Slo­ven­ské gym­ná­zium, z kto­rého vedú cesty aj na Oxford

Alexandra Dulaková / 27. december 2015 / Rozhovory

Ani jedna z naj­star­ších sve­to­vých uni­ver­zít, ktorá dlho­ročne vedie sve­tové reb­ríčky a je snom väč­šiny aka­de­mi­kov po celom svete, sa neza­obíde bez Slo­vá­kov. Prí­snymi pri­jí­ma­cími pro­ce­dú­rami a nároč­nými požia­dav­kami ročne prejde aj pár našich kra­ja­nov, ktorí si svoje miesto na legen­dár­nej škole poc­tivo odma­ká­vajú už počas stred­nej školy. 

Jedno z gym­ná­zií, ktoré štu­den­tom Oxfordu slú­žia ako odrá­žací mos­tík, je Gym­ná­zium Jura Hronca a jeho IB prog­ram. Momen­tálne je GJH na čele naj­lep­ších slo­ven­ských gym­ná­zií. Dostať sa na IB prog­ram nie je jed­no­du­ché, udr­žať sa v ňom je rov­nako náročné, pri­čom požia­davky a povin­nosti štu­den­tov sú väč­ši­nou značne nároč­nej­šie ako na bež­ných gym­ná­ziách. Svo­jich absol­ven­tov si sta­rost­livo vybe­rajú a pri­pra­vujú ich na tvrdú dre­zúru, ktorá si po pri­jatí na sve­tové školy čaká a nemi­nie. Ale ako všetci svorne tvr­dia, stojí to za to.

Gymnázium Juraja Hronca (autor: Teslaton, zdroj: sk.wikipedia.org)

Gym­ná­zium Juraja Hronca (autor: Tes­la­ton, zdroj: sk.wikipedia.org)

Medzi­ná­rodný prog­ram Inter­na­ti­onal Bac­ca­lau­re­ate je známy po celom svete, u nás o ňom však počuť pome­nej. Trvalo roky, kým sa slo­ven­ské uni­ver­zity vôbec roz­hodli dip­lom tohto štú­dia akcep­to­vať, a preto sa jeho absol­ven­tom oveľa viac opla­tilo odísť do zahra­ni­čia, k čomu ich vlastne prog­ram celý čas navá­dzal. Výučba posled­ných dvoch rokov stred­nej školy pre­bieha v anglič­tine a sústredí sa na mini­málne šesť pred­me­tov, ktoré si žiak pred začiat­kom štú­dia sám vybe­rie. Už týmto kro­kom si tak značne uľahčí príp­ravu na neskor­šiu aka­de­mickú kari­éru, keďže sa vďaka výberu pred­me­tov nemusí sústre­diť a učiť na tie, ktoré nepot­re­buje. Dva jazyky (jeden musí byť na mate­rin­skej úrovni) a mate­ma­tika sú povinné pre všet­kých, ostatné pred­mety sa skla­dajú z huma­nit­ných a prí­rod­ných vied. 

Naj­väčší roz­diel medzi IB pror­gra­mom a bež­ným gym­ná­ziom je množ­stvo práce, ktoré musia štu­denti stí­hať a pod­statne nároč­nej­šia matu­rita z mini­málne šies­tich pred­me­tov, ktorá pre­bieha písomne a vyhod­no­cuje sa v zahra­ničí cudzími IB uči­teľmi. Práca počas dvoch rokov sa väč­ši­nou skladá z esejí, repor­tov z labo­ra­tó­rií, ako aj úst­nych skú­šok a písom­ných ana­lýz. Na IB prog­ram ročne z iných škôl ako GJH prijmú pri­bližne 25 žia­kov z celého Slo­ven­ska. Prí­jí­mačky sa píšu každý marec a sú zo slo­ven­činy, anglič­tiny a mate­ma­tiky.

Students get to use library and seminar rooms to get info and reading done and use computers etc

Prí­jí­mač­kami na vysoké školy žiaci žijú celý druhý a záro­veň posledný rok, pri­čom školy ako Oxford pri­hlášky uzat­vá­rajú už v sep­tem­bri alebo októbri. Záu­jem­co­via musia na Slo­ven­sku písať vstupné testy zo vše­obec­ných vedo­mostí a mno­hých pred­me­tov, ktoré určia, či o ich pri­hlášku Oxford vôbec bude mať záu­jem. Ak uspejú, začne sa kolo moti­vač­ných lis­tov tzv. per­so­nal sta­te­ment, v kto­rom sa žiak musí pre­dať a spo­me­núť všetky svoje škol­ské aj mimo­škol­ské skú­se­nosti a akti­vity. Oxford chce zásadne takých, ktorí majú okrem skve­lých aka­de­mic­kých výsled­kov aj zau­jí­mavé koníčky a ide­álne v nich aj vyni­kajú. Štu­denti im neskôr totiž robia meno a musia byť zau­jí­maví vo všet­kých ohľa­doch.

Po pre­ja­vení záujmu zo strany Oxfordu musia žiaci prísť do Anglicka na inter­view a do jed­not­li­vých col­le­ges píšu vstupné testy. V prí­pade, že vo všet­kom uspejú, dostanú to naj­dô­le­ži­tej­šie – tzv. offer na určitý počet bodov, ktoré musia z matu­rity dostať. Maxi­mum je 45, prie­mer väč­ši­nou nie­kde vrámci dol­nej polky trid­sia­tich bodov. A až keď tento počet dosiahnu, čo sa dozve­dia pri­bližne 2 mesiace po matu­rite, majú miesto na Oxforde isté.

12433084_926063587476226_1521427198_o

Jeden zo šťast­liv­cov, ktorí sa z GJH na Oxford dostali, je Mar­tin Mik­loš, momen­tálne v dru­hom roč­níku. O jeho doj­moch zo štú­dia som sa s ním poroz­prá­vala.

Kedy ti napadlo, že by si chcel štu­do­vať na Oxforde a ako si sa od tejto prvot­nej myš­lienky pre­pra­co­val k defi­ni­tív­nemu roz­hod­nu­tiu?

Pravdu pove­diac, dlho som sa neve­del roz­hod­núť, čo vlastne chcem štu­do­vať. Keď som sa nako­niec roz­ho­dol pre spo­lo­čen­ské vedy, čo bolo až nie­kedy na konci prvého roč­níka IB, vedel som, že nech­cem štu­do­vať na Slo­ven­sku. O Oxforde som roz­mýš­ľal skôr len ako o nere­ál­nom sne, ale roz­hod­nu­tie podať si tam pri­hlášku bolo veľmi jed­no­du­ché. Keďže cez UCAS (elek­tro­nická pri­hláška na uni­ver­zity vrámci UK, ponz. red.) som sa mohol hlá­siť až na 5 uni­ver­zít, mys­lel som si, že nemám čo stra­tiť, ak to skú­sim.

Prečo zo všet­kých dob­rých škôl práve Oxford? 

Ja som sa roz­ho­do­val pri­márne medzi štú­diom v Bri­tá­nii alebo v iných kra­ji­nách. Bri­tá­nii som dal pred­nosť jed­nak pre mož­nosť hlá­siť sa na via­cero špič­ko­vých škôl naraz, ale aj preto, lebo Bri­tá­nia je rela­tívne blízko, a tak by som sa mohol čas­tej­šie vra­cať domov. Dru­hým hlav­ným dôvo­dom bola aj finančná stránka – rela­tívne niž­šie školné ale aj dostup­nosť pôži­čiek a šti­pen­dií. Oxfordu som dal pred­nosť pred Cam­brid­gom len preto, že ponú­kal tento kom­bi­no­vaný kurz, kom­bi­ná­ciu eko­nó­mie, poli­tiky a filo­zo­fie. (A možno aj preto, lebo Oxford je stále v medzi­ná­rod­ných ran­kin­goch hod­no­tení ako lepší )

12413837_926063624142889_1091363781_o

Cho­dil si na GJH IB prog­ram. Mys­líš, že ti kon­krétne táto voľba pomohla pri uchá­dzaní, „prí­jí­mač­kách“ a hlavne, pri­pra­vila ťa lep­šie ako národné prog­ramy na to, čo sa od teba bude na Oxforde oča­ká­vať?

