Šesť úžasných vedcov, ktorí museli opustiť svoju vlasť ako utečenci

  • Život sa nebabre ani s tými najväčšími géniami.
18-lens-refugees-slide-8AS8-superJumbo
  • Život sa nebabre ani s tými najväčšími géniami.

V roku 1933 vpadli do domu Alberta Einsteina v Nemecku agenti novovymenovanej nacistickej vlády. Nacisti systematicky odsúdili Einsteina a jeho dielo a nazvali jeho teóriu relativity „židovskou vedou“. Našťastie bol Einstein v čase, keď sa Hitler dostal k moci na turné v USA. Namiesto toho, aby bol zavraždený, sa tak z neho stal svetovo najznámejší utečenec.

Albert-Einstein

foto: englishbookgeorgia.com

Sláva otvára dvere a po určitej dobe v Anglicku pod trvalou strážou mu bola ponúknutá pozícia na Princetone, ale aj najväčší vedci tej doby tvrdili, že by mu nemalo byť dovolené usadiť sa v Amerike. Tisíce židovských vedcov tiež utiekli z Nemecka, ale zvyčajne dostali menej priateľské prijatie. Mnoho popredných amerických akademických inštitúcií malo „židovskú kvótu“ a tisíce utečencov bolo odmietnutých a odsúdených na to, aby nakoniec umreli v koncentračných táboroch.

Mnohí z tých, ktorí unikli hrali kľúčovú úlohu vo víťazstve spojencov v druhej svetovej vojne a pri budovaní vedeckých inštitúcií a spoločností v krajinách, v ktorých sa usadili. Kombinácia európskej teórie a amerického inžinierstva veľmi prispela k vedeckému pokroku dosiahnutému v 40-tych a 50-tych rokoch minulého storočia.

audience-watches-3d-P

foto: history.com

Vedci sú represívnymi režimami často považovaní za výtržníkov. Našťastie mnoho z najväčších vedcov v dejinách našlo krajiny, ktoré ich prijali. Avšak nevieme potenciál koľkých mladých géniov vyhasol, pretože ich neprijala žiadna vláda.

Nižšie nájdeš niektorých z vedeckých gigantov, na ktorých pleciach stojíme, a ktorých životy raz záviseli na nájdení útočiska, keď ich odmietla vlasť. Nie je to teda len o Einsteinovi, tu sú ďalší šiesti vedci, ktorí priniesli skutočne úžasné objavy:  

 

Johannes Kepler

Johannes Kepler Kopie eines verlorengegangenen Originals von 1610

foto: wikipedia.org

Európa na konci 16. a začiatku 17. storočia nebola bezpečným miesto pre každého. Náboženské vojny zúrili po celom kontinente a byť vedcom, ktorého práca napádala hlavné výklady Biblie rozhodne nepomáhalo.

Udivujúca matematická práca Johannesa Keplera, ktorá nám umožnila pochopiť pohyby planét a správanie svetla bola vykonaná pod neustálou hrozbou. Vykázaný z rakúskeho Grazu, kvôli jeho náboženskému presvedčeniu, mal Kepler šťastie, že cisár Rudolf II. kvôli nemu upustil úradné zákazy luteránov v Prahe. To mu umožnilo pracovať v relatívnom bezpečí. Po tom, čo Rudolf II. abdikoval sa Kepler premiestnil ešte trikrát, čo mu pravdepodobne zabránilo v ďalších veľkých objavoch.

 

Erwin Schrödinger

067879bd-ee3d-49de-932a-91eef0ec038d-1020x612

foto: jeevanshu.wordpress.com

Erwin Schrödinger, preslávený jeho myšlienkovým experimentom s mačkou, nebol Žid, ale v roku 1934 opustil Nemecko, kvôli svojmu odporu voči nacizmu. Napriek tomu, že zdieľal Nobelovu cenu z roku 1933 za fyziku za jeho vlnovú rovnicu, ktorá je základom pre väčšinu kvantovej vedy, bol odmietnutý Oxfordom a Princetonom, kvôli jeho neortodoxným sexuálnym vzťahom a zaujal pozíciu na univerzite v Grazi. Keď Nemecko obsadilo Rakúsko, jeho verejný odpor voči antisemitizmu a priateľstvo s Einsteinom urobili jeho pozíciu nebezpečnou.

Po úteku z Rakúska sa Schrödinger nakoniec usadil v Írsku, jednom z mála miest, ktoré by ho zobrali. Tam hral, počas písania knihy, ktorá inšpirovala objav štruktúry DNA, hlavnú úlohu v založení školy teoretickej fyziky na Dublin Institute of Advanced Studies.

 

Salome Gluecksohn-Waelsch

3026662458

foto: haaretz.com

Medzi najvýznamnejšími vedeckými utečencami z nacistického Nemecka (okrem Sigmunda Freuda) boli hlavne fyzici, ale Salome Gluecksohn-Waelsch bola genetička, ktorá pomohla vysvetliť, ako sa bunky oplodneného vajíčka menia do rôznych rolí potrebných pre fungovanie tela.

Ako žena a Židovka čelia dvojitej diskriminácii v Nemecku, z ktorého utiekla v roku 1933. Kvôli jej pohlaviu však odmietli jej fakultnú pozíciu v Kolumbii. Napriek týmto prekážkam dokázala vyhrať Národnú medailu za vedu a medailu Thomasa Morgana za jej prínos v oblasti genetiky.

 

Gustav Nossal

r0_0_3348_2091_w1200_h678_fmax

foto: queenslandcountrylife.com.au

Sir Gustav Nossal mal len 7 rokov, keď musela jeho rodina, kvôli ich židovskému pôvodu, v roku 1939 utiecť z Rakúska. Einstein, Bohr, alebo Fermi mohli používať svoje úspechy ako pasy, ale Nossal sa musel spoliehať na láskavosť cudzích ľudí, aby prežil. Usadil sa v Austrálii a stal sa jedným z najvýznamnejších vedcov v krajine, riadil prestížny Inštitút Waltera a Eliza Hall, stal sa prezidentom Medzinárodnej únie imunologických vied a tiež Austrálskej Akadémie vied.

Nossal bol vďaka svojim stovkám výskumných prác v imunológií v roku 2000 vymenovaný Austrálčanom roka.

 

Emmanuel Dongala

Dongala_DR_0

foto: xn--e1anemciz.xn--p1ai

Pre väčšinu z nás by stať sa doktorom alebo profesorom fyziky či chémie bolo považované za ambiciózny kariérny cieľ. Emmanuel Dongala zvládol oboje, rovnako ako pokračovanie úspešnej kariéry oceňovaného spisovateľa, dramatika a zakladateľa divadelnej spoločnosti.

Narodený v republike Kongo v roku 1941, získal Dongala doktorát z fyziky na univerzite v Montpellier vo Francúzsku, pred návratom domov učil chémiu na univerzite v Brazzaville a neskôr sa stal jej dekanom. Avšak občianska vojna v roku 1990, pri ktorej bolo zabitých 150 000 civilistov, donútila Dongalu utiecť. Napriek tomu, že tam študoval, Francúzsko odmietlo jeho žiadosť o azyl, ale podpora zo strany významných spisovateľov viedla k jeho prijatiu do Spojených štátov, kde sa stal profesorom fyziky na Simona Rock College v štáte Massachusetts.

Konflikt mu poskytol dostatok materiálu pre jeho písanie, ale tiež zasahoval do jeho výskumu v asymetrickej syntéze a environmentálnej toxikológií.

 

San Thang

san thang

foto: mashable.com

Cesta Sana Thanga cez Juhočínske more na konci vojny vo Vietname vyzerala veľmi podobne ako to, čoho svedkami sme dnes v Stredomorí. Utiekol z Vietnamu spolu s ďalšími 409 ľuďmi napchatými na palube malého člna v snahe ujsť komunistickým silám, ktoré obsadili Saigon.

Našťastie pre Thanga a chémiu, mala vtedy austrálska vláda iný pohľad na tých, ktorí hľadajú azyl. Dnes by bol Thang poslaný do pekelných podmienok na izolovaných ostrovoch, ale, vtedy 24-ročný utečenec, bol prijatý do krajiny a začal kariéru na Griffith University.

Thangova práca poskytla nástroje, ktoré umožňujú chemickým inžinierom upravovať plasty, aby vyhovovali ich potrebám. Vďaka nej vyhral v roku 2014 Nobelovu cenu za chémiu. Platobné škrty ho vyhnali z polohy, v ktorej strávil väčšinu svojej kariéry, ale pokračoval vo svojej práci v neplatenej funkcii.

rescue_lede

foto: bloomberg.com

Dnes lode prechádzajúce cez Stredozemné more prepravujú aj vedcov, ktorí sú kvôli svojim odborným znalostiam terčom pre extrémistické skupiny.

Mnoho popredných akademických inštitúcií je rozhodnutých zabrániť opakovaniu chýb ich náprotivkov spred 80 rokov. Európska komisia odštartovala program „Science4Refugees„, aby si utekajúci vedci našli pracoviská, ktoré by mohli využiť ich schopnosti.

zdroj: iflscience.com, zdroj titulnej fotografie: nytimes.com

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá