazy lute­rá­nov v Prahe. To mu umož­nilo pra­co­vať v rela­tív­nom bez­pečí. Po tom, čo Rudolf II. abdi­ko­val sa Kep­ler pre­miest­nil ešte tri­krát, čo mu prav­de­po­dobne zabrá­nilo v ďal­ších veľ­kých obja­voch.

Erwin Sch­rödin­ger

067879bd-ee3d-49de-932a-91eef0ec038d-1020x612

foto: jeevanshu.wordpress.com

Erwin Sch­rödin­ger, pre­slá­vený jeho myš­lien­ko­vým expe­ri­men­tom s mač­kou, nebol Žid, ale v roku 1934 opus­til Nemecko, kvôli svojmu odporu voči nacizmu. Napriek tomu, že zdie­ľal Nobe­lovu cenu z roku 1933 za fyziku za jeho vlnovú rov­nicu, ktorá je zákla­dom pre väč­šinu kvan­to­vej vedy, bol odmiet­nutý Oxfor­dom a Prin­ce­to­nom, kvôli jeho neor­to­dox­ným sexu­ál­nym vzťa­hom a zau­jal pozí­ciu na uni­ver­zite v Grazi. Keď Nemecko obsa­dilo Rakúsko, jeho verejný odpor voči anti­se­mi­tizmu a pria­teľ­stvo s Eins­te­i­nom uro­bili jeho pozí­ciu nebez­peč­nou.

Po úteku z Rakúska sa Sch­rödin­ger nako­niec usa­dil v Írsku, jed­nom z mála miest, ktoré by ho zobrali. Tam hral, počas písa­nia knihy, ktorá inšpi­ro­vala objav štruk­túry DNA, hlavnú úlohu v zalo­žení školy teore­tic­kej fyziky na Dub­lin Ins­ti­tute of Advan­ced Stu­dies.

Salome Glu­eck­sohn-Waelsch

3026662458

foto: haaretz.com

Medzi naj­výz­nam­nej­šími vedec­kými ute­čen­cami z nacis­tic­kého Nemecka (okrem Sig­munda Fre­uda) boli hlavne fyzici, ale Salome Glu­eck­sohn-Waelsch bola gene­tička, ktorá pomohla vysvet­liť, ako sa bunky oplod­ne­ného vajíčka menia do rôz­nych rolí potreb­ných pre fun­go­va­nie tela.

Ako žena a Židovka čelia dvo­j­itej dis­kri­mi­ná­cii v Nemecku, z kto­rého utiekla v roku 1933. Kvôli jej pohla­viu však odmietli jej fakultnú pozí­ciu v Kolum­bii. Napriek týmto pre­káž­kam doká­zala vyhrať Národnú medailu za vedu a medailu Tho­masa Mor­gana za jej prí­nos v oblasti gene­tiky.

Gustav Nos­sal

r0_0_3348_2091_w1200_h678_fmax

foto: queenslandcountrylife.com.au

Sir Gustav Nos­sal mal len 7 rokov, keď musela jeho rodina, kvôli ich židov­skému pôvodu, v roku 1939 utiecť z Rakúska. Eins­tein, Bohr, alebo Fermi mohli pou­ží­vať svoje úspe­chy ako pasy, ale Nos­sal sa musel spo­lie­hať na lás­ka­vosť cudzích ľudí, aby pre­žil. Usa­dil sa v Aus­trá­lii a stal sa jed­ným z naj­výz­nam­nej­ších ved­cov v kra­jine, ria­dil pre­stížny Inšti­tút Wal­tera a Eliza Hall, stal sa pre­zi­den­tom Medzi­ná­rod­nej únie imu­no­lo­gic­kých vied a tiež Aus­trál­skej Aka­dé­mie vied.

Nos­sal bol vďaka svo­jim stov­kám výskum­ných prác v imu­no­ló­gií v roku 2000 vyme­no­vaný Aus­trál­ča­nom roka.