Určite. Aj keď to samoz­rejme nie je všetko, IB je medzi­ná­rodne roz­ší­rený prog­ram a preto si mys­lím, že má pre uni­ver­zity väč­šiu výpo­vednú hod­notu. Lep­šie poznajú jeho nároč­nosť, a tak si vedia o uchá­dza­čovi uro­biť lepší obraz aj na základe aka­de­mic­kých výsled­kov. Pre porov­na­nie, Oxford vyža­duje samé jed­notky zo slo­ven­skej matu­rity, takže tu nie je pries­tor na odlí­še­nie sa od ostat­ných, ale pri pod­mienke aspoň 39 bodov z IB môže člo­vek stále ohú­riť ak získa 45 bodov. 

Aj samotná časová nároč­nosť IB prog­ramu člo­veka lep­šie pri­praví na to množ­stvo práce na Oxforde, ktoré je nepo­rov­na­teľne väč­šie. Čo sa obsa­ho­vej stránky týka, výraz­ným prí­no­som bol určite dôraz na kri­tické mys­le­nie a ana­ly­tický prí­stup. Namiesto pred­po­kladu, že exis­tuje len jedna správna odpo­veď, ktorú sa treba naučiť, IB u štu­den­tov pod­po­ruje vyjad­ro­va­nie vlast­ného postoja k danej otázke. A to je to, čo sa na zahra­nič­ných uni­ver­zi­tách naj­viac cení.

Keď si už teraz na škole svo­jich snov, ktorú ti určite veľa ľudí závidí, si s roz­hod­nu­tím spo­kojný?

Kto by nebol? Sú samoz­rejme aj chvíle, kedy začí­nam byť z toho množ­stva práce fyzicky aj psy­chicky vyčer­paný, ale nikdy nepo­ľa­vu­jem v snahe, lebo chcem sebe aj ľuďom naokolo doká­zať, že si to miesto zaslú­žim. Celé ma to nesmierne obo­ha­cuje a o to via­cej si tak vážim mož­nosť, že tu môžem byť.

Oxford-University-gettyv2

Ako vlastne vyzerá bežný život v Oxforde? (uče­nie, voľný čas, komu­nita, zábava)

Ofi­ciálny škol­ský rok je tu jeden z najk­rat­ších – tri­mes­tre trvajú len 8 týž­dňov – ale je o to inten­zív­nejší. Veľká časť kaž­dého týždňa samoz­rejme patrí štú­diu. Uni­ver­zita vyža­duje, aby každý veno­val uče­niu aspoň 40 hodín do týždňa. Väč­šinu z toho tvorí samos­tatná práca – číta­nie lite­ra­túry, písa­nie esejí a pod. – pred­nášky, hodiny a tuto­riály zaberú asi 5 – 10 hodín, v závis­losti od pred­metu, ale väč­ši­nou slú­žia len na zhr­nu­tie už naštu­do­va­ného než ako pri­márny zdroj infor­má­cií.

Mož­ností, ako trá­viť voľný čas, je nespo­četné množ­stvo. Uni­ver­zita má špor­tové kluby, kde môžu tré­no­vať ľudia akej­koľ­vek úrovne a v prie­behu roka sa konajú aj špor­tové súťaže a tur­naje medzi jed­not­li­vými col­le­ges. Štu­dent­ské spolky kaž­dého druhu orga­ni­zujú rôzne podu­ja­tia, stret­nu­tia s význam­nými osob­nos­ťami, či spo­lo­čen­ské akcie. Nočné kluby sú otvo­rené každý deň a pra­vi­delne sa konajú rôzne plesy, for­málne večere a iné.

Veľa ľudí kri­ti­zuje najmä to, že na školy ako Oxford sa aj tak dostanú len zbo­hat­lícke deti. Ako by si na túto poznámku rea­go­val – je štú­dium na top sve­to­vých uni­ver­zi­tách najmä o penia­zoch a prie­mer­nom sna­žení, alebo naopak o výni­moč­nom úsilí, ktoré sú via­ceré šti­pen­diá a pôžičky ochotné pod­po­riť?

