Slo­ven­sko-indo­néz­ska fair­trade revo­lú­cia začína vďaka Divine Spi­ces!

Ráchel Matušková / 20. október 2015 / Tools a produktivita

Divine Spi­ces, slo­ven­sko-indo­néz­sky pro­jekt, ktorý pri­dáva dnes tak obľú­be­nému bio eko bláz­ne­niu úplne nový roz­mer. Koko­sový cukor, vanilka, kávička, koko­sový olej či kakao pro­du­ko­vané domá­cimi oby­va­teľmi indo­néz­skych ostrov, ktorí využí­vajú svoje tra­dičné postupy a prí­sady. 100% BIO zaru­čené! Pri pro­duk­toch od Divine Spi­ces si môžete byť istí špič­ko­vou kva­li­tou.

Lukáš Ondi­šák je Slo­vák, ktorý svoj osud nena­šiel na rod­nej hrude, ale v ďale­kej exo­tike. Luka pre­ces­to­val viac ako 27 kra­jín a nako­niec zakot­vil v Indo­né­zii na ostrove Jáva. Ázia mu pri­rá­stla k srdcu natoľko, že sa tam roz­ho­dol pre­žiť svoj život. Luka, ako ho volajú v medzi­ná­rod­nom pro­stredí, je jeden z tých lep­ších ľudí, ktorí aj keď obja­vili tajom­stvá kra­jiny, nechce ich bez­citne dran­co­vať. Namiesto toho pri­šiel na spô­sob, ako pomôcť domá­cim far­má­rom, ako im zabez­pe­čiť lepší život a tiež, ako pomôcť celej komu­nite.

Luka chce Európe ponúk­nuť len to naj­lep­šie z Indo­né­zie. Pop­red­ným pro­duk­tom Divine Spi­ces je koko­sový cukor, ku kto­rému sa pri­dá­vajú čoko­lá­dová vanilka z Tahity, koko­sový olej, kávička zo Sumatry.

Indo­néz­ski far­mári pred jeho prí­cho­dom zbie­rali koko­sový nek­tár a za lacný peniaz ho pre­dá­vali rôz­nym spra­co­va­te­ľom, čo sa Lukovi vôbec nepá­čilo. Tak sa spo­jil s kamo­šom Wivi­dom a spolu far­má­rov naučili koko­sový nek­tár spra­co­vá­vať, poskytli im nára­die a dôsledne strá­žia kva­litu. Medzi­ča­som pri­dali aj rôzne iné pro­dukty, o kto­rých sa postupne dozve­dali od zná­mych.

Luka je Slo­vák, no jeho myseľ roz­hodne slo­ven­ská nie je. Prav­de­po­dobne to mal v sebe odjak­živa, no skú­se­nosti v zahra­ničí a uvoľ­nená jávan­ská atmo­sféra dali jeho slo­bod­nej mysli pries­tor na roz­let. Zlými myš­lien­kami sa neza­oberá, ide kam ho srdce ťahá, žije pre dne­šok. Nebojí sa na hlas pove­dať, že je šťastný člo­vek!

Viac o Divine Spi­ces, ale aj o Lukovi sa dozviete v roz­ho­vore so slad­kou prí­chu­ťou exo­tiky.

Ako si sa dostal do Indo­né­zie? Predsa len pre Slo­vá­kov to nie je typická kra­jina ani na dovo­lenky, nie to ešte na pre­sťa­ho­va­nie sa.

V Indo­né­zii som skon­čil po šies­tich rokoch ces­to­va­nia, bola to asi dvad­siata kra­jina v kto­rej som bol. Posled­nou kra­ji­nou pred Indo­né­ziou bolo Thaj­sko. Ja som po dvoch rokoch štú­dia na Tech­nic­kej uni­ver­zite skon­čil, ale rodi­čov som musel upo­ko­jiť, že štú­dium si dokon­čím, ale chcel som nie­kde inde, nie na Slo­ven­sku či Česku. A tak som sa dostal do zahra­ni­čia a k ces­to­va­niu. V roku 2009 som sa, aj dnes už býva­lou fra­jer­kou, pri­hlá­sil do Holand­ska na štú­dium biz­nisu na uni­ver­zitu apli­ko­va­ných vied. V rámci štú­dia sme 3 semes­tre museli strá­viť mimo Holand­ska, z toho dve stáže a raz study abroud.