Emma­nuel Don­gala

Dongala_DR_0

foto: xn--e1anemciz.xn--p1ai

Pre väč­šinu z nás by stať sa dokto­rom alebo pro­fe­so­rom fyziky či ché­mie bolo pova­žo­vané za ambi­ci­ózny kari­érny cieľ. Emma­nuel Don­gala zvlá­dol oboje, rov­nako ako pokra­čo­va­nie úspeš­nej kari­éry oce­ňo­va­ného spi­so­va­teľa, dra­ma­tika a zakla­da­teľa diva­del­nej spo­loč­nosti.

Naro­dený v repub­like Kongo v roku 1941, zís­kal Don­gala dokto­rát z fyziky na uni­ver­zite v Mont­pel­lier vo Fran­cúz­sku, pred návra­tom domov učil ché­miu na uni­ver­zite v Braz­za­ville a neskôr sa stal jej deka­nom. Avšak občian­ska vojna v roku 1990, pri kto­rej bolo zabi­tých 150 000 civi­lis­tov, donú­tila Don­galu utiecť. Napriek tomu, že tam štu­do­val, Fran­cúz­sko odmietlo jeho žia­dosť o azyl, ale pod­pora zo strany význam­ných spi­so­va­te­ľov viedla k jeho pri­ja­tiu do Spo­je­ných štá­tov, kde sa stal pro­fe­so­rom fyziky na Simona Rock Col­lege v štáte Mas­sa­chu­setts.

Kon­flikt mu posky­tol dosta­tok mate­riálu pre jeho písa­nie, ale tiež zasa­ho­val do jeho výskumu v asy­met­ric­kej syn­téze a envi­ron­men­tál­nej toxi­ko­ló­gií.

San Thang

san thang

foto: mashable.com

Cesta Sana Thanga cez Juho­čín­ske more na konci vojny vo Viet­name vyze­rala veľmi podobne ako to, čoho sved­kami sme dnes v Stre­do­morí. Utie­kol z Viet­namu spolu s ďal­šími 409 ľuďmi napcha­tými na palube malého člna v snahe ujsť komu­nis­tic­kým silám, ktoré obsa­dili Sai­gon.

Našťas­tie pre Thanga a ché­miu, mala vtedy aus­trál­ska vláda iný pohľad na tých, ktorí hľa­dajú azyl. Dnes by bol Thang poslaný do pekel­ných pod­mie­nok na izo­lo­va­ných ostro­voch, ale, vtedy 24-ročný ute­če­nec, bol pri­jatý do kra­jiny a začal kari­éru na Grif­fith Uni­ver­sity.

Than­gova práca poskytla nástroje, ktoré umož­ňujú che­mic­kým inži­nie­rom upra­vo­vať plasty, aby vyho­vo­vali ich potre­bám. Vďaka nej vyhral v roku 2014 Nobe­lovu cenu za ché­miu. Pla­tobné škrty ho vyhnali z polohy, v kto­rej strá­vil väč­šinu svo­jej kari­éry, ale pokra­čo­val vo svo­jej práci v nepla­te­nej fun­kcii.

rescue_lede

foto: bloomberg.com

Dnes lode pre­chá­dza­júce cez Stre­do­zemné more pre­pra­vujú aj ved­cov, ktorí sú kvôli svo­jim odbor­ným zna­los­tiam ter­čom pre extré­mis­tické sku­piny.

Mnoho pop­red­ných aka­de­mic­kých inšti­tú­cií je roz­hod­nu­tých zabrá­niť opa­ko­va­niu chýb ich nápro­tiv­kov spred 80 rokov. Európ­ska komi­sia odštar­to­vala prog­ram “Scien­ce­4Re­fu­gees”, aby si ute­ka­júci vedci našli pra­co­viská, ktoré by mohli využiť ich schop­nosti.

zdroj: iflscience.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: nytimes.com

Pridať komentár (0)