Sili­con Val­ley: Aby ste mohli vybu­do­vať budúc­nosť, musíte poznať minu­losť

Andrej Kras / 23. máj 2015 / Tools a produktivita

Nemô­žete pocho­piť čo sa práve deje bez toho, aby ste pocho­pili to čo bolo pred tým.” Steve Jobs vysvet­ľuje, prečo ako mladý muž strá­vil tak veľa času s o gene­rá­ciu star­šími pod­ni­ka­teľmi zo Sil­li­con Val­ley — ľuďmi ako Robert Noyce, Andy Grove a Regis McKenna.

Je krásne sobotné ráno v Máji 2003, a ja sedím oproti Job­sovi na sedačke v jeho obý­vačke. Robíme spolu roz­ho­vor pre knihu, ktorú práve píšem. Pop­ro­sil som ho, aby mi pove­dal viac o tom, prečo chcel — ako sám vra­vie­val — “pocí­tiť tú krásnu druhú éru Val­ley a polo­vo­di­čo­vých firiem, ktoré nako­niec viedli k počí­ta­čom”. Pýtam sa, prečo nestačí stáť na ple­ciach gigan­tov? Prečo chce vybra­ko­vať ich mozgy?

Je to ako v tom Scho­pen­hau­e­ro­vom citáte o kúzel­ní­koch” hovorí. Keď nechá­pavo poze­rám, povie mi aby som počkal, a trys­kom vyrazí hore schodmi. Za minútku už schá­dza dole, v ruke drží knihu a nahlas čita:

Ten, kto pre­žije dve či tri gene­rá­cie je ako člo­vek, ktorý na trhu sedí pri stánku kúzel­níka, a vidí jeho vystú­pe­nie dva či tri krát za sebou. Tieto triky sú určené na to, aby ich člo­vek videl iba raz, a keď už nie sú novin­kou a pre­stá­vajú udi­vo­vať, ich efekt sa vytráca.

Jobs pocho­pil, že his­tó­ria mu dala šancu uvi­dieť — a pre­kuk­núť — kúzel­ní­kove triky ešte pred tým, ako ich zažil, takže vedel ako sa s nimi vyspo­ria­dať.

Pre­su­nieme sa o jede­násť rokov neskôr. Je rok 2014 a idem sa stret­núť s Rober­tom W. Tay­lo­rom. V 1966 pre­sved­čil Tay­lor Minis­ter­stvo Obrany, aby vybu­do­valo ARPA­NET, ktorý nako­niec utvo­ril jadro inter­netu. Odtiaľ odišiel, aby vie­dol známy Xerox PARC Com­pu­ter Science Lab, ktorý vyvi­nul prvý moderný osobný počí­tač. A ako čereš­ničku na torte, vie­dol jeden z týmov v DEC, ktoré stáli za zro­dom prvého super rých­leho vyhľa­dá­vača — tri roky pred tým, ako vzni­kol Google.

Ísť na náv­števu k Tay­lo­rovi je ako nastú­piť do stroja času Slli­con Val­ley. Pre­fr­číte okolo firiem venu­jú­cich sa rizi­ko­vému inves­to­va­niu na Sand Hill Road, po diaľ­nici 280, a dole kľu­ka­tou oboj­smer­nou uli­cou, ktorá je cez víkend tak­mer nepre­jazdná vďaka sku­pin­kám do lycry ode­tých cyk­lis­tov na dra­hých bicyk­loch, ktorí si vylep­šujú kon­dičku na str­mých stú­pa­niach. Prudká zákruta, a vstu­pu­jete do nie­čoho čo vyzerá ako iný svet, zales­nený a chladný — pobrežný sek­vo­jový porast tiah­nuci sa pozdĺž hôr. V tejto časti Wood­side, vysoko nad Buc­ko­vou reštau­rá­ciou kde sa doha­dujú kon­trakty na elek­trickú ener­giu nad ran­nou šál­kou kávy, mobilný sig­nál vypa­dáva a znova naska­kuje. GPS sa sta­točne snaží zis­tiť moju polohu — a potom to vzdáva.

Keď sa dosta­nem k Tay­lo­rovmu domu na kopci z kto­rého je výhľad na celú Val­ley, poroz­práva mi o inom náv­štev­ní­kovi, ktorý len nedávno pod­ni­kol rov­nakú cestu, oči­vidne vedený tou istou zve­da­vos­ťou, ktorá sem doviedla aj Steva Jobsa: Mark Zuc­ker­berg, spolu s nie­koľ­kými kole­gami z firmy ktorú zalo­žil s menom Face­book.

Zuc­ker­berg o mne musel počuť ako o his­to­ric­kom pamät­ní­kovi,” spo­mína Tay­lor, a pre­ťa­huje pri tom samoh­lásky svo­jim texas­kým prí­zvu­kom. “Dom­nie­vam sa, že chcel pocho­piť, do čoho som bol blá­zon”.

