Slo­ven­ské špor­tiaky: Od vzniku cez úspech a slávu až po sme­tisko dejín za 10 rokov

Michal Šášky / 23. júl 2016 / Tech a inovácie

Pod­ni­ka­nie v auto­mo­bi­lom svete nie je pre­chádzka ružo­vou záh­ra­dou. Pre malé firmy z malých kra­jín to platí obzvlášť.

Písal sa rok 2004, keď sa syn zná­meho slo­ven­ského vedca Richarda Kvet­ňan­ského Dick roz­ho­dol zalo­žiť v Devín­skej Novej Vsi spo­loč­nosť K-1 Engi­ne­e­ring, s cie­ľom vyrá­bať špor­tové vozidlá. Slo­vák s ame­ric­kým pasom a veľ­kou nák­lon­nos­ťou k rých­lym autám mal skoro všetko — víziu, plán, zruč­nosti i dob­rého spo­lu­pra­cov­níka, dizaj­néra Juraja Mitru. Chý­bal len kva­litný spon­zor, kto­rého miesto časom zastú­pil auto­mo­bi­lový nad­še­nec Marek Hudák.

Dick Kvet­ňan­ský začal žiť svoj auto­mo­bi­lový sen už ako štu­dent. Začiat­kom 90. rokov sa počas let­ných práz­dnin dostal do ame­ric­kej firmy, kde vyrá­bali repliky áut pre hol­ly­wo­od­ske filmy. V roku 1995 pod jeho vede­ním vyro­bili dokonca Ferarri 355 do filmu Skala (The Rock) s Nico­la­som Cageom. Dick chcel vyrá­bať pojazdné repliky na Slo­ven­sku a pre­dá­vať ich za oceán, no tento biz­nis mu nevy­šiel, a tak sa roz­ho­dol vyvi­núť vlastný model.

VLUU L200 / Samsung L200

Slo­ven­ský špor­tiak K-1 Attack, foto: thefactoryfiveforum.com

Cez Katedru dizajnu VŠVU sa dostal k Jura­jovi Mit­rovi, s kto­rým spo­ločne vytvo­rili model Evo­lu­zi­one. Po výstave v Ame­rike následne začali pri­pra­vo­vať prvú ver­ziu špor­tiaku K-1 Attack. Vývoj však bol pomalý, pro­to­typ zosta­vili len v dvo­j­ici. Pra­co­vali často aj 400 hodín mesačne a prak­ticky zadarmo. Dick dokonca tajne pre­dal byt, ktorý mu kúpili rodi­čia a peniaze vlo­žil do vývoja auto­mo­bilu.

Pôvodne išlo o skla­dačky, tzv. „kit cars“. Fun­go­valo to tak, že si zákaz­ník kúpil motor z iného ojaz­de­ného vozidla a keď mu prišli zo Slo­ven­ska ostatné súčias­tky, pos­kla­dal si z toho vlastné vozidlo. Táto éra však časom skon­čila, o Attack mali záu­jem ľudia vyko­ná­va­júce také pro­fe­sie, pri kto­rých nemali čas a zruč­nosti, aby si ho mon­to­vali vo svo­jej garáži.

Tak prišla dohoda s ame­ric­kou auto­mo­bil­kou Ford, od kto­rej zís­kali mož­nosť pou­ží­vať motor a zákaz­níci mali mož­nosť ser­vi­so­vať Attack v kto­rom­koľ­vek auto­ri­zo­va­nom ser­vise Ford na svete. Už o dva roky vzniklo úplne nové auto s množ­stvom novi­niek. Svo­jou kva­li­tou pred­čilo aj nie­koľ­ko­ná­sobne drah­šiu kon­ku­ren­ciu, pri­čom azda 90 per­cent súčastí vozidla bolo „made in Slo­va­kia“. Popu­la­rita rástla, vozidlá sa vyvá­žali do USA, Spo­je­ných arab­ských Emi­rá­tov či kra­jín Bene­luxu.

V roku 2007 mali 35 zamest­nan­cov, objed­návku na 50 áut a vízie na sto­per­centný rast v budú­com roku, plus nový model ultraš­por­tiaku Attack F-one. V máji však pri tra­gic­kej uda­losti zahy­nul hlavný spon­zor, pod­ni­ka­teľ Marek Hudák. Ako desiaty Slo­vák sko­nal na Hima­lá­jach za záhad­ných okol­ností, pri­čom sa jeho telo dodnes nenašlo.

01_K1-Attack_racing

foto: archív star­ti­tup

Kvet­ňan­ský musel hľa­dať nového inves­tora pre firmu a novým kona­te­ľom sa stal Libor Čer­venka. Krásny auto­mo­bi­lový sen sa rozp­lý­val na naras­ta­jú­cich spo­roch a nez­ho­dách vnútri firmy. Hovo­rilo sa o pod­vo­doch i chý­ba­jú­com auto­mo­bi­lo­vom duchu, jed­no­du­ché pre firmu nebolo ani zru­še­nie výroby moto­rov značky Ford, ktoré časom nahra­dili motory BMW.

Per­so­nálne nez­hody a finančné ťaž­kosti dostali per­spek­tívnu firmu až pred súdy. Zakla­da­teľ a tvorca nápa­dov Dick Kvet­ňan­ský odišiel a firma postupne pre­šla do kon­kurzu. Desať rokov po vzniku defi­ni­tívne pre­stala vyrá­bať špor­tové auto­mo­bily. Spo­loč­nosť si vybu­do­vala isté meno, zís­kala mnoho fanú­ši­kov dra­hých áut po celom svete, no dnes je na sme­tisku dejín. A vyzerá to tak, že ju už nič neza­chráni.

d120eefebfad7f4761749395f5b71fb1

foto: pinterest.com

Viac o slo­ven­ských špor­tia­koch sa môžeš dočí­tať aj v našom star­šom roz­ho­vore o značke Attack!

zdroj: wiki­pe­dia,zdroj titul­nej foto­gra­fie: archív star­ti­tup

Pridať komentár (0)