Sku­točný Irán a 5 vecí, ktoré ma šoko­vali

Janka Schweighoferová, travelhack.me / 11. máj 2016 / Tech a inovácie

Toľko šokov, ktoré som zažila za 5 dní v Iráne, som ešte neza­žila. Cho­dila som s poznám­ko­vým blo­kom a foťá­kom a nechá­pala som.

Ako pravý Euró­pan som čakala, že Irán bude totálne izo­lo­vaná kra­jina nachá­dza­júca sa nie­kde medzi stre­do­ve­kom a novo­ve­kom, pos­ti­hnutá embar­gom. Oča­ká­vala som des­po­tic­kých vlád­cov a ľudí vystra­še­ných z prí­snych záko­nov, chaos a nula tech­no­ló­gií, ktoré máme my už roky zmák­nuté – inter­net, telku, appky, zahra­ničné vysie­la­nie a správy. Niečo takéto, keď to nafúk­nem:

ShowImage

Viac podob­ných člán­kov náj­deš na Travelhack.me.

Aké prek­vapko to pre mňa bolo, keď som cez Couch­sur­fing našla babu, ktorá súhla­sila s tým, že nás uby­tuje a napí­sala mi, že: “Janka, pri­daj si ma na What­sappe a na FB”. A ja že čoooo hmmm oki­iii pri­dám. V hlave mi lie­tali otázky typu: “vy máte povo­lený FB a what­sapp? Možno je len z boha­tej vrstvy a má výsady aké bežní ľudia nemajú”

Aká hlúpa som bola. Aj napriek tomu, že som pre­čí­tala X kníh o Blíz­kom východe a pova­žu­jem sa za osobu, ktorá je sces­to­vaná a tro­chu zbehlá v geopo­li­tike Blíz­keho Východu, som to mala v hlave totálne zle. Jasné, vedela som, že v Iráne je mier, že je to krásna kra­jina – inak by som si ani nekú­pila letenky.

No to, že nemajú tero­ris­tov a nepo­koje a naopak, že je tam vysoká bez­peč­nosť, pohoda, reálne voľby, fun­gu­júci inter­net, telka, start-up svet a ľudia sú ako my, ma ajtak prek­va­pilo. Pozri sa, ako vyzerá taký bežný irán­sky člo­vek:

Je to dosť v roz­pore s tým, čo píšu médiá, no médiá sú pod­niky a cie­ľom pod­niku je zará­bať, nie pri­ná­šať 100% prav­divé spra­vo­daj­stvo. Nech­cem hovo­riť, že médiá o Iráne klamú – jasné, Irán má jad­rový prog­ram. Ide o to, že médiá v Európe o Iráne nič iné okrem jad­ro­vých zbraní a vytvá­rajú tak totálne nekom­pletný obraz. Násled­kom toho si skoro každý myslí, že Irán je totálne izo­lo­vaná diera, kde nie je bez­pečno a zabijú ťa tam na ulici.

To je totálna hlú­posť a tu je 5 dôvo­dov, prečo si mys­lím, že Irán je bez­pečná kra­jina, o kto­rej médiá vytvo­rili totálne nesprávnu mienku: 

1. Už roky nie je v Iráne aktívna žiadna tero­ris­tická sku­pina

Ano. Nie­len že tam nie je vojna, nemajú ani tero­ris­tickú sku­pinu, ktorá by robila samov­ra­žedné útoky alebo inšta­lo­vala bomby do metier a nákup­ných cen­tier. Na to, že ma snáď všetci od Iránu odho­vá­rali kvôli bez­peč­nosti a tero­ris­tom, bola toto pre mňa lahodná infoška.

V Iráne vyzná­vajú šít­sky islam, to je ten bene­vo­len­tnejší. Šíti sa nachá­dzajú hlavne na území Iránu, Bah­rajnu a momen­tálne voj­nou zmie­ta­ného Iraku. ISIS, kto­rých sa bojí celá Európa, sa boja aj Irán­ča­nia. Irán a Irak má spo­ločnú hra­nicu a ISIS ovláda úze­mie 200 – 300 km od Iránu. ISIS pre­sa­dzuje sun­nit­ský radi­kálny Islam, ktorý Irán­com nevo­nia. ISIS neo­vláda Irán, ani naň neútočí. Rov­nako na Irán neútočí Al-Kaida, ani kurd­ské tero­ris­tické sku­piny, ktoré sú aktívne momen­tálne naprí­klad v Turecku a majú na sve­domí veľa z tero­ris­tic­kých úto­kov za posled­ného pol roka.

