Slo­váci sní­vajú o zahra­ničí, ale zahra­niční štu­denti sú spo­kojní aj na Slo­ven­sku

Alexandra Dulaková / 17. jún 2016 / Rozhovory

Omar Bei­ruti je 21-ročný Pales­tín­čan, ktorý už nie­koľko rokov štu­duje medi­cínu na Slo­ven­sku. Zatiaľ čo mnohí z nás túžia po štú­diu, práci a živote zásadne v zahra­ničí, uniká im to, že aj napriek mno­hým nedos­tat­kom sú náš štu­dijný sys­tém a naše slo­body skvelé. Vrá­tane intrá­kov v Mlyn­skej doline, uni­ver­zit­nej nemoc­nice a jej prí­slu­šen­stva, či nená­vi­de­nej bra­ti­slav­skej MHD. My sme sa s Oma­rom poroz­prá­vali o jeho štú­diu, žití na Slo­ven­sku, aj o nedáv­nych význam­ných uda­los­tiach európ­skej spo­loč­nosti.

Veľa z nás, Slo­vá­kov, láka štú­dium v zahra­ničí. Ty si síce tiež išiel do zahra­ni­čia, ale naopak k nám. Prečo? 

Kvôli kom­pli­ko­va­nej situ­ácii v mojej rod­nej kra­jine. Uchá­dzal som sa o veľa šti­pen­dií vo via­ce­rých kra­ji­nách, okrem Slo­ven­ska naprí­klad aj v Česku, Maďar­sku, Nemecku, Jor­dáne, Jemene, Rusku a Indo­né­zii. Ale len na Slo­ven­sku som dostal mož­nosť štu­do­vať medi­cínu, inde by to boli bývali inži­nier­ske smery. Takže v pod­state som si ja vybral Slo­ven­sko a Slo­ven­sko – teda aspoň slo­ven­ské Minis­ter­stvo škols­tva – si vybralo mňa. Bolo to oboj­stranné. (úsmev)

IMG_8305

Ako sa do tvojho výberu naša kra­jina vôbec dostala?

Na začiatku som štu­do­val v Pales­tíne a vrámci tohto štú­dia som bol semes­ter aj v Indo­né­zii. Tam som stre­tol jednu Slo­venku, ktorá mi o Slo­ven­sku a jeho krás­nych strán­kach veľa roz­prá­vala. Z jej roz­prá­va­nia som mal pocit, že slo­ven­skí ľudia sú milí a slo­ven­ská prí­roda nád­herná. Dodnes sa s ňou vída­vame, sme veľmi dob­rými kama­rátmi. Jej rodina ma k sebe pozýva každé Via­noce.

A mala o Slo­ven­sku pravdu? Nebol to pre teba kul­túrny šok?

Dostať sa do slo­ven­skej komu­nity pre mňa nebolo úplne ľahké. Nie­ktorí na mňa na ulici stále zaze­rajú, obze­rajú si ma, ale cel­kovo sa mi poda­rilo nájsť si kama­rá­tov s podob­nými záuj­mami. Pomá­hala mi hlavne zna­losť slo­ven­činy, ktorá sa postupne zlep­šo­vala a teraz je na veľmi dob­rej úrovni, musím pri­znať. Aj moje štú­dium je v slo­ven­čine. A Slo­ven­sko je síce iné ako Pales­tína a Blízky východ, ale čo sa týka tých Via­noc, v Pales­tíne predsa vždy pre­bý­vali aj kres­ťa­nia.

Aj u nás sme od ostat­ných poznali Via­noce, aku­rát mám pocit, že ich ľudia pre­ží­vali viac duchovne. Tam to bolo viac o mod­lení a cho­dení do kos­tola než o jedení a všet­kého tohto svia­toč­ného ošiaľu, ktorý tu pozo­ru­jem. Zo Slo­ven­ska nemám počas sviat­kom pocit kres­ťan­skej kra­jiny, ale skôr svia­toč­nej nálady plnej fes­ti­vít.

IMG_6487-2

A aký je teda tvoj domov?

Pochá­dzam zo Západ­ného brehu, z mesta Ramal­lah, ktoré by som na naše pomery porov­nal k malej Európe. V iných čas­tiach obý­va­ných Pales­tín­čanmi naprí­klad o alko­hole ani nepo­čuť, sú veľmi kon­zer­va­tívne. U nás sa alko­hol dá kúpiť, máme dokonca aj nejaký nočný život. Mos­lim­ské ženy u nás nosia aj neno­sia zaha­lené vlasy, ako chcú.

Prečo si sa teda roz­ho­dol odísť štu­do­vať inam? V Izra­eli aj Pales­tíne predsa uni­ver­zity sú. 