Aby ste mohli tvo­riť budúc­nosť, musíte poro­zu­mieť minu­losti

Som his­to­rička, a mojim objek­tom výskumu je Sil­li­con Val­ley. Takže nie som prek­va­pená, že aj Jobs aj Zuc­ke­hr­berg pocho­pili, že na minu­losti Val­ley záleží aj dnes. A že lek­cie z minu­losti dokážu dostať pokrok ďalej. Keď som sa roz­prá­vala s inými zakla­da­teľmi a ostat­nými účast­níkmi z oblasti, aj tí chceli vedieť, čo bolo pred tým. Ich otázky by sa dali zre­du­ko­vať na dve: Prečo Sil­li­con Val­ley vzniklo, a prečo tak dlhý čas zostáva epi­cen­trom sve­to­vého tech­no­lo­gic­kého trhu?

Mys­lím, že doká­žem na tieto otázky odpo­ve­dať.

Najprv vyjas­ne­nie poj­mov. Keď hovo­rím o “Sil­li­con Val­ley”, mys­lím tým špe­ciálne úzky úsek San Fran­cis­kého polo­os­trova, ktorý je obko­le­sený na východe záli­vom, a na západe Pobrež­nými Horami (áno, Sil­li­con Val­ley je sku­točné údo­lie, na opač­nej strane zálivu sú hory). Sil­li­con Val­ley tra­dične zahŕňa aj okres Santa Clara a južnú špičku okresu San Mateo. V posled­ných rokoch sa však aj časti okresu Ala­meda, a mesto San Fran­cisco môžu legi­tímne nazý­vať sate­litmi Sil­li­con Val­ley — alebo tiež čas­ťou “vač­šej Sil­li­con Val­ley”.

Mimo­cho­dom, názov “Sil­li­con Val­ley” spo­pu­la­ri­zo­val v roku 1971 silný pijan, lovec sen­zá­cii, kle­bety roz­ši­ru­júci žur­na­lista menom Don Hoef­ler, ktorý písal pre obchod­nícky plá­tok s náz­vom Elect­ric News. Pred­tým sa oblasť volala “Val­ley of the Hearth Delight”, a bola známa pre svoje mar­hu­ľové, sliv­kové, čereš­ňové a mand­ľové sady.

Bola to oblasť kla­sic­kého domá­ceho far­már­če­nia, tri gene­rá­cie pokoja, krásy, zdra­via a pro­duk­ti­vity posta­ve­nej na rodin­ných far­mách malej roz­lohy, a napriek tomu šted­rej úrody,” spo­mí­nal Wal­lace Sten­ger, známy západný spi­so­va­teľ. Keď chcete vidieť ako vtedy vyze­rala Val­ley, pozrite si prvé minúty pro­mo­vi­dea z roku 1948 s náz­vom “Val­ley of the Heart’s Delight”.

Sil­li­con Val­ley vytvo­rilo 3 his­to­rické sily — tech­no­ló­gia, kul­túra a finan­cie.

Tech­no­ló­gia

Po tech­nic­kej stránke bolo urči­tým spô­so­bom Val­ley šťastné. V roku 1995 sa jeden z vyná­lez­cov tran­zis­tora, Wil­liam Shock­ley, pre­sťa­ho­val späť do Palo Alto, kde strá­vil časť mla­dosti. Shock­ley bol tiež úžas­ným fyzi­kom — v 1956 sa delil o Nobe­lovu cenu — výni­moč­ným uči­te­ľom, otras­ným pod­ni­ka­te­ľom a šéfom.

Pre­tože bol bri­lat­ným ved­com a vyná­lez­com, bol Shock­ley schopný najať nie­kto­rých z naj­ši­ko­venj­ších mla­dých výskum­ní­kov v kra­jine — Shock­ley ich volal “horúce hlavy” — aby pre neho pra­co­vali 3000 míľ od firiem a labo­ra­tó­rii akti­ívne sa zaobe­ra­jú­cich výsku­mom, ktoré sa nachá­dzali medzi Eas­tern Sea­bord v Bos­tone, a Bel­lo­vymi Labo­ra­tó­riami v New Jer­sey. Pre­tože Shock­ley bol ohromný uči­teľ, vycho­val týchto mla­dých ľudí, z kto­rých nikto až na jed­ného nikdy nepo­sta­vil žiadny tran­zis­tor, a naučil ich toľko, že nie­len poro­zu­meli týmto malým zaria­de­niam, ale sami začali vyna­chá­dzať nové veci v oblasti polo­vo­di­čo­vej elek­tro­niky.

A pre­tože bol Shock­ley otrasný nad­ria­dený — ten typ šéfa, ktorý pla­til neskoro, a pod­ro­bo­val svo­jich zamest­nan­cov tes­tom na detek­tore lži — mnohí, ktorí pre neho prišli pra­co­vať sa nemohli doč­kať, kedy budú môcť odísť a ísť pra­co­vať pre nie­koho iného. Ako sa uká­zalo, tým nie­kým iným sa mali stať oni sami. Zalo­že­nie polo­vo­di­čo­vej spo­loč­nosti Fair­child Semi­con­duc­tor ôsmymi Shock­le­yho zamest­nan­cami v roku 1957 bolo prvým význam­ným moder­ným star­tu­pom v Sil­li­con Val­ley. Po tom čo sa Fair­child Semi­con­duc­tor roz­pa­dol ku koncu 60. rokov 20. sto­ro­čia, jeho zamest­nanci zalo­žili tucty nových spo­loč­ností (vrá­tane Intelu, Nati­onal a AMD), ktoré sa spo­ločne nazý­vali Fairch­lid­ren.