Prvý­krát som sa v Ázii oci­tol počas biz­nis interns­hip v Ban­koku, Tu som sa zozná­mil v nie­koľ­kými Špa­nielmi, naučil som sa po špa­niel­sky a na ďalší semes­ter som chcel ísť do Argen­tíny. Spra­vil som pri­jí­mačky do Bue­nos Aires, no v ten istý deň ako ma pri­jali som sa roz­ho­dol, že do Argen­tíny nepôj­dem. Nebolo to roz­hod­nu­tie z roz­umu, skôr srdce ma veľmi silno ťahalo späť do Ázie. Cítil som, že som môj život v Ban­koku skon­čil veľmi rýchlo, tak som začal zhá­ňať kde v Ázii na škole je voľné miesto ešte pre mňa. A tak som sa dostal do Indo­né­zie na pre­stížnu uni­ver­zitu v Yogy­akarte . A teraz som tu už 3 roky.

Takže by sa dalo pove­dať, že do Ázie Ťa pri­viedla náhoda?

Nie­kto by pove­dal, že náho­dou, ale ja na náhody neve­rím. Nie­kedy to člo­vek pochopí až po čase, po mesiaci po rokoch, že všetky životné roz­hod­nu­tia a zvraty mali zmy­sel a viedli k jed­nému cieľu. Tak aj ja to beriem tak, že to bol osud aby som sa dostal do Indo­né­zie a tu začal Divine Spi­ces, čím som našiel svoj životný pro­jekt a zmy­sel.

Ako si sa teda dostal k Divine Spi­ces?

Ja som už odjak­živa bol fas­ci­no­vaný kuli­nár­stvom a rôz­nymi ingre­dien­ciami. Počas pol roku štú­dia tu v Indo­né­zii som mal krásny pries­tor na zis­te­nie, čo vlastne chcem. Štú­dium na indo­néz­skej uni­ver­zite bol úplný joke, mal som kopu času na ces­to­va­nie a vlastné akti­vity. Tak som si začal robiť výle­tíky po far­mách, začal som sa učiť lokálny jazyk, nasá­val som auten­tickú atmo­sféru tejto kra­jiny. Vtedy som si uve­do­mil, že je tu úžasná diver­zita pro­duk­tov a kva­lita je per­fektná. Cca 80% celo­sve­to­vého rast­lin­stva je v Indo­né­zii, a táto kra­jina je úžasne rôz­no­rodá vďaka veľ­kej roz­lohe, rôz­nym nad­mor­ským výš­kam, sop­kám.

Tak som si uro­bil ročný pries­kum o kra­jine, kde sú aké pod­mienky, lie­čebné postupy, tra­dičné recepty. Až som našiel môjho teraj­šieho par­ťáka Wivida, ktorý už mal našliap­nutý pekný fair­tra­dový pro­jekt. Zavo­lal ma vtedy, že sa mám prísť pozrieť k nemu. Tak som sa okam­žite zba­lil a ces­to­val cez celú Jávu a ostal som u neho asi 5 dní a úplne ma to nadchlo. Vtedy sa začalo for­mo­vať Divine Spi­ces. Ja som hľa­dal ľudí, ktorí by chceli pomá­hať domá­cim far­má­rom, cítili by to tak ako ja, cez srdce, mohol by som im úplne veriť. A Wivid je presne taký.

Tak si sa pri­dal k Wivi­dovi, spo­jili ste sily a začali makať na Divine Spi­ces?

On už mal začatý kon­cept, ktorý sa počas našich 3 spo­loč­ných rokov vyvi­nul. Wivid už vtedy robil gra­nu­lo­vaný koko­sový cukor, robil to ešte v kon­venč­nej kva­lite, sta­ral sa o desiatku far­má­rov. Už vtedy mal sociálny prog­ram, sta­ral sa o 6 sirôt. Spolu sme tento kon­cept postupne budo­vali na spo­ločný sen, roz­vi­nuli sme sociálny prog­ram, zvý­šili kva­litu, pri­dali sme nové pro­dukty.

Naj­viac infor­má­cií som našla o Vašom koko­so­vom cukre, aj čo sa týka pro­pa­gá­cie. Ale máte aj iné pro­dukty. Je koko­sový cukor cen­trom záujmu Divine Spi­ces?

Koko­sový cukor je vlaj­ko­vou loďou, kto­rou sa to celé začalo. Video máme zatiaľ len o jed­nom pro­dukte, práve o cukre, ale postupne pri­budnú aj o iných pro­duk­toch. Video o koko­so­vom cukre mi robil talen­to­vaný kama­rát Juraj Ondráš, ktorý teraz v janu­ári príde opäť za mnou a spolu nato­číme aj ďal­šie pro­dukty. Ja mám pra­vidlo, že keď niečo nevieš robiť per­fektne a nie­kto iný to vie, tak to daj uro­biť rad­šej jemu. Preto sa ani sám nechy­tám do týchto videí, lebo by mi to samému zabralo prí­liš veľa času. Čoskoro príde zase iný kama­rát, doku­men­ta­rista, foto­graf, s kto­rým spra­cu­jeme tiež všetky pro­dukty. Takže kvôli tomuto je naj­viac zvi­di­teľ­nený koko­sový cukor.

Ako chutí koko­sový cukor, prečo je taký per­fektný, ako hovo­ríš?

Začnem zdra­vot­nými výho­dami. Má nižší gly­ke­mický index ako med, ktorý pova­žu­jem za naj­zdrav­šie sla­didlo na Slo­ven­sku. S bie­lym, hne­dým a trs­ti­no­vým cuk­rom ho ani nepo­rov­ná­vam, pre­tože to pova­žu­jem za jed a malo by to byť zaká­zané. Náš koko­sový cukor môžu aj dia­be­tici, jedna lyžička sa v tele roz­púšťa cca 4 až 6 hodín. Obsa­huje zinok, mag­né­zium, vita­míny. Chuť je nesku­točná! Zákaz­níci Divine Spi­ces ho pou­ží­vajú nie len ako sla­didlo, ale aj ako chu­ťo­večku namiesto čoko­ládky, keď majú chuť na sladké. Chutí ako kara­mel. Tá chuť ma dostala a aj kopec ďal­ších ľudí.

Spo­lu­pra­cu­ješ s 2000 far­mármi, ktorí dodá­vajú koko­sový cukor. Ako to fun­guje?

My nemáme zamest­na­ných ľudí, od kto­rých pro­dukty berieme. Oni sú niečo ako živ­nost­níci, samos­tatní a slo­bodní a keď chcú, tak svoje pro­dukty môžu pre­dá­vať aj inde. Aktu­álne máme sku­pinu 2000 fará­rov, s kto­rými spo­lu­pra­cu­jeme. Far­mári vlast­nia svoje pozemky, na kto­rých pes­tujú naprí­klad palmy na koko­sový cukor. Aby sme im nejak nena­rú­šali alebo nekom­pli­ko­vali život, tak ich u nich doma učíme postupy výroby, aby sa dosiahla naj­lep­šia kva­lita, dodá­vame im kva­litné tech­nické vyba­ve­nie. Pokiaľ im ostane nek­tár, ktorý nespra­cujú pre nás, tak s ním môžu nakla­dať ako chcú. Môžu ho aj pre­dať nie­komu inému v hor­šej kva­lite, my však berieme len naj­lep­šiu kva­litu vyro­benú podľa postu­pov, ktoré sme ich naučili.

Ako komu­ni­ku­ješ s 2000 far­mármi?

Fun­guje to na sys­téme zber­ných miest, na prin­cípe super­vi­sora. Ten jeden člo­vek má pod sebou okolo 30 či 40 far­má­rov zo svojho oko­lia, z jed­nej dedinky. Na jed­nom mieste je zberné miesto, kde far­má­ri­ko­via pri­nesú svoj cukor. Super­vi­sor skon­tro­luje kva­litu cukru, urobí vstupnú kon­trolu kva­lity, potom cukor prejde u neho sušič­kou, aby sa odpa­rila vlh­kosť. Od super­vi­sora ide cukor do cen­trál­neho ware­housu. Super­vi­sor je tiež pova­žo­vaný za far­mára, len má naprí­klad tím­lí­der­ské schop­nosti a zod­po­ved­nosť, že sa dokáže posta­rať a ustrá­žiť kva­litu ostat­ných far­má­rov. Oni si tieto hie­rar­chie rie­šia sami medzi sebou, samé sa to tak vyvi­nulo u koho bude sušička. Tak sa im do toho nesta­ráme, lebo oni niečo, ako for­mál­nosť nerie­šia.

Takže v skratke pro­ces je takýto — od far­má­rov, cez super­vi­sora, do cen­trál­neho ware­house, cez bale­nie, finálnu kon­trolu kva­lity až po finál­neho zákaz­níka.

Aká je Tvoja úloha v tomto celom pro­cese?

Mojou úlo­hou je sta­ra­nie sa o Európu, o trhy, mar­ke­ting, vyví­ja­nie nových pro­duk­tov a nových koope­rá­cií. Nahá­ňa­nie finan­cií do nášho sociál­neho pro­jektu. Mojou úlo­hou je vlastne všetko okrem pro­duk­cie, keďže som jediný Euró­pan v tíme.

Poznáš far­má­rov aj osobne?

Jasne, poznám. Nie všet­kých po mene, to by som sa zbláz­nil z toľ­kých mien. Ale keď máme tie naše obrov­ské eventy o veľ­kosti 2000 – 3000 ľudí, tak sa s nimi stret­neme a to si štyri hodiny len ruky podá­vame a zdra­víme sa. Sna­žím sa poznať všet­kých aj osobne, ale nedá sa to pri takom počte ľudí. Mám sku­pinu nie­koľ­kých far­má­rov u kto­rých bývam a s kto­rými sa poznám dlh­šie a lep­šie.

Do akých kra­jín Divine Spi­ces dováža svoje pro­dukty?

Momen­tálne v Európe je to Česko, Slo­ven­sko. Roz­bie­hame Rakúsko a Talian­sko, rysuje sa Fran­cúz­sko so Švaj­čiar­skom. Robíme mar­ket rese­arch v Lon­dýne, v Amster­dame a Nemecku, niečo sa rysuje v Slo­vin­sku.

Akou for­mou pre­dá­vate na Slo­ven­sku?

Máme e-shop, potom spo­lu­pra­cu­jeme s bio obcho­díkmi a pre­daj­ňami zdra­vej výživy , ktoré sa začí­najú postupne roz­bie­hať. Ďalej sa naše pro­dukty pre­dá­vajú na rôz­nych neko­merč­ných akciách zame­ra­ných na zdravú stravu a zdravú mys­lel. Naše pro­dukty pou­ží­vajú výrob­co­via RAW, vege­ta­rián a vegán food. Hygie­nicky balené 4 g kávič­kové cukre s našou iko­nou na obale (Babič­kou Sri) sa tiež veľmi dobre ujali v rôz­nych kaviar­nič­kách. Kom­bi­ná­cia nášho cukru s kávou je úžasná. Plá­nu­jeme aj via­nočné trhy a rôzne eventy zame­rané na zdravú stravu, bio a fair­trade. Keďže slo­gan Divine Spi­ces je „Naša spo­ločná fair-trade ®evo­lú­cia“ tak sa sna­žíme aby to bola naozaj spo­ločná ®evo­lú­cia, krásny pro­jekt pre dobro všet­kých (vaše zdra­vie a životy far­má­rov). Práve preto neus­tále hľa­dáme par­tne­rov a budeme si veľmi ceniť mož­nosť kaž­dej spo­lu­práce.

Spo­mí­nal si, že máte aj sociálny prog­ram, sta­ráte sa o siroty. V čom spo­číva táto sta­rost­li­vosť?

Spo­číva vo finanč­nej pomoci. V Indo­né­zii sú ľudia silno rodinne zalo­žení, tu nie je prob­lém kto sa o opus­tené dieťa postará. Ak sa stane, že ostane v rodine opus­tené dieťa, tak sa ho ujme nejaká teta alebo aj babička. Prob­lém je však , že sa nemajú za čo o toto dieťa posta­rať. Takže budo­vať siro­tince by nemalo teraz zmy­sel, stálo by to veľa peňazí, ktoré rad­šej dáme tým, ktorí sa o tie deti sta­rajú a deti sú tým pádom v rodine a tak to má predsa byť, no nie?!

A prečo si sa roz­ho­dol sta­rať sa o siroty?

Je to pre nás veľmi pri­ro­dzené, že keď nám niečo bije do očí a máme mož­nosť pomôcť, tak to uro­bíme. Keď sa pre­beh­neš Jávou, tak vidíš opus­tené, chu­dobné deti, tak nám to nedá nepo­môcť. Ja som sa inšpi­ro­val najmä Wivi­dom, ktorý už na začiatku pomá­hal šies­tim siro­tám. Tak sme potom v jeho krás­nej vízií pokra­čo­vali. Máme veľké plány s našim sociál­nom pro­jek­tom, plá­nu­jeme det­ské ihrisko, nemoc­nicu, školu, kniž­nicu, škol­ské auto­busy, a iné pro­jekty.

Ako dlho sa vidíš ešte na Jáve?