Bohu­žiaľ ako Pales­tín­čan z oku­po­va­ného úze­mia nemô­žem štu­do­vať na žiad­nej izra­el­skej uni­ver­zite. Ak chce nie­kto zo Západ­ného brehu alebo Gazy ísť do Izra­ela, potre­buje povo­le­nie a nie je ľahké ho dostať. Na Západ­nom brehu ale máme šesť uni­ver­zít a dve sú v Pásme Gazy. Ja som jeden semes­ter štu­do­val zuba­rinu na uni­ver­zite Al-Quds, ale štú­dium v takej zóne nie je jed­no­du­ché. Medzi mojím mes­tom a uni­ver­zi­tou sú ozb­ro­jené kon­trolné body, kto­rými musíme pre­chá­dzať, ďalej nám izra­el­ská armáda v ško­lách robí razie, čo školu samoz­rejme fyzicky ničí. Odhliad­nuc od toho boli pod­mienky štú­dia pri­ja­teľné. Síce sme ako uni­ver­zita nemali veľa zdro­jov, ale pro­fe­sori boli veľmi vzde­laní ľudia. 

IMG_7669

Ako by si to porov­nal s úrov­ňou slo­ven­ského škols­tva?

Nuž, už len to, že na ochranu školy netreba vysoké múry a desiatky ozb­ro­jen­cov, je veľké plus. Vždy sa v škole cítim vítaný, ľudia si tu sna­žia pomá­hať. Je náročná, ale v štú­diu nás pod­po­rujú. Viem, že veľa ľudí sa na slo­ven­ské uni­ver­zity sťa­žuje, ale podľa mňa má lekár­ska Uni­ver­zita Komen­ského od štátu dobrú pod­poru. Asi preto, lebo medi­cína je veľmi dôle­žitá. Len tak pre porov­na­nie, tu máme momen­tálne na ana­tó­mii na štú­dium k dis­po­zí­cii sedem tiel, zatiaľ čo v Pales­tíne sme nemali na pitvy ani jedno. Všetko sme sa museli učiť z nák­re­sov a obráz­kov, čiže čisto teore­ticky.

Jasné, určite sa to nedá porov­ná­vať naprí­klad so Švéd­skom, ale ja to tak ani nepo­rov­ná­vam. Na dru­hej strane, občas ako dob­ro­voľ­ník pomá­ham na stred­ných a základ­ných ško­lách a tam je to cel­kom iné, mies­tami až zúfalé. Uči­te­lia majú mizerné platy a zlé vyba­ve­nie. Raz som bol sved­kom toho, ako jedna uči­teľka nemohla vytla­čiť doku­menty, lebo jed­no­du­cho nemala papier.

IMG_6424

Prek­va­pilo ťa u nás ešte niečo?

Možno som tro­chu oča­ká­val, že Slo­ven­sko bude veľmi libe­rálne, ako si člo­vek bežne pred­sta­vuje Západ. Ale je skôr tra­dičné. Ja tak­tiež pochá­dzam z libe­rál­neho pales­tín­skeho mesta, ale nie­ktoré témy sú pre nás tabu – naprí­klad LGBT komu­nita a jej práva. A tu to nie je veľmi odlišné. Vezmi si naprí­klad nedávne refe­ren­dum, pochod za život, dva pochody neona­cis­tov… Tie mi nahnali strach, ale našťas­tie sa odo­hrá­vajú len občas a dá sa im vyhnúť. V istom zmysle to ale chá­pem. Slo­ven­sko bolo dlho izo­lo­va­nou kra­ji­nou, veď svetu sa otvo­rilo len pred 25 rokmi. Veľa vecí je preň cudzích a nových a momen­tálne je prí­liš zamest­nané stra­chom zo všet­kého nezná­meho, preto sa podľa mňa diš­tan­cuje od nových hnutí a ide­oló­gií.

V Pales­tíne je to podobne, ale máte oproti nám veľkú výhodu. U nás sa na oku­po­va­ných teri­tó­riach žije sku­točne ťažko a nebez­pečne, preto sa momen­tálne zau­jí­mame o úplne základné veci – ľud­ské práva, spra­vod­li­vosť, bez­pe­čie, prí­stup ku vzde­la­niu, záso­bám, a podobne. Vo veľa prí­pa­doch nám ide len o pre­ži­tie. Rie­šiť libe­rálne otázky (ako naprí­klad LGBT komu­nitu) je teda úplne mimo dohľadu. Slo­ven­sko ale exis­tenčné prob­lémy rie­šiť nemusí a preto budete napre­do­vať oveľa rých­lej­šie ako my. Vo veľa sme­roch, nie­len v libe­ra­lizme.

IMG_3631

Aké je to byť tu na Slo­ven­sku zatiaľ čo sa v tvo­jej domo­vine často­krát dejú hrozné veci? Si v kon­takte s rodi­nou?

