Si presne to, čo čítaš

Dárius Polák / 7. júl 2016 / Tools a produktivita

Štú­dia pub­li­ko­vaná v Inter­na­ti­onal Jour­nal of Busi­ness Admi­ni­stra­tion zis­tila, že to, čo mladí ľudia čítajú, priamo ovplyv­ňuje úro­veň ich písa­ného slova.

Štu­denti, ktorí čítajú aka­de­mické žur­nále, lite­rárnu fik­ciu alebo vše­obecne vecnú lite­ra­túru, dokážu písať kom­plex­nej­šie a zau­jí­ma­vej­šie vety ako tí, ktorí čítajú fik­ciu (fan­tasy, sci-fi) či obsah na weboch ako je Red­dit alebo Tum­blr. Naj­vyš­šie skóre dosiahli tí, čo čítali aka­de­mické žur­nály, naj­niž­šie práve tí, ktorí čítajú iba con­tent na webe.

1

foto: blogspot.com

Hlboké a plytké číta­nie

Hlboké číta­nie je defi­no­vané ako pomalé, pohl­cu­júce, bohaté v zmys­lo­vých detai­loch, emo­ci­onálne a morálne kom­plexné. Je ďal­ším kľú­čo­vým fak­to­rom. Na dru­hej strane je plytké číta­nie, čo pred­sta­vuje iba pre­čí­ta­nie a priame pocho­pe­nie slov jed­no­du­chého textu. Hlboké číta­nie je cha­rak­te­ri­zo­vané tex­tom boha­tým na detaily, naráž­kami alebo meta­fo­rami a akti­vuje oblasti mozgu, ktoré sa sprá­vajú, akoby člo­vek situ­áciu písanú v knihe priamo pre­ží­val. Toto číta­nie je skvelé cvi­če­nie pre mozog a zvy­šuje empa­tiu, pre­tože núti člo­veka uva­žo­vať, ana­ly­zo­vať a vyjad­riť svoj vlastný názor.

Plytké číta­nie pred­sta­vuje väč­šinu člán­kov na online blo­goch, bul­vár­nych alebo zábav­ných strán­kach, ktoré sa spo­lie­hajú na cool click­bait názvy. Tomuto typu číta­nia chýba úprimný sub­jek­tívny pohľad zo strany autora, pre­tože ku článku nemá nijaký vzťah. Je to text, na ktorý zabud­neš za pol dňa.

titulna

foto: virgogirlmedia.com

Hlboké číta­nie akti­vuje moz­gové cen­trá pre reč, zrak a sluch — teda všetky, ktoré nám spolu umož­ňujú hovo­riť, čítať a písať. Číta­nie a písa­nie využí­vajú Bro­covo cen­trum, oblasť moz­go­vej kôry obsa­hu­júcu noto­rické cen­trum reči, umož­ňu­júce vní­mať ryt­mus a syn­tax, ďalej Wer­nic­kého sen­zo­rické cen­trum reči, ktoré ovplyv­ňuje vní­ma­nie slov a ich význam a angu­lárny gyrus — cen­trálu pre vní­ma­nie a pou­ží­va­nie jazyka. Tieto oblasti sú navzá­jom pre­po­jené, vďaka čomu čita­teľ dokáže pre­zí­vať toto kom­plexné číta­nie.

Sú dva spô­soby, ako využiť hlboké číta­nie pre zlep­še­nie písa­nia: Číta­nie básni a lite­rár­nej fik­cie. Štú­dia zis­tila, že čita­te­ľom pri čítaní svo­jich obľú­be­ných básní mozog sti­mu­luje viac oblasť týka­júcu sa pamäte, ako oblasť pre číta­nie, čo indi­kuje, že číta­nie básni vyvo­láva spo­mienky so sil­nými emó­ciami — a práve silné emó­cie sú dobré pre kre­a­tívne písa­nie.

3

foto: outsideonline.com

Dobrý spi­so­va­teľ má silnú empa­tiu, ktorá mu umož­ňuje vytvo­riť viac­vrstvové cha­rak­tery osôb a situ­ácií. V štú­dii dosiahli ľudia, ktorí čítali fik­ciu lep­šie výsledky v tes­toch afek­tív­nej teórie mysle (schop­nosť byť empa­tický) a tes­toch kog­ni­tív­nej teórie (pocho­pe­nie spô­sobu mys­le­nia a kona­nia iných ľudí) v porov­naní s ľuďmi, ktorí čítajú vecnú lite­ra­túru alebo popu­lárnu fik­ciu. Inými slo­vami — lite­rárna fik­cia pro­vo­kuje mys­le­nie, uva­žo­va­nie, roz­pí­na­vosť a integ­rá­ciu.

Pokiaľ si chceš zlep­šiť svoje kre­a­tívne písa­nie, skús čítať viac kom­plex­nej­šie články. Tvoja myseľ sa ti poďa­kuje.

4

foto: framepool.com

zdroj: qz.com, zdroj titul­nej fotky: hipsterwithboots.com

Pridať komentár (0)