mapa-3-1

rán je podľa neofi­ciál­nych meraní tre­ťou kra­ji­nou na svete, ktorá pri­jala naj­viac ute­čen­cov z vojny – jed­nak z tej v Afg­ha­nis­tane, jed­nak tej, ktorá pre­bieha teraz. Je ťažké toto tvr­de­nie pre­ve­riť, keďže ofi­ciálne mera­nia nie sú, mini­málne som ich nenašla. V Iráne sa povráva aj to, že na hra­ni­ciach s Kuwai­tom kem­pujú desať­ti­síce Ira­ča­nov, dúfa­júc, že sa dostanú do Kuwaitu v totálne živo­to­hro­zu­jú­cich pod­mien­kach. Ute­čen­cov je plný aj Liba­non, Saud­ská Ará­bia, Jor­dán­sko. Až potom v poradí nasle­duje Turecko a európ­ske kra­jiny, kam pri­chá­dza len zlo­mok ute­čen­cov. Toto je vše­obecná mienka ľudí v Iráne, ako vní­majú ute­če­neckú krízu, nie nejaký výskum, ktorý som robila 6 mesia­cov. Napí­sala som to len preto, lebo my v Európe máme často pocit, že všetci ute­čenci idú ku nám.

Mimo­cho­dom, Iránci ani nie sú Arabi – ale Per­ža­nia. Majú inú kul­túru a his­tó­riu, napriek tomu, že tiež vyzná­vajú Islam. A inak aj hovo­ria oveľa jem­nej­šie a mäk­šie ako Arabi:

Ja som sa v Iráne cítila totálne bez­pečne. Nikto nevy­ze­raj, že by mi naj­rad­šej ukra­dol peňa­ženku alebo foťák,nikto nek­ri­čal allahu akbar alebo sa divne nepo­ze­ral na nás ako turis­tov. Domáci mi hovo­rili, že majú dosť dobrú tajnú službu – kon­tro­luje ich možno viac ako by si ľudia želali, no sú za nich vďační, pre­tože chrá­nia bez­peč­nosť a robia to dobre.

Mimo­cho­dom, keďže sú drogy a alko­hol ofi­ciálne zaká­zané, na uli­ciach nenáj­deš žiad­nych feťá­kov alebo opi­tých a iných div­ných ľudí pod vply­vom boh­vie­čoho. My Slo­váci sme si na to už tak nejak zvykli a kaž­dého už aspoň raz v živote nie­kto takýto otra­vo­val, nahá­ňal, nie­kedy aj zbil. V Iráne som si pri­po­me­nula, aké je super nemať div­ných ľudí naokolo.

2. Iránci sú ako my

Počas party u Feri v Tehe­ráne (Irán­čanka, u kto­rej sme bývali) som sa ohliadla okolo seba a sle­do­vala ľudí, Irán­cov, ako sa zabá­vajú. Kecali, hrali karty, robili si srandu, tan­co­vali, hľa­dali songy cez Shazam..Boli tam inte­li­gentní ľudia, vyso­koš­ko­láci. Budúci práv­nici, dizaj­néri, eko­nóm, baba, ktorá robí v start-upe (áno, pod­ni­ka­teľ­ský svet Iránu sa pre­bú­dza tiež)

Všetci boli tak pria­teľ­skí a nor­málni, že som mala pocit, že som doma, s ľuďmi, kto­rých poznám roky.

DSC_0870_1

U Irán­cov je obľú­bená je vodná fajka a je bru­tálna! Vôbec nepá­lila v hrdle, u mňa naj­lep­šia, akú som kedy mala, aj keď musím pri­znať, že nie som zrovna štam­gasta. :-) Sedia v takých altán­koch, ktoré sú total uzat­vo­rené. Vo vnútri takého altánku som ani nemu­sela mať na sebe šatku, ktorá je inak povinná a ak by som ju nemala, zobrala by mamoral police do basy a nie­kto by mi ju musel doniesť – potom by ma pus­tili.

DSC_1069_1

Čo sa týka nábo­žen­stva, veľa mla­dých vo veľ­kých mes­tách, kde som ja bola, sa ani len nepriz­náva k mos­lim­skej viere. Je však daná záko­nom, takže nemos­li­mom byť navo­nok nemôžu. Keď začnú “hulá­kať” výzvy k mot­litbe (5x za deň zo všet­kých mešít), nič sa nezmení. Nikto si nek­laká na ulici ani nebeží do najb­liž­šej mešity o život.