Na Slo­ven­sku sa žije prí­jemne, lebo sa tu cítim bez­pečne. Raz ma síce v super­mar­kete nazvali tero­ris­tom a keď sa s nie­kým roz­prá­vam po arab­sky, ostatní od nás bočia, ale hneď ako sa lep­šie spo­známe, vychá­dzame spolu bez kon­fliktu a s úme­vom. Slo­ven­sko má rôz­no­rodú prí­rodu, v kto­rej rád trá­vim čas, pre­tože to sa naprí­klad v oku­po­va­nom území Izra­ela veľmi nedá. Je tu aj veľa môž­ností, ako pomôcť ostat­ným. Učím deti anglič­tinu v jed­nom det­skom domove a ako dob­ro­voľ­ník pra­cu­jem s bez­do­mov­cami. Pre mňa je domo­vina veľmi abs­trakt­ným poj­mom.

Som ute­če­nec tre­tej gene­rá­cie a z roz­prá­va­nia pred­kov počú­vam o mies­tach, z kto­rých pochá­dzame, a kam sa jed­ného dňa chceme vrá­tiť. Dedinu, z kto­rej pred­ko­via utiekli, v roku 1948 zni­čili. Tak sme vlastne skon­čili v Bet­le­heme. Domov nosím v sebe a kde­koľ­vej idem, ostáva mojou povin­nos­ťou infor­mo­vať ľudí o našej situ­ácii a nabá­dať ich k dis­ku­sii. Viem, aké dôle­žité je vzde­la­nie a uve­do­me­losť. Vidím, čo to s ľuďmi robí, ak im chýba. Kvôli štú­diu som rodinu nevi­del tak­mer dva roky a keďže sa tu venu­jem akti­vizmu za Pales­tínu, je pre mňa ris­kantné sa domov vôbec vra­cať. Môžu ma za to zatknúť a dať do väze­nia.

IMG_7867

Cítiš sa tu bez­pečne aj vzhľa­dom na nedávne uda­losti po Európe? 

K tomu môžem pove­dať len jedno. V dneš­nom svete, v roku 2015, by ľudia nemali potre­bo­vať zbrane. Často­krát sa nimi ohá­ňajú, vraj sú na obranu. Ale pred čím? Keby chceli západné kra­jiny sku­točne vyrie­šiť násilné kon­flikty v iných kútoch sveta, nero­bili by to násilne. Pre­stali by bojov­ní­kom posie­lať zbrane. Arab­ské štáty sú roz­vo­jové, nemajú žiadnu vlastnú pro­duk­ciu, tak­mer žia­den vlastný prie­my­sel. A z piesku a ihiel si zbrane nevy­ro­bíme. My máme aku­rát ropu, ktorú pre­dá­vame západ­ným kra­ji­nám a oni nám za to dávajú zbrane, tanky, a podobne. 

Máme ich od kra­jín Európy, USA, Číny, aj Ruska. Keby nám namiesto zbraní za ropu rad­šej ponúkli huma­ni­tárnu pomoc, jedlo, vzde­la­nie, pomohli s roz­vo­jom – náš región by vyze­ral úplne inak. Pre mnohé kra­jiny je vojna skvelý biz­nis, ale pokiaľ ho budú pre­vá­dzať, nemôžu sa tvá­riť, že im ide o mier.

Na Slo­ven­sko sa poze­ráš cel­kom inými očami ako my. Je niečo, na čo by si takto chcel pou­ká­zať?

Mys­lím, že ľudia sú vo via­ce­rých veciach prá­vom nespo­kojní, ale vzdá­vajú to. Idú rad­šej do Rakúska alebo Nemecka, pre­tože tam je život lepší. Ale lepší je aj preto, lebo jeho oby­va­te­lia sa po vojne nesmierne sna­žili vyhra­bať z popola a vytvo­riť si lepší život. Podľa mňa by Slo­váci mali rad­šej zostať na Slo­ven­sku a sna­žiť sa o to isté. Nie je to ľahké ani prí­jemné, ale nesmú za svoje práva pre­stať bojo­vať. Nemajú u seba vojnu, nemu­sia z nej ute­kať. Mali by vytvo­riť silné zväzy a nepres­tať, dokým svoje ciele nedo­siahnu.

IMG_0540-1

Čo chceš po uko­čení štú­dia robiť ty?

Chcem sa stať súčas­ťou orga­ni­zá­cie Lekári bez hra­níc a ces­to­vať s nimi do Somál­ska. Tejto kra­jine chcem veľmi pomôcť najmä preto, lebo si toho naozaj veľa vytr­pela. Občian­ska vojna, chu­doba, hla­do­mor, nedos­ta­tok vody, extré­mis­tický isla­misti, neúrodná pôda, korup­cia… Mám pocit, že moja pomoc sa tam zíde. Okrem toho poznám pár Somál­ča­nov a sú to skvelí ľudia.

A na záver to naj­dô­le­ži­tej­šie – cítiš sa tu šťastne a spo­kojne?

Ako by som sa mohol cítiť zle, keď tu mám halušky?! (smiech)

Pridať komentár (0)