Rov­nako dôle­ži­tou pre budúc­nosť Val­ley bola tech­no­ló­gia, ktorú Shock­ley naučil svo­jich zamest­nan­cov budo­vať: tran­zis­tory. Pôvod tak­mer všet­kého, čo si spá­jame s teraj­šou tech­no­lo­gic­kou revo­lú­ciou sa dá vysto­po­vať k malému, malič­kému tran­zis­toru.

Pred­stavte si tran­zis­tor ako zrnko piesku vo vnútri perly kto­rou je Sil­li­con Val­ley. Ďal­šia vrstva tejto perly vznikla, keď ľudia spo­jili tran­zis­tory s inými elek­tro­nic­kými súčias­t­kami ako sú rezis­tory a kon­den­zá­tory, a vytvo­rili celý elek­trický obvod na jed­nom kúsku kre­míku. Toto nové zaria­de­nie nazvali mik­ro­čip. Potom nie­kto pri­šiel so špe­cia­li­zo­va­ným mik­ro­či­pom, ktorý sa dal naprog­ra­mo­vať: mik­ro­pro­ce­sor.

Na mik­ro­pro­ce­so­roch sa posta­vili prvé kal­ku­lačky. Potom nie­kto pri­šiel na to, že je možné spo­jiť mik­ro­pro­ce­sor s inými kom­po­nentmi a obra­zov­kou — to bol počí­tač. Ľudia pre tento počí­tač písali kód, ktorý slú­žil ako ope­račný sys­tém, a soft­vér, ktorý na tomto ope­rač­nom sys­téme bežal. V urči­tom momente začali ľudia tieto počí­tače spá­jať: sie­ťo­va­nie.

Potom si ľudia uve­do­mili, že by malo byť možné “vir­tu­ali­zo­vať” tieto počí­tače, a ukla­dať ich obsah mimo, v “cloude”, a že v infor­má­ciách ulo­že­ných na rôz­nych počí­ta­čoch je možné vyhľa­dá­vať. Potom sa pre­po­jené počí­tače začali scvr­ká­vať — zacho­vali pri­tom obra­zovku, klá­ves­nicu a “uka­zo­va­cie zaria­de­nie” (dnes prst) — a vznikli z nich tab­lety, a zaria­de­nia veľ­kosti dlane, ktoré sa volajú smart­fóny. A potom začali ľudia písať apli­ká­cie na tieto mobilné zaria­de­nia …

Už asi máte pred­stavu. Tieto zmeny vždy držali krok s met­ro­no­mic­kým “tik-tak” Moorovho zákona.

Schop­nosti zís­kané vďaka budo­va­niu a komer­cia­li­zá­cii jed­nej vrstvy perly pod­po­rili a asis­to­vali pri budo­vaní ďal­ších vrs­tiev, či vývoji v prí­buz­ných oblas­tiach. Naprí­klad Apple je firma, o kto­rej ľudia často hovo­ria ako o sui gene­ris (jediní svojho druhu), ale kľú­čoví zamest­nanci Applu pred­tým pra­co­vali pre Intel, Atari alebo Hewlett-Pac­kard. Rizi­koví inves­tori inves­tu­júci do Apple pred­tým inves­to­vali do Fair­child či Intelu — alebo tam dokonca pra­co­vali.

Sve­to­známy Macin­tosh so zame­ra­ním na uží­va­teľ­skú prí­ťaž­li­vosť, gra­fic­kým roz­hra­ním, pre­krý­va­jú­cimi sa oknami a myšou bol inšpi­ro­vaný pre­hliad­kou po Xerox PARC (súčasť Stan­ford Rese­arch Park), ktorú absol­vo­val Jobs so sku­pin­kou prog­ra­má­to­rov v roku 1979. Inak pove­dané, Apple bol pro­duk­tom pro­stre­dia a tech­no­lo­gic­kých kore­ňov Sil­li­con Val­ley.

Kul­túra Val­ley

A tým sa dostá­vame k dru­hej sile, ktorá stála pri zrode Sil­li­con Val­ley: kul­túra. Keď v roku 1955 pri­šiel do Val­ley Shoc­kely a jeho nová­či­ko­via, údo­lie bolo stále z veľ­kej časti poľ­no­hos­po­dár­ske a malý miestny prie­my­sel sa zna­teľne zame­ria­val na high-tech (alebo ako by vtedy pove­dali, “veci ves­mír­neho veku”). Naj­väčší zamest­ná­va­teľ bol vojen­ský dodá­va­teľ Lok­cheed. IBM sa chys­talo otvo­riť tu malú výskumnú sta­nicu. A Hewlett-Pac­kard, jedna z miest­nych tech­no­lo­gic­kých firiem ktorá vznikla už pred rokom 1950, bola stará viac ako dekádu.

V tom čase sa Stan­ford sna­žil vybu­do­vať vlastnú katedry fyziky a stro­jár­stva. Pro­fe­sor (a dekan od roku 1955 do roku 1965) Fre­de­rick Ter­man sa obá­val “odlivu moz­gov” Stan­ford­ských absol­ven­tov na východné pobre­žie, kde bolo dosta­tok pra­cov­ných miest. A tak spo­lu­pra­co­val s pre­zi­den­tom J.E. Wal­lace Ster­lin­gom na vytvo­rení nie­čoho, čo Ter­man nazval “komu­ni­tou tech­nic­kých učen­cov”, v kto­rej by boli väzby medzi prie­mys­lom a aka­dé­miou neus­tále živé. To zna­me­nalo, že keď začali vyras­tať nové tran­zis­to­rovo-mik­ro­či­pové firmy, už tu boli zdatní tech­nici.