Irán je nesku­točne veľký, iba hlavné mesto Tehe­rán má o 100% viac oby­va­te­ľov ako celé Slo­ven­sko. Ja som v Iráne strá­vila 5 dní a videla som mestá Esfa­han a Tehe­rán – tie roz­vi­nu­tej­šie a väč­šie. Nie celý Irán je taký istý.

3. Taká pria­teľ­skosť a nápo­moc­nosť, akú sme našli v Iráne, je vo svete rari­tou

Feri, baba u kto­rej sme bývali v Tehe­ráne, nám to krásne vysvet­lila v dvoch vetách: “Vieš Jani, keď oslo­víš Iránca s pros­bou o pomoc alebo otáz­kou, často ti nevie odpo­ve­dať alebo pomôcť. On však cíti potrebu pomôcť ti, berie to ako jeho povin­nosť pomôcť ti. A keď si turis­tka, tak sa snaží o to viac, pre­tože sa tu proste nevyz­náš.”

A presne takto to bolo. Koho­koľ­vek sme oslo­vili o pomoc, nám pomo­hol. Keď nám nero­zu­mel (alebo my jemu), dovie­dol nás k nie­komu, kto anglicky hovo­ril a pomo­hol nám ten. Mini­málne raz za deň sa nam tiež stalo, že za nami len tak nie­kto pri­šiel a spý­tal sa, odkiaľ sme, či chceme s nie­čim pomôcť, či chceme odpo­rú­ča­nia. Ale nie preto, lebo za rohom mali obchod s kober­cami a chceli nám niečo pre­dať.

Samos­tat­nou kate­gó­riou sú “irán­ski tat­ko­via”, ako sme ich nazvali. Vždy okolo 50tky, šedi­ve­júce fúziky, bruško a mega pria­teľ­ský výraz. Vždy sa nie­kto našiel. Kúpili nám tra­dičné sladké, aby sa uis­tili, že ho ochut­náme, šťuchli nás, keď pri­chá­dzala zastávka, na kto­rej sme mali vystú­piť, uká­zali nám wécka.

Men-in-Park-Hamedan1a

Takto si vyse­dá­vali v parku. Vší­maj že všetci majú košele, obleky.. Každý starší člo­vek v Iráne bol takto vyfe­šá­ko­vaný.

Kamoška, ktorá po Iráne ces­to­vala s fra­je­rom mesiac, mi hovo­rila, že mies­tami sú Iránci až prí­liš pria­teľ­skí a nápo­mocní. Že sa im stalo viac­krát, že boli pozvaní na večeru alebo im ponúkli gauč na pre­spa­nie. Následne dotiahli celú rodinu, strý­kov, ded­kov, brat­ran­cov z ôsmeho kolena a podobne a spá­nok bol v nedo­hľadne. :-) Asi záleží, na koho natra­fíte.

4. V kaž­dom parku sú out­door fitká

A cvi­čia v ňom muži aj ženy. Pre mňa ako fanú­šika pohybu a cvi­če­nia to bolo skvelé odha­le­nie – to, na čom na Slo­ven­sku už roky makajú rôzne občian­ske zdru­že­nia, naprí­klad moji kamoši z OCTAGO, už v Iráne fun­guje. V Iráne, chá­peš? Ja som si ešte pred dvomi týžd­ňami mys­lela, že tam bude zaká­zaný pohyb na verej­nosti pre ženy. :-)

Pozri ako to vyzerá:

DSC_0817_1

Takto vyze­rali “stroje”, ktoré tam boli. Úplne dosta­točné na tré­ning…

DSC_0833_1

…a aj teta sa sta­rala o ladné nôžky…

DSC_1363_1

…zhyb musí byť!! :)

5. Nesku­točne veľa AHA momen­tov

Kebyže ma môžeš vidiet. Cho­dila som po ulici, oči otvo­rené a bolo tam tak veľa vecí, ktoré boli pre mňa nové, iné, pri kto­rých som si pove­dala že woaa­a­aaw! Naprí­klad som zis­tila, že podľa ich kalen­dáru je rok 1394 a presne o 11 dní majú Nový rok, že majú morálnu polí­ciu, ktorá stráži nose­nie šatiek, že Iránky si posledné roky dávajú zmen­šo­vať nosy, pre­tože od prí­rody ich majú veľké a že Irán má top plas­tic­kých chi­rur­gov, že pijú šťavu z čerstvého ovo­cia so zmr­kou.. Mám zapí­sané tri A4ky s tipmi, vychy­táv­kami a vecami, ktoré chy­tili moju pozor­nosť.