Fú, dlho, neviem presne koľko živo­tov ešte. V tomto živote sku­točne dlho. Nebu­dem tu asi nikdy žiť 12 mesia­cov non-stop, lebo sa sna­žím nav­šte­vo­vať rodinu a pria­te­ľov a pobe­hať si trošku kamo­šov kade-tade po Európe, kto­rých je naozaj veľa. Pra­cu­jem na usa­dení sa tu a čoskoro to vyzerá aj na Javan­sko-Slo­ven­ské detičky☺

V čom vidíš naj­väčší roz­diel medzi Indo­né­ziou a Euró­pou, prečo Ťa to tam tak ťahá?

Naj­viac asi ľudia a prí­roda, to sú asi také dve hviezdy. Ale krásna prí­roda s otras­nými ľuďmi nie je nikde to pravé ore­chové. A tiež, skvelí ľudia v zasmo­go­va­nom meste, to nie je nič pre mňa. Na Jáve je ide­álna kom­bi­ná­cia týchto dvoch aspek­tov. Jávanci sú podľa mňa tí najk­rajší ľudia, kto­rých som kedy zažil, čo sa týka dob­ro­sr­deč­nosti, poho­do­vosti a pria­teľ­skosti, úprim­nosti. Oni sú dosť podobný srdeč­nos­ťou Novo­zé­lan­ďa­nom. Lebo na Novom Zélande som bol hotoví z ľudí. Ale to je Jáva a Jávanci, naprí­klad neďa­leký ostrov Lom­bok je úplne iný Tam nie sú ľudia až tak poc­tiví, a dob­ro­sr­deční ako na Jáve. Indo­né­zia je veľmi obrov­ská a diver­zi­fi­ko­vaná, keďže je tu cez 280 etník. Čo ostrov to iní ľudia, iné sprá­va­nie, iná kuchyňa, iné oble­če­nie, iné zvyky.

A vaši far­mári sú len na Jáve alebo aj na iných ostro­voch?

Väč­šina je na Jáve, ale samoz­rejme rie­šim aj iné ostrovy. Na Papue je vanilka a teraz roz­bie­hame nový pro­dukt, bru­tálnu kávičku, zo Sumatry od kama­rá­to­vej rodiny, ktorí sú kávoví far­mári. Tak­tiež je tam kamoš­kina babička, ktorá ma úžasné kaka­ové bôby. Takže po ostro­voch cho­dím najmä kvôli Divine Spi­ces, ale aj kvôli sebe. Ráno sa zobu­dím a idem kam ma srdce ťahá.

Tak to je super život!

No tomu ver! Ja som šťastný člo­vek. Ale ja si svoj život tunin­gu­jem, medi­tu­jem, zdravo sa stra­vu­jem, špor­tu­jem, som opti­mista. Prí­lev endor­fí­nov, ktorý zaží­vam každé ráno pri pol­ho­di­no­vej medi­tá­cii je nesku­točný, to robí veľké divy.

Takýto prí­stup k životu si mal vždy v sebe alebo Ťa vyfor­mo­vala Ázia?

Vždy som bol opti­mista, ale takéto odo­sob­ne­nie sa od ega a kon­trolu vlast­ných myš­lie­nok som nado­bu­dol až tu. Väč­ši­nou ľudia hovo­ria, že mys­lia oni, ale nemys­lia, mozog to vyko­náva sám a non-stop. To je ako s dýcha­ním, ty nedý­chaš, dýcha za Teba telo, to si ani neuve­do­mu­ješ. Dlho mi trvalo kým som sa naučil vypí­nať a ovplyv­ňo­vať neus­tály tok mys­le­nia. A hlavne, často­krát som mal nejakú myš­lienku, niečo mi pre­šlo hla­vou a zrazu sa z toho stal chro­bák a nie­koľko hodín som sa tým zaobe­ral úplne zby­točne. Je to asi rok a pol čo som sa od tohto odo­sob­nil. Keď cítim, že ide na mňa zlá myš­lienka, tak ju jed­no­du­cho vyho­dím z hlavy, neza­obe­rám sa ňou a tým pádom rýchlo zmizne. A na dru­hej strane pekné pozi­tívne myš­lienky a nápady si pone­chám v mysli a pekne sa s nimi pohrám. Toto mi v živote veľmi pomáha, venu­jem ener­giu veciam, ktoré majú zmy­sel. Ak člo­vek neo­vláda svoje mys­le­nie, tak dokáže celý život pre­žiť v nie­kde mimo, bez toho aby si vši­mol aký je život krásny. Zasek­nutý v pre­mýš­ľaní nad minu­los­ťou a budúc­nos­ťou a neužíva si prí­tomný oka­mih, ktorý je ten jediný sku­točný čas, ktorý exis­tuje!

