Na Slo­ven­sku plyt­váme množ­stvom jedla a legis­la­tíva nepo­máha

Marianna Miekšová / 25. október 2016 / Eko

Glo­bálne otep­ľo­va­nie je dôle­ži­tou envi­ron­men­tál­nou témou, no to, čo v súčas­nosti na Slo­ven­sku naj­viac rezo­nuje, je plyt­va­nie jed­lom. Týka sa kaž­dého a je to prob­lém, ktorý vidíme všade navô­kol. Ako ho však rie­šiť, keď je legis­la­tíva zlá?

Podľa OSN sa na svete každý rok vyhodí viac než miliarda ton potra­vín, čo je pri­bližne tre­tina celej pro­duk­cie. Zna­mená to, že sa neplytvá len finan­ciami, ale aj ostat­nými fak­tormi zahr­nu­tými v pro­cese pro­duk­cie, vrá­tane hos­po­dár­skej pôdy, vody a ľud­skej sily. To všetko vyjde naz­mar, pre­tože výsle­dok tohto pro­cesu končí v kon­taj­ne­roch. Kon­krétne na Slo­ven­sku sa ročne vyhodí viac než 800-tisíc ton potra­vín, aj keď presné výpočty neexis­tujú.

Veľ­kou mie­rou sa na tom podie­ľajú domác­nosti, ktoré vyha­dzujú varené jedlo, mliečne výrobky či ovo­cie a zele­ninu, pre­tože si neus­trá­žia moment ska­ze­nia. Podľa šta­tis­tík viac plyt­vajú mladí ľudia, ktorí si zrejme jedlo vážia menej. No objem vyho­de­ných potra­vín zo super­mar­ke­tov je stále mar­kan­tnejší. Vyha­dzujú totiž aj trvan­livé potra­viny, ktoré sú podľa labo­ra­tór­nych tes­tov bez­pečné a chutné ešte mesiace po uply­nutí dátumu mini­mál­nej trvan­li­vosti, a ktoré sa bežne v domác­nos­tiach nevy­ha­dzujú. Tak káže slo­ven­ský zákon. Európ­ske kra­jiny stále hľa­dajú vhodné rie­še­nia a treba uznať, že sa im darí lep­šie ako nám. Sme totiž jed­nou z posled­ných kra­jín, v kto­rých nie je možné daro­vať alebo pre­dá­vať potra­viny po uply­nutí dátumu mini­mál­nej trvan­li­vosti.

Vo Fran­cúz­sku nedávno úplne zaká­zali vyha­dzo­va­nie potra­vín. Obchody namiesto toho musia všetky odo­vzdať a tie neskôr putujú na cha­ritu. Takéto rie­še­nie by chceli pre­tla­čiť na celo­európ­skej úrovni. V Talian­sku zas nedávno pre­daj­com umož­nili daro­vať potra­viny po uply­nutí dátumu spot­reby. V sused­nom Česku je tiež možné daro­vať jedlo pred alebo po záruke, exis­tujú tu aj špe­ciálne obchody, v kto­rých takéto potra­viny pre­dá­vajú. V Brne si naprí­klad môžeš výhodne kúpiť čipsy po záruke, ktoré sú úplne v poriadku, alebo lacný jogurt, kto­rému čoskoro končí záruka. Mno­hým ľuďom to výrazne uľah­čuje život, najmä so štu­dent­ským či dôchod­ko­vým roz­poč­tom.

12829036_1002676296479827_3468203777999824309_o

foto: facebook.com/FreeFood

Slo­ven­ské rie­še­nie

Na Slo­ven­sku sa bohu­žiaľ zmena legis­la­tívy až tak nepo­da­rila. Obchody a reťazce tdnes môžu potra­viny pred záru­kou daro­vať výlučne len Potra­vi­no­vej Banke Slo­ven­ska. Rea­lita je však taká, že banka nestíha všetko daro­vané jedlo pre­roz­de­ľo­vať ďalej a obchody tiež nemôžu daro­vať také množ­stvo, aké by chceli. Pri­tom, ak by bolo možné posú­vať jedlo ďal­ším inšti­tú­ciám, ako sú rôzne orga­ni­zá­cie pomá­ha­júce bez­do­mov­com, chu­dob­ným či dôchod­com, pomoc by mohla byť efek­tív­nej­šia.

Na tento prob­lém už dlh­šie upo­zor­ňuje občian­ske zdru­že­nie Free Food, ktoré prišlo s petí­ciou na zmenu legis­la­tívy. Žia­dajú naprí­klad, aby bolo možné daro­vať aj výrobky po uply­nutí dátumu spot­reby, no aby záro­veň už nebolo možné odpí­sať si ich z daní. To by mohlo reťazce moti­vo­vať k daro­va­niu ešte pre uply­nu­tím záruky. Chcú tiež, aby mohli jedlo odo­vzdá­vať aj iným inši­tú­ciám, než len mono­polu PBS.

Prob­lém vidia aj v zby­toč­nom plyt­vaní zele­niny a ovo­cia, ktoré nespĺňajú kvóty na roz­mery či vzhľad. Nedávno tento prob­lém vyrie­šil český Penny Mar­ket kam­pa­ňou za pre­daj ška­re­dej zele­niny. Zdru­že­niu sa už poda­rilo vyzbie­rať dosta­tok pod­pi­sov a petí­ciu odo­slalo Minis­ter­stvu pôdo­hos­po­dár­stva. To je po neús­peš­nom pokuse zdru­že­nia o zria­de­nie verej­ných chlad­ni­čiek s nevy­uži­tým jed­lom dobrá správa. S chlad­nič­kami nepo­cho­dili kvôli hygie­ni­kom, pri­tom verej­nosť na pro­jekt rea­go­vala pozi­tívne a v zahra­ničí takéto pro­jekty bežne fun­gujú.

14238087_1121337041280418_8289347329349633627_n

foto: facebook.com/FreeFood

Možno si už nie­kedy počul pojem dum­ps­ter diving. Je to spô­sob zís­ka­va­nia jedla for­mou vybe­ra­nia kon­taj­ne­rov, no nie tak, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Sku­pinky ľudí sa doha­dujú na sociál­nych sie­ťach a vždy si vyhliadnu obchod, ktorý vyha­dzuje stále dobré potra­viny. Ide naprí­klad o poško­dené bale­nia, trvan­livé veci po záruke, pečivo z daného dňa či ovo­cie, ktoré nemá poža­do­vaