Sil­via Púchov­ská – Slo­venka, ktorá vyme­nila sta­bilnú prácu za nezá­vislý život digi­tál­nej nomádky a pod­ni­ka­teľky

/ 7. október 2016 / Rozhovory

Dob­ro­druž­stvo je sku­točne niečo, čoho sa Sil­via Púchov­ská nebojí. Mladá Slo­venka, ktorú vždy lákali cudzie kra­jiny a kul­túry, sa po škole zba­lila a odišla najprv do Dán­ska a posledné štyri roky ces­tuje ako digi­tálna nomádka. Momen­tálne si zalo­žila vlastnú con­tent mar­ke­tin­govú agen­túru Stu­dio Inbound a tiež pilne pra­cuje na svo­jom blogu Unbo­xing tra­vel­ler, ktorý ti ukáže, ako sa dá pra­co­vať online a ces­to­vať.

Ahoj Sil­via, ľudia ťa skôr poznajú z tvojho blogu Unbo­xing tra­vel­ler. Povedz nám prí­beh, ako dievča zo Sniny pre­ces­to­valo polo­vicu sveta?

Ahoj Vero­nika. Ja som sa v Snine naro­dila, ale od mojich pia­tich rokov sme sa s rodičmi pre­sťa­ho­vali do Bra­ti­slavy. V Bra­ti­slave som štu­do­vala a skon­čila som Obchodnú fakultu Eko­no­mic­kej Uni­ver­zity. Počas štú­dia som bola dva­krát v New York City na prog­rame Work & Tra­vel. Táto skú­se­nosť ma pre­sved­čila, že chcem vidieť tento svet.

Ako ti napadlo zalo­žiť si blog?

Pred tým, ako som začala aktívne ces­to­vať (teraz sú to vyše štyri roky) som žila dlho­dobo v Kodani a pra­co­vala som v pro­duk­to­vom mar­ke­tingu. Dala som výpo­veď, aby som strá­vila tri mesiace v Ber­líne, a potom som sedem mesia­cov ces­to­vala po Juž­nej Ame­rike ako back­pac­ker. V tej dobe mali moji dán­ski kama­ráti rôzne online pro­jekty a mne sa páčila myš­lienka zdie­ľať moju cestu s rodi­nou a pria­teľmi a záro­veň sa naučiť nové online zruč­nosti. Tak som zalo­žila blog Unbo­xing Tra­vel­ler, kto­rého hlavná myš­lienka pôvodne bola obja­vo­vať lokálne pro­dukty a služby. Momen­tálne sa viac venu­jem život­nému štýlu digi­tál­neho nomád­stva, ale na lokálne veci neza­bú­dam.

silvia-puchovska-7

Žila si v Kodani, mala si stálu prácu. Prečo si sa roz­hodla opus­tiť túto sta­bi­litu a začala si pra­co­vať ako fre­e­lan­cer?

Pôvodne som prišla do Dán­ska na stáž cez AIE­SEC. Po roku v Aal­borgu som sa pre­sťa­ho­vala do Kodane, zaľú­bila som sa a hľa­dala som prácu v mar­ke­tingu. To mi vyšlo a tri roky som pra­co­vala pre Sen­ne­he­i­ser, ale ako roky pri­bú­dali a skon­čil sa mi vzťah, som si uve­do­mila, že možno ten život v Kodani nebol pre mňa to pravé ore­chové. Mala som našet­rené peniaze, dohodla som sa na roč­nej pauze v kari­ére a vyra­zila som. Počas toho roku sa mi zme­nil život a ja som zis­tila, že s mojimi zruč­nos­ťami môžem pra­co­vať nie­len sama, ale aj na diaľku.

Nebála si sa?

Toho, že ces­tu­jem po Latin­skej Ame­rike alebo toho, že pra­cu­jem na voľ­nej nohe? :) Vhupla som do toho pomerne naivne a s obrov­skou moti­vá­ciou. Dnes viem, že to bolo dôle­žité, lebo prvé dva roky pod­ni­ka­nia sú veľmi ťažké. Ja som počas toho ešte dosť aktívne ces­to­vala, takže som mala veľa rozp­tý­lení, prob­lémy s inter­ne­tom, … Všetko je to len o dis­cip­líne a tej správ­nej rov­no­váhe a áno, keď mám z nie­čoho zlý pocit v žalúdku, tak do toho rad­šej nej­dem.

silvia-puchovska-11

Veľa ľudí opúšťa svoje stále zamest­na­nie a žije ako digi­tálny nomád. Čo tebe naj­viac vyho­vuje na tomto život­nom štýle?

Dôvo­dom prečo posledné roky žijem ako digi­tálny nomád je slo­boda toho, odkiaľ pra­cu­jem. Samoz­rejme s jed­nou pod­mien­kou a to je, že musím mať dobré pri­po­je­nie na inter­net. Ja som v srdci ces­to­va­teľ, ale okrem toho som začala sur­fo­vať, takže ak sa chcem tomuto športu veno­vať viac ako dva týždne do roka, tak musím žiť aj pri oce­áne. Samoz­rejme, že ma lákalo aj to, že budem mať svoj vlastný pro­jekt, res­pek­tíve pod­ni­ka­nie, ktoré ma uživí, takže tá ambí­cia tam je.

Si sama sebe pánom, čo je veľmi oslo­bo­dzu­júce. No povedz nám, aké sú naj­väč­šie výzvy, kto­rým musíš čeliť?

Na začiatku boli pre mňa naj­väč­šie výzvy finančné, ale aj psy­chické. Peniaze som mala našet­rené, takže som mala rezervu na prvý rok a žila som pomerne níz­ko­ná­kla­dovo (aj keď som stále lie­tala za oceán). Bolo však zvláštne si po rokoch pra­vi­del­ného príjmu od zamest­ná­va­teľa zvyk­núť, že príjmy kolíšu. Ďal­šia výzva bola taká osobná: Naozaj sa to dá? Mám na to? V tom mi pomo­hol surf a iní nomádi, kto­rých som stre­tá­vala. Vo vzduhcu bolo veľa inšpi­rá­cie, ale nako­niec je to o tom, že si to člo­vek naozaj odmaká. Ako nomádka mám výzvy viac tech­nic­kého cha­rak­teru, a to, aby mi nezly­hala tech­nika, aby som mala kva­litné pri­po­je­nie a aby som sa neu­trhla z reťaze, keď som na veľmi pek­nom a zau­jí­ma­vom mieste :)

Vedela by si si pred­sta­viť žiť takto kočovne celý život?

Viem si pred­sta­viť, že mám dva domy. Jeden v Bra­ti­slave a druhý nie­kde pri oce­áne a z týchto domov som schopná pra­co­vať, či ria­diť pod­ni­ka­nie. No a popri tom cho­dím na krátke výlety, ktoré sú brané skôr ako dovo­lenky.

silvia-puchovska-4

Máš prácu, kde musíš stále pri­chá­dzať s novými nápadmi, čo je fakt nie­kedy náročné. Ako sa ty vyspo­ria­da­vaš s kre­a­tív­nym blo­kom?

Kre­a­tívny blok je vec, ktorá sa podľa mňa dá tré­no­vať. Ak mi naozaj niečo nejde, nič ma nena­padá alebo nie som spo­kojná s výsled­kom, tak to nechám odle­žať. Buď sa idem prejsť, zasur­fo­vať, stret­nem sa s pria­teľmi. Včera som naprí­klad poze­rala dve hodiny Sim­pso­nov­cov, aby som sa odre­a­go­vala :) Potom je však dôle­žité si opäť sad­núť, sústre­diť sa a pokra­čo­vať v práci.

Digi­tálne nomád­stvo sa nedá veľmi štu­do­vať. Odkiaľ ty čer­páš vedo­mosti, ktoré ti pomá­hajú roz­vý­jať tvoj biz­nis?

Ako som spo­mí­nala na začiatku, tak som sa do pod­ni­ka­nia a aj nomád­stva vrhla tro­chu bez­hlavo. Veľa som sa naučila na vlast­ných chy­bách, ale aj vďaka komu­nite nomá­dov, kto­rých stre­tá­vam. Posledný rok vyhľa­dá­vam miesta a ľudí, ktorí žijú podobne ako ja. Záro­veň sle­du­jem via­cero zahra­nič­ných blo­gov, odkiaľ čer­pám infor­má­cie a inšpi­rá­ciu.

silvia-puchovska-1

Si veľmi váš­nivá sur­ferka. Čo si sa naučila pri sur­fo­vaní, čo ti pomáha aj pri tvo­jom biz­nise?

Surf je šport, ktorý je veľmi náročný na dis­cip­línu. Mys­lím, že som sa naučila práve to, ako byť dis­cip­li­no­vaná, keď niečo chcem. Surf je aj o veľ­kom rešpekte k oce­ánu, a pri biz­nise sa to trans­for­muje do toho, že mám rešpekt ku kaž­dému, kto pod­niká. Ľahké to nie je, ale keď chce ísť člo­vek ďalej, tak musí niečo vydr­žať. Tak je to aj v oce­áne.

Akú radu by si dala Sil­vii štyri roky dozadu, keď sa roz­hodla vydať na cesty a žiť ako digi­tálny nomád?

Moja rada samej sebe by bola, že som mohla byť viac zacie­lená na jeden pro­jekt a neza­čí­nať ich naraz via­cero. Na druhú stranu som bola po “vypus­tení” z kan­ce­lá­rie tak roz­lie­taná a kre­a­tívna, že si to neviem ani pred­sta­viť, ako by som to spra­vila ináč.

silvia-puchovska-13

Máš nejaké sny, ktoré by si si chcela najb­liž­šie mesiace spl­niť?

Moje sny sa teraz točia najmä okolo práce s kli­entmi v Stu­diu Inbound a digi­tálno-nomád­skych works­ho­pov, ktoré momen­tálne orga­ni­zu­jem. Chcem, aby bola moja práca kva­litne spra­vená a mala som spo­koj­ných účast­ní­kov a kli­en­tov. No a okrem toho samoz­rejme nemys­lím len prácu. Vidím sa, ako sur­fu­jem a sedím na fotke na neja­kej opus­te­nej pláži na západ­nej Jáve. Na zimu sa vrá­tim opäť na Bali, odkiaľ budem vyrá­žať na výlety po Indo­né­zii a možno sa konečne pozriem aj do Aus­trá­lie.

A nako­niec nám povedz, ktoré je tvoje najob­ľú­be­nej­šie miesto na svete?

Tak to je ťažká otázka! Ja ich mám totiž via­cero. V Bra­ti­slave je to Čunov­ské jazero, v Mexiku je to Puerto Escon­dido, v El Sal­vá­dore Punta Mango a na Bali pláž Bin­gin.

Sil­viu môžeš najb­liž­šie stret­núť na jej works­hope v Bra­ti­slave.

Zdroj fotky: archív S. Púchov­skej

Pridať komentár (0)