Kto pri ces­to­vaní vyhľa­dáva iné, exo­tické zvyky, tra­dí­cie, pro­dukty – Irán je tvoja TOP des­ti­ná­cia.

0009

Uuups! takto na verej­nosti? Ale na líčka sa môže, hlavne keď máš šuter na ruke (my sme mali, poži­čaný od maminky a tatinka :-) ).

0010

A tuto už čakali na turis­tov. alebo ich možno chrá­nili. Neviem, som rada, že som s nimi nemala tú česť. :-)

0011

Roz­práv­kový pohľad. UNESCO heri­tage, jedna z naj­väč­ších mešíť sveta, len si tam tak stála. Esfa­han, mesto 6h od Tehe­ránu. Odpo­rú­čam!

0012

Hmmm, v tom habite čo mám a v šatke sa nanič robia stojky..Asi to nie je nič pre mňa, lebo sto­jok sa nevzdám. :)

0013

Miestne Cap­puc­cino. Bolo bru­tálne, aj keď mám pocit, že nám tam šupli tak kilo cukru. Inak toto jedno stálo 4€, káva je tam mega drahá, čaj je oveľa lac­nejší. Ale bola to krásna kaviar­nička – Che Gue­vara, taká revo­lu­ci­onár­ska. :-)

0014

Irán sa pri­pra­vo­val na Nový rok. Na stole majú takéto rybky, trávu a ešte ďal­ších 6 – 7 tra­dič­ných vecí, medzi nimi aj maľo­vané vajíčka ako máme my na Veľkú noc.

0015

Baba malo­vala na stromy. Nád­herné kresby a aj nád­herná baba, čo hovo­ríte cha­lani?

0016

Jeden z tra­dič­ných bazá­rov. Krásne. A nikto tam na nikoho nek­ri­čal s ponu­kami, to som si cenila.

0017

Aj takýto krá­sa­vec bol v miest­nom parku. A okrem neho mega veľa veľ­kých papa­gá­jov, aj takých tých hovo­ria­cich.

0018

Toto je v Tehe­ráne, hore na kopci, pod horami. Nád­herné miesto.

0019

Osol nesúci strom :-D to inde neza­ži­ješ.

A navyše:

Je to tam dosť lacné. Aj s turis­tic­kou “daňou”, ktorú sme určite často pla­tili, to bolo dosť lacné. Jed­nak potra­viny, jed­nak tovar. Vodná fajka sa dala kúpiť za 4€ (a to bola nez­jed­naná cena), za nákup na raňajky (vajíčka, syr, chleba, pap­riky, šalát) sme zapla­tili tak 1,5€. Takisto jedlo v reštau­rá­ciách – začí­nalo na 2€, najd­raj­šie bolo za 10€, išlo skôr o to, či to je fast food alebo reštau­rá­cia, kde je pekné sede­nie a super obsluha.

DSC_0885_1-1

Irán je teda kra­jina, kde za lacno náj­deš svet úplne iný ako ten náš, bez­peč­nosť a milých ľudí. To je Irán, nie to, čo pre­zen­tujú médiá. A čo je naj­lep­šie – Irán ešte nie je zni­čený maso­vým turiz­mom.

Veľa ľudí chce ísť na Kubu – “zažiť iný režim”…

…no tak ti poviem, že to je už pasé, tam bolo treba ísť 5 rokov dozadu. Teraz máš rov­nakú šancu s Irá­nom. Nepre­márni ju oba­vami a stra­chom z nepoz­na­ného. Choď tam a zaži to

A keď ti tento člá­nok pri­nie­sol aspoň jeden nový AHA moment, pro­sím, pošli ho aj kamo­šom. Napí­sala som ho preto, aby som uká­zala reálny Irán a zmietla zo stola všetky pochyb­nosti o jeho bez­peč­nosti a aj ty mi s tým môžeš helf­núť.

Medzi­ča­som som napí­sala kom­pletné články o mojom výlete do Iránu. Jeden obsa­huje kom­pletný návod ako nájsť letenky, ubytko, čo si zba­liť, na čo sa pri­pra­viť, ako to fun­guje s peniazmi, ban­ko­matmi, jed­lom, alkoholom..Jednoducho VŠETKO, čo by som si sama želala vedieť pred odcho­dom do Iránu. Druhý člá­nok je čisto o tom, ako zís­kať víza po prí­lete na letisko do Tehe­ránu.

DSC_0780_1travelhack-banner

Zdroj: travelhack.me, zdroj foto­gra­fií: travelhack.me

Pridať komentár (0)