S popu­lač­nou expló­ziou tieto trendy len nabrali na sile. Medzi rokmi 1950 a 1970 sa popu­lá­cia okresu Santa Clara stroj­ná­so­bila, z niečo okolo 300 000 oby­va­te­ľov na viac ako 1 milión. Bolo to niečo, ako keby sa kaž­dých 15 minút pri­sťa­ho­val nový člo­vek … počas celých 20 rokov. Novo-pri­sťa­ho­valci boli cel­kovo mladší a vzde­la­nejší ako ľudia už žijúci v tejto oblasti. Val­ley sa zme­nila z komu­nity star­nú­cich far­má­rov maxi­málne s matu­ri­tou na komu­nitu napl­nenú dvad­siat­nikmi s titulmi PhD.

Prí­chod týchto nových ľudí do oblasti, ktorá vždy bola poľ­no­hos­po­dár­skou zna­me­nal, že je možné vybu­do­vať pod­ni­ka­teľ­ské pro­stre­die točiace sa okolo potrieb novo vzni­ka­jú­cich firiem. Nebolo treba pris­pô­so­bo­vať exis­tu­júcu pod­ni­ka­teľ­skú kul­túru tak, aby vyho­vo­vala novému odvet­viu. Všetko sa budo­valo na pod­poru infra­štruk­túry pre tech­no­lo­gické firmy: od špe­cia­li­zo­va­ných práv­nic­kých firiem, cez per­so­nálne agen­túry a firmy vyrá­ba­júce pro­to­typy; cez libe­rálne opčné plány na akcie, zákony o územ­nom plá­no­vaní až po ponuku kur­zov komu­nit­nej vyso­kej školy. Toto všetko vytvo­rilo cyk­lus, ktorý sám seba done­ko­nečna nako­páva a poháňa.

His­to­rik Robert White tvrdí, že moderný ame­rický západ sa zmo­der­ni­zo­val, pre­tože ľudia nasle­do­vali aktu­álne pre­po­je­nia na národný a medzi­ná­rodný biz­nis, namiesto toho aby tam boli skôr ako tieto pre­po­je­nia vznikli. Sil­li­con Val­ley sa ”spos­tmo­der­ni­zo­vala” — tieto pre­po­je­nia boli totiž nie len pevne ukot­vené, ale ľudia ich začali brať za jasnú samoz­rej­mosť, takže nemali prob­lém expe­ri­men­to­vať s novými druhmi pod­ni­ka­teľ­ských štruk­túr a prí­stu­pov. Roz­diely medzi zápa­dom a východ­ným pobre­žím, ktoré malo svoje pod­ni­ka­teľ­ské zvyk­losti zako­re­nené vo viac ako 200 roč­nej tra­dí­cii, jed­no­značne udie­rali do očí.

Odjak­živa sa pod­ni­ka­te­lia zo Sil­li­con Val­ley pova­žo­vali za presný opak svo­jich nápro­tiv­kov z východ­ného pobre­žia. Západ­niari vní­mali sami seba ako kov­bo­jov a pionie­rov, ktorí pra­cujú na hra­ni­ciach nepre­bá­da­ného, kde je každý neuve­ri­teľne trú­falý a zly­ha­nie nie je han­bou — len naj­rých­lej­ším spô­so­bom, ako sa naučiť ťažké lek­cie. V 70. rokoch pod vply­vom epi­cen­tra “pro­tip­rúdu” (kul­túry Hip­pies, a vecí idú­cich proti norme, p.p.), ktoré bolo na rohu ulíc Haight a Ash­bury, len pár minút cesty po diaľ­nici — sa stali firmy zo Sil­li­con Val­ley známe pre svoju fleg­ma­tickú , nefor­málnu kul­túru a pre svoje pro­dukty ako boli počí­tače a video­hry, ktoré pri­niesli pokro­čilú tech­no­ló­giu “zvyšku sveta”.

Peniaze

Tre­ťou kľú­čo­vou zlož­kou, ktorá pohá­ňala Sil­li­con Val­ley spolu so semien­kami správ­nej tech­no­ló­gie dopa­da­jú­cimi na bohatú a kul­túrne prí­ve­tivú pôdu, boli peniaze. Nača­so­va­nie bolo znova roz­ho­du­júce. Sil­li­con Val­ley sa naštar­to­valo vďaka vlád­nym penia­zom. Či už to bolo Minis­ter­stvo Obrany, ktoré kupo­valo 100% objemu výroby ran­ných mik­ro­či­pov, alebo Hewlett-Pac­kard a Lock­heed, ktorí pre­dá­vali svoje pro­dukty vojen­ským zákaz­ní­kom, alebo Stan­ford, do kto­rého sa nalie­vali fede­rálne peniaze na vývoj a výskum — Sil­li­con Val­ley zaro­bilo na stra­chu vyvo­la­nom Stu­de­nou Voj­nou, ktorý sa pre­mie­tol do roz­ha­dzo­vač­nosti Minis­ter­stva Obrany. To bolo ochotné minúť aké­koľ­vek závratné čias­tky na pokro­čilú elek­tro­niku a elek­tro­nické sys­témy. Takže vláda vlastne zafun­go­vala ako prvý inves­tor do rizi­ko­vého pod­ni­ka­nia vo Val­ley.

Prvá vlna firiem venu­jú­cich sa rizi­ko­vému inves­to­va­niu prišla do Sil­li­con Val­ley v 70. rokoch. Firmy ako Sequ­oia Capi­tal, Kle­i­ner Per­kins Cau­field a Byers boli zalo­žené v roku 1972 ľuďmi, ktorí “vyrástli” vo Fair­child. Tieto spo­loč­nosti pomohli roz­be­hnúť medzi inými aj Ama­zon, Apple, Cisco, Drop­box, Elect­ro­nic Arts, Face­book, Genen­tech, Google, Ins­ta­gram, Intuit či Lin­ke­dIn — a to sme len v polo­vici abe­cedy.

Tento model jed­nej gene­rá­cie, ktorá uspeje a potom sa vráti aby poskytla ďal­šej gene­rá­cii pod­ni­ka­te­ľov finančnú pod­poru a svoje mana­žér­ske zna­losti a schop­nosti, je jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších, a naj­viac zaned­bá­va­ných tajom­stiev pre­tr­vá­va­jú­ceho úspe­chu Sil­Val. Robert Noyce to nazval “nasa­de­ním rýb do rieky, z kto­rej som sám lovil”. Steve Jobs vo svo­jej zná­mej reči z roku 2005 na Stan­forde pou­žil pri­rov­na­nie ku šta­fe­to­vému kolíku, ktorý si bežci medzi sebou podá­vajú na neko­neč­nej šta­fete naprieč časom.

Takže takto vzniklo Sil­li­con Val­ley. Prečo však pre­žilo a pre­tr­váva?

Ak počí­tame, že Sil­li­con Val­ley vzniklo v 50. rokoch, región práve pre­žíva svoju siedmu dekádu. Asi dve tre­tiny toho času pred­po­ve­dali pozo­ro­va­te­lia sle­du­júci Val­ley hrozbu zániku, a obvykle pri tom nará­žali na osud Det­ro­itu. Najprv ener­ge­tická a ropná kríza na začiatku 70. rokov, kvôli kto­rej stáli pred kra­chom fabo­ra­tó­riá (fabriky/laboratóriá) vyrá­ba­júce mik­ro­čipy. V 80. rokoch vyvo­lá­vala zne­po­ko­je­nie japon­ská kon­ku­ren­cia. Prask­nu­tie “dot-com” bub­liny, vzo­stup impo­zant­ných, tech­nicky zame­ra­ných oblastí v iných čas­tiach sveta, Inter­net a mobilné tech­no­ló­gie dovo­ľu­júce pra­co­vať odkiaľ­koľ­vek: o tomto všet­kom si ľudia mys­leli, že to bude pre Sil­Val umie­ra­čik.

Eko­no­mika Val­ley je noto­ricky známa pre svoju cyk­li­citu, ale aj tak vydr­žala a stále drží.

A už sa oci­táme v roku 2015, kedy bolo z Val­ley zare­gis­tro­va­ných viac paten­tov, ohlá­se­ných viac prvých verej­ných ponúk akcii, vytieklo viac rizi­ko­vého kapi­tálu a uká­zalo sa viac anjel­ských inves­to­rov ako kedy­koľ­vek pred tým. Ako tvrdí aktu­álna správa od Joint Ven­ture Sil­li­con Val­ley, “Viac ako 4 roky nepretr­žite ras­tie počet pra­cov­ných miest, pat­ríme k regi­ó­nom s naj­lep­ším zárob­kom v kra­jine, a naj­väčší podiel naj­lep­šie ras­tú­cich prie­my­sel­ných sek­to­rov, a sek­to­rov s naj­lep­šou mzdou je tvo­rený fir­mami zo Sil­li­con Val­ley.” Ľudia z celého sveta, ktorí sa chcú stať pod­ni­ka­teľmi sa stále sťa­hujú do Val­ley. Dokonca aj firmy, ktoré vznikli mimo Val­ley sa tam sťa­hujú (naprí­klad Face­book).

Prečo? Čo stojí za pre­tr­vá­va­jú­cou silou Sil­li­con Val­ley? Odpo­ve­ďou je, že veľa z fak­to­rov, ktoré spus­tili Sil­Val v 50. rokoch držia jeho silu aj dnes — aj keď sa v prie­behu času doká­zalo, že eko­no­mika Val­ley je cel­kom pris­pô­so­bivá.

Opäť tie Tech­no­ló­gie

Val­ley sa stále vezie v dlhej stope, ktorú pred­tým vyšľa­pali tran­zis­tory — ako v zmysle tech­no­ló­gii, tak aj v zmysle infra­štruk­túry, ktorá pod­po­ruje firmy závislé na polo­vo­di­čo­vých tech­no­ló­giách. Pamä­tajte na perlu. Záro­veň však do Val­ley vhupli aj firmy z nových odvetví, nie priamo spo­je­ných s polo­vo­dičmi — ako naprí­klad bio­tech­no­ló­gie — ktoré využili výhody infra­štruk­túry a dostupnú pod­poru, ktorá tu už fun­guje.

Kult peňazí

Rizi­kový kapi­tál zostal pre mladé spo­loč­nosti v Sil­Val domi­nant­ným zdro­jom finan­co­va­nia. V roku 2014 bolo inves­to­va­ných do Val­ley niečo okolo 14,5 miliardy dolá­rov rizi­ko­vých inves­tí­cii, čo je 43% z cel­ko­vých rizi­ko­vých inves­tí­cii v kra­jine. Viac ako polo­vica tohto kapi­tálu bola inves­to­vaná do soft­vé­ro­vých firiem. A vzo­stup soft­véru tiež vysvet­ľuje aktu­álne sťa­ho­va­nie mno­hých firiem do San Fran­cica (tu je nutné pozna­me­nať, že San Fran­cico sa podieľa na sume 14,5 miliardy tak­mer polo­vi­cou). Výroba mik­ro­či­pov, počí­ta­čov či špe­cia­li­zo­va­ných výrob­ných zaria­dení — vlastne to, čo sa obvykle robie­valo v Sil­li­con Val­ley — vyža­duje veľa ľudí, obrov­ské výrobné ope­rá­cie, prí­stup k špe­cia­li­zo­va­ným che­mi­ká­liám a lie­čeb­ným zaria­de­niam, obvykle na veľ­kých lánoch zeme.

Tvorba soft­véru nič z tohto nevy­ža­duje — v sku­toč­nosti potre­buje prog­ra­má­tor na svoju prácu len o niečo viac ako počí­tač, a tro­cha miesta na clou­do­vom ser­veri. Takže je pre soft­vé­rové firmy jed­no­du­ché fun­go­vať v meste ako San Fran­cisco, kde chce mimo­cho­dom žiť veľa tech­nike sa venu­jú­cich (gee­kov) mla­dých ľudí.

Pri­sťa­ho­valci

Val­ley je aj naďa­lej mag­ne­tom pre mla­dých, vzde­la­ných ľudí. Vlny pri­sťa­ho­val­cov z celej Ame­riky v prvej polo­vici 20. sto­ro­čia, vys­trie­dali v 21. sto­ročí vlny pri­sťa­ho­val­cov z celého sveta. Je tak­mer nemožné zve­li­čiť význam pri­sťa­ho­val­cov na región a moderný tech­no­lo­gický prie­my­sel. Tak­mer 37% ľudí v Sil­Val sa naro­dili mimo USA — a z týchto sa viac ako 60% naro­dilo v Ázii, a 30% v Mexiku. Polo­vica domác­ností v Sil­li­cov Val­ley hovorí iným jazy­kom ako anglič­ti­nou. 65% ľudí s baka­lár­skym dip­lo­mom pra­cu­jú­cich vo vede a tech­nike vo Val­ley pochá­dza z inej kra­jiny.

Dovoľte, aby som to zopa­ko­val: ⅔ ľudí pra­cu­jú­cich vo vedecko-tech­nic­kých odvet­viach Val­ley, ktorí dokon­čili svoje štú­dium na vyso­kej sú ľudia zo zahra­ni­čia (a tak­mer polo­vica pro­mo­va­ných štu­den­tov pra­cu­jú­cich vo všet­kých odvet­viach v údolí je naro­dená mimo USA).

Môžeme sa na to pozrieť aj takto: od roku 1995 do 2005 mala viac ako polo­vica star­tu­pov z Val­ley mini­málne jed­ného zo zakla­da­te­ľov naro­de­ného mimo USA. Ich firmy — ako naprí­klad Google a eBay — vytvo­rili prácu pre Ame­ri­ča­nov a zaro­bili miliardy dolá­rov na trho­vej kapi­ta­li­zá­cii v Ame­rike.

Sil­li­con Val­ley je dnes, tak ako aj v minu­losti, vybu­do­vané a udr­žia­vané imig­rantmi.

Stan­ford tiež zostáva v cen­tre dia­nia. Podľa jed­ného odhadu z roku 2012 vytvo­rili firmy vytvo­rené pod­ni­ka­teľmi zo Stan­fordu celo­sve­tový ročný obrat vo výške 2,7 bili­óna dolá­rov, a od 30. rokov vytvo­rili 5,4 mili­óna pra­cov­ných miest. Tieto čísla zahŕňajú aj firmy, kto­rých zákla­dom nie je práca s tech­no­ló­giami, ako naprí­klad Nike, Gap a Tra­der Joe’s.

Ale aj keď sa pozriete na tech­no­lo­gické firmy, ktoré vyšli zo Stan­fordu, zoznam je cel­kom ohro­mu­júci — a obsa­huje mená ako Cisco, Google, HP, IDEO, Ins­ta­gram, MIPS, Nets­cape, NVI­DIA, Sili­con Grap­hics, Snap­chat, Sun, Varian, VMware a Yahoo. Samoz­rejme, že nie­ktorí kri­tici sa sťa­žujú, že Stan­ford sa v posled­ných rokoch prí­liš zame­riava na pod­ni­ka­nie — tvr­de­nie, s kto­rým nesú­hla­sím, ale je úhľadne zhr­nuté v článku časo­pisu New Yor­ker z roku 2012, ktorý ju nazval “Get Rich U.” (“uni­ver­zita Zbo­hatni”).