To už dávno nie je pravda. Oxford má viac štu­den­tov zo štát­nych škôl ako zo súkrom­ných a úspech vždy závi­sel len od prí­stupu jed­not­li­vých uchá­dza­čov. Doka­zujú to aj šta­tis­tiky, ktoré náj­dete tu. Je síce pravda, že súkromné školy môžu svo­jim žia­kom posky­to­vať lep­šie prí­le­ži­tosti. Naprí­klad, na takýchto ško­lách väč­ši­nou posky­tujú odborné pora­den­stvo, štu­denti mávajú osob­ných men­to­rov, pra­vi­delne s nimi nacvi­čujú mock inter­views, pri­jí­mačky a pod. Ale v koneč­nom dôsledku, aj tak záleží na tom, ako jed­not­livci tieto prí­le­ži­tosti využijú. 

Na dru­hej strane, uni­ver­zita aj jed­not­livé col­le­ges sa čím ďalej tým viac sna­žia orga­ni­zo­vať rôzne Access prog­rams, aby aj štu­den­tom zo zne­vý­hod­ne­ného pro­stre­dia poskytli lep­šiu príp­ravu a pora­den­stvo. Okrem toho, pre kaž­dého, kto štú­dium po finanč­nej stránke nez­vláda, exis­tuje množ­stvo gran­tov, šti­pen­dií, či iných dru­hov pomoci. V závis­losti od príjmu rodi­čov môže byť štu­den­tom aj úplne odpus­tené školné a pokryté životné náklady. 

939265_926063594142892_1347635813_o

Apropo, s akými spo­lu­žiakmi sa stre­tá­vaš? Sú to väč­ši­nou zahra­niční štu­denti alebo Angli­ča­nia? Sú to „kari­é­risti“, alebo sa aj radi zabá­vajú a uvoľ­nene roz­prá­vajú? Je ľahké medzi nich zapad­núť?

To je rôzne. Veľká väč­šina štu­den­tov je síce z Bri­tá­nie, ale nikto to veľmi neroz­li­šuje pri tom, aká mul­ti­kul­túrna a otvo­rená je miestna spo­loč­nosť. Štu­denti sa tu zabá­vajú rov­nako, ako kde­koľ­vek inde. Roz­diel je možno v tom, že keď už treba robiť veci do školy, berú to tak isto sto­per­cen­tne seri­ózne.

Čo by si oproti slo­ven­ským ško­lám na Oxforde naj­viac vychvá­lil?

V prvom rade je to prí­stup vyuču­jú­cich. Ku kaž­dému pri­stu­pujú indi­vi­du­álne, hodiny pre­bie­hajú v malých sku­pi­nách a dôraz sa kla­die na dis­ku­siu, do kto­rej sa má každý dosť pries­toru zapo­jiť a pre­zen­to­vať vlastný názor. Pred­ná­ša­júci si nájdu čas sa so štu­dentmi poroz­prá­vať, pro­fe­sori nás po kaž­dej stránke berú ako rov­no­cen­ných a môžeme sa na nich obrá­tiť aj s osob­nými prob­lé­mami.

Učivo je tak isto pris­pô­so­bené kaž­dému indi­vi­du­álne. Aj v rámci povin­ných pred­me­tov má každý mož­nosť si vybrať kon­krétne témy, ktoré ho zau­jí­majú. Namiesto šírky sa kla­die dôraz na hĺbku poro­zu­me­nia.

Nako­niec je to snaha o neus­tálu zmenu a napre­do­va­nie. Do učiva sa zavá­dzajú nové témy a prí­stupy, ale vždy sa pýtajú na názor štu­den­tov. Často musíme vypĺňať množ­stvo feed­back forms na kaž­dého pred­ná­ša­jú­ceho, vyuču­jú­ceho ale aj celý spô­sob výučby. Každý tri­mes­ter sa zástup­co­via štu­den­tov stretnú s pro­fe­sormi jed­not­li­vých pred­me­tov, aby pre­d­is­ku­to­vali, čo a ako treba zme­niť. A to isté platí aj mimo aka­de­mic­kej sféry. Pýtajú sa nás na spo­koj­nosť so život­nými štan­dardmi, vyba­ve­ním, služ­bami a pod. a podľa odpo­vedí aj promptne konajú.

Emma-Watson-Studying-At-Oxford-University-Wallpaper

Pridať komentár (0)