Ako sa roz­prá­vaš s far­mármi, akým jazy­kom?

Po indo­néz­sky viem veľmi dobre. Po jávan­sky asi tak na 20%, lebo to zlo­žitý jazyk. Stále sa sna­žím pra­co­vať na indo­néz­štine, lebo tá sa dá pou­žiť všade. Ale jávan­štinu využi­jem len na Jáve, prí­dem na Bali alebo Bor­neo a tam jávan­sky neho­vo­ria vôbec. Po jávan­sky sa sna­žím hovo­riť najmä kvôli far­má­rom na Jáve, lebo najmä tí starší majú úplne na háku indo­néžš­tinu. Indo­néžš­tina je úplne ľahu­linký jazyk, majú krásne slo­víčka.

Ako vidíš budúc­nosť Divine Spi­ces?

Momen­tálne fina­li­zu­jeme panen­ský koko­sový olej, ktorý je úplne nama­kaný, čistý ako voda zo stud­ničky. Cukor sme vyví­jali tri roky, aby bol úplne per­fektný. Wivid je do kva­lity úplný fana­tik, robil kva­litu a vývoj pre Toy­otu, on je taký malý Eins­tein. Rok dozadu, keď mi dal ešte len prvý pro­to­typ koko­so­vého oleja, tak už vtedy bola kva­lita na úrovni ole­jov čo nor­málne kúpiš u nás v bio­schope. A to bol ešte len na začiatku vývoja kva­lity. Až teraz kon­com augusta mi dal finálnu ver­ziu. Úplne per­fektný, čis­tučký panen­ský koko­sový olej, ručne robený s lás­kou. Teraz dávame dokopy bale­nia.

Potom pri­pra­vu­jeme kávičku zo Sumatry. To je úžasne kva­litná káva, v top 10 na svete. Klin­čeky od kama­rá­to­vej babky, kakao od kama­rát­ki­nej babky, kur­kuma, cit­ró­nová tráva. Rast­liny bohov moringa a gra­vi­ola, sú tu dosť známe veci, zdravé, lie­čia úplne všetko. Na to sa Vám určite oplatí čakať, mys­lím, že zmení život mno­hých Slo­vá­kov, pri­nesú nový pohľad na lie­če­nie.

Pri­pra­vu­jeme aj ochu­tené koko­sové cukre, nie­ktoré budú k dis­po­zí­cií ešte tento rok pred Via­no­cami (prí­chute zatiaľ neprez­rá­dzame. bude to mega deli­ka­tesa a prek­va­pe­nie). Jeden z nich, tajný recept od Jávan­skej babičky som dal na vyskú­ša­nie miche­li­nov­ským kuchá­rom a boli úplne ohro­mení, nechá­pali čo to je za zázrak. Teraz išli vzorky aj Jamiemu Oli­ve­rovi do Lon­dýna, tak sa teším na feed­back

S kým spo­lu­pra­cu­ješ vrámci Divine Spi­ces? Kto je v základ­nom tíme?

Ja, Wivid, Tufa, Menogro, teda 3 Jávanci a 1 Slo­vák, sme tu spolu. Na Slo­ven­sku 4 ľudia a par­táci v rôz­nych EU kra­ji­nách

Pri­znám sa, pred roz­ho­vo­rom s Lukom som o neja­kom koko­som cukre ani netu­šila. A teraz, keď som ho ochut­nala, nechá­pem ako som bez neho, ako slad­ko­ho­lič­ka­ho­lička, mohla žiť.

Chuť koko­so­vého cukru od Divine Spi­ces je…prekvapivá…ohromujúca…exkluzívna…návyková! Ako hovorí Luka, ich bio koko­sový cukor je legálna droga. Cukor a ostatné pro­dukty Divine Spi­ces chu­tia o to lep­šie, že si môžete byť istí, že papáte 100% kva­litu, pod­po­ru­jete lokál­nych výrob­cov a za celým pro­jek­tom stojí Slo­vák! Divine Spi­ces je sku­točne sym­pa­tický pro­jekt, vďaka ľuďom aj sociál­nemu dopadu. Možno by sa niečo podobné dalo zor­ga­ni­zo­vať aj na Slo­ven­sku?

Ďaku­jem za roz­ho­vor a teším sa na novinky od Divine Spi­ces!

Pridať komentár (0)