Zmena

Vyš­šie spo­me­nuté veci repre­zen­tujú to dôle­žité, čo pre­tr­váva. Ale veľmi prí­nosná k dlho­ve­kosti regi­ónu bola aj zmena. Sil­li­con Val­ley samú seba znova a znova pre­tvá­rala po celé desať­ro­čia. Tento trend je evi­dentný už z rých­leho pohľadu na novo­vzni­ka­júce a vedúce tech­no­ló­gie v oblasti:

  • 40. roky: prí­stro­jové vyba­ve­nie
  • 50.-60. roky: mik­ro­čipy
  • 70. roky: gene­tické modi­fi­ko­va­nie, spot­rebná elek­tro­nika pou­ží­va­júca čipy (PC, hry, atď. …)
  • 80. roky: soft­vér, tvorba sietí
  • 90. roky: web, vyhľa­dá­va­nie
  • od roku 2000: cloud, mobilné zaria­de­nia, sociálne siete

To, čo zaži­jete v Sil­li­con Val­ley — obdiv za vrhnu­tie sa do rizika, prí­behy Dávi­dov, ktorí bojujú proti Goliá­šovi, vytrvalá viera, že zly­ha­nie učí dôle­žité lek­cie pod­ni­ka­nia aj keď dáta uka­zujú niečo iné — sa nezme­nilo, ale v posled­ných rokoch sa spolu s meta­fo­rami o ”zla­tej horúčke” a “divo­kom západe” začal pou­ží­vať nový pojem: “roz­vra­ca­nie”.

Roz­vra­ca­nie je pred­stava zalo­žená zhruba na myš­lien­kach, ktoré pos­tu­lo­val v roku 1942 Joseph Schum­pe­ter — že malá firma môže prísť na trh, a obvykle s pomo­cou tech­no­ló­gie, úplne pre­tvo­riť odvet­vie, ktoré sa zdalo byť pevne zabe­hnuté a neprí­pustné k zmene. Takže: Uber roz­vra­cia odvet­vie taxis­lu­žieb. AirBnB roz­vra­cia hote­lový biz­nis. Prí­beh “roz­vra­cača” je v pod­state to isté ako “západný prí­beh”: odni­kiaľ sa vyde­rie na povrch nový prí­stup, a zmení zabe­hnutú oblasť k lep­šiemu. Začu­jete tu tie isté námety dob­ro­druž­stva, mys­le­nia proti zave­de­nému sys­tému, prí­le­ži­tostí a vrha­nia sa do rizika. Tá istá pes­nička, len s inými slo­vami.

Zmena v jazyku môže odrá­žať kľú­čovú rolu, ktorú hrajú v dneš­nej Sil­Val imig­ranti. Veľa vzde­la­ných, pra­cu­jú­cich dospe­lých prišlo do regi­ónu bez kul­túr­neho poza­dia, ktoré svojho času pro­pa­go­valo kov­bo­jov a pionie­rov. Títo pri­sťa­ho­valci dokonca ani neprišli do Sil­li­con Val­ley zo západu — prišli z východu alebo zo severu. Bude zau­jí­mavé sle­do­vať, ako dlho pre­žije “západná” meta­fora v tejto kul­túr­nej zmene. Sta­vím sa, že už je na ceste von z hovo­ro­vej reči.

Ale v posled­nom desať­ročí sa udialo ešte niečo nové v kul­túre Sil­Val. Tí “malí psi” boju­júci proti estab­liš­mentu vyrástli na veľ­kých psov, zave­de­ných hrá­čov na trhu. Applu sa poda­rilo mimo­súdne vyrov­nať pro­ti­mo­no­polnú žalobu. Môžete zachy­tiť infor­má­cie o tom, že firmy zo Sil­li­con Val­ley zbie­rajú masívne množ­stvo infor­má­cii o ame­ric­kých obča­noch, a nie­ktoré z nich skon­čili v rukách NSA. Čo sa stane, keď sa firmy zo Sil­li­con Val­ley začnú podo­bať na Veľ­kého Brata zo sve­to­zná­mej reklamy na Apple Macin­tosh, 1984?

Krátky pohľad do budúc­nosti

Túto úvahu som začala defi­no­va­ním Sil­li­con Val­ley ako fyzic­kého pries­toru. Často sa ma ľudia pýtajú, či bude na fyzic­kom pries­tore zále­žať naďa­lej aj vo veku mobil­ných tech­no­ló­gii, inter­netu, a pri­po­je­nia, ktoré sa bude len zrých­ľo­vať. Inými slo­vami, je “oblasť” zasta­ra­ným kon­cep­tom?

Verím, že ak ide o tech­no­lo­gické ino­vá­cie, fyzická poloha bude aj naďa­lej dôle­žitá. Na fyzic­kej blíz­kosti záleží. Kre­a­ti­vita sa nedá naplá­no­vať na pol­ho­di­nové bloky, kedy má každý vyhra­dený čas na tele­kon­fe­ren­ciu. Dôle­žitá práca sa dá robiť od hoci­kiaľ — ale tie roz­ho­vory, ktoré vedú ku sku­točne pre­lo­mo­vým veciam sú často len die­lom šťast­nej náhody. Ľudia sa stretnú na chodbe, v kaviarni, na boho­službe či v telo­cvični, alebo dokonca na okraji ihriska pri fut­ba­lo­vom zápase ich detí.

Presne z toho dôvodu, že na mieste záleží, majú naj­väč­šie hrozby pre Sil­li­con Val­ley pôvod lokálny a národný. Eko­no­mika Sil­li­con Val­ley zalo­žená na ino­vá­cii závisí na schop­nosti pri­tiah­nuť naj­bys­trej­šie hlavy sveta — novop­rí­cho­dzí fun­gujú ako neus­tále stla­čené tla­čidlo “obno­viť”. Ak pre­stane byť pre týchto ľudí Sil­li­con Val­ley lákad­lom — ak upadne úro­veň štát­nych škôl tak, že ich deti nebudú môcť mať dobré vzde­la­nie, ak zostanú ceny uby­to­va­nia také astro­no­mické, že len menej ako polo­vica ľudí, ktorí si idú kúpiť svoj prvý vlastný dom, si vôbec môže dovo­liť prie­merne drahý dom, alebo ak zákony o imig­rá­cii nedo­vo­lia zostať vysoko schop­ným pri­sťa­ho­val­com v Ame­rike — pre­stíž Val­ley bude ohro­zená, a spolu s ňou aj pre­stíž eko­no­miky USA.

A tu sú ďal­šie veci, ktoré by nám mali robiť vrásky na čele: stále sa roz­ši­ru­júca prie­pasť medzi naj­lep­ším a naj­hor­ším pla­tom v Sil­Val; stag­nu­júca úro­veň platu málo a stredne kva­li­fi­ko­va­ných pra­cov­ní­kov; a pre­tr­vá­va­júca sku­toč­nosť, že ženy ako sku­pina zará­bajú v Sil­Val menej ako muži s rov­na­kou vzde­la­nost­nou úrov­ňou. Navyše, podľa Join Ven­ture Report, naj­hor­šie zará­ba­júca etnická/rasová sku­pina v Sil­li­con Val­ley zarába o 70% menej ako naj­lep­šie zará­ba­júca sku­pina. Tvrdou rea­li­tou, a to mi musíte odpus­tiť pán Orwell, je, že aj vo vychva­ľo­va­nej rov­nos­tár­skej kul­túre Sil­li­con Val­ley sú si nie­ktorí proste rov­nejší.

Ďal­šou hroz­bou je pokra­ču­júce zni­žo­va­nie fede­rál­nej pod­pory na základný výskum. Rizi­kový kapi­tál je dôle­žitý pri vývoji pro­duk­tov a firiem, ale štát stále finan­cuje drvivú väč­šinu základ­ného výskumu v kra­jine. Sil­li­con Val­ley je na tomto výskume veľmi závislé — mojim obľú­be­ným titul­kom z nedávno vypus­te­nej správy o vývoji a výskume v USA je “Žiadny výskum, žiadny iPhone”. V cel­ko­vom inves­to­vaní do výskumu a vývoja dnes sedí USA na 10. mieste spo­me­dzi kra­jín OECD. Je to inves­tí­cia v hod­note zhruba 2,5 – 3 per­centá HDP — čo je zhruba 13% pokles oproti obdo­biu spred 10 rokov. Podľa odha­dov pred­behne Čína počas budú­cej dekády vo vývoji a výskume Ame­riku — tak isto cel­ko­vou čias­t­kou, ako aj per­cen­tom hos­po­dár­skeho roz­voja.

Ľudia sa po celom svete sna­žili sko­pí­ro­vať Sil­li­con Val­ley. Nikto neus­pel.

A nikto nikdy neus­peje, pre­tože žiadne iné miesto — vrá­tane Sil­li­con Val­ley vo svo­jom stave dnes v roku 2015 — nedo­káže zopa­ko­vať tú uni­kátnu zmes aka­de­mic­kého výskumu, tech­no­ló­gie, pro­ti­kul­túr­nych ide­álov a Kali­forn­sku špe­ci­fickú zla­to­ko­peckú repu­tá­ciu, ktorá pri­ťa­huje ľudí s vyso­kou mie­rou tole­ran­cie rizika, a takých, čo si nero­bia ťažkú hlavu z porážky. Táto kul­túra neus­tále poháňa samú seba — sčasti vďaka behu času, sčasti vďaka uvá­že­nej snahe nie­kto­rých pod­ni­ka­te­ľov, ktorí sa sna­žili “vrá­tiť späť”, a iných, ktorí chceli niečo zaro­biť.

Pokus posta­viť inú Sil­li­con Val­ley je možno odsú­dený na neús­pech, ale to nutne nezna­mená zlé správy pre ľudí plá­nu­jú­cich podobné regi­óny inde na svete. Eko­no­mika zalo­žená na hi-tech nie je hrou s nulo­vým súč­tom. Glo­bálna tech­no­lo­gická eko­no­mika 21. stor. je dosť veľká a kom­plexná na to, aby v nej po budúce desať­ro­čia rozk­vi­tali a pros­pe­ro­vali via­ceré podobné oblasti — vrá­tane Sil­Val, ak bude brať vážne hrozby, kto­rým práve čelí.

Les­lie Ber­lin je Pro­jek­to­vým his­to­ri­kom pre Archívy Sil­li­con Val­ley na Stan­ford­skej Uni­ver­zite, a autor­kou knihy Muž sto­jaci za mik­ro­či­pom: Rober Noyce a vynáj­de­nie Sil­li­con Val­ley.

Pridať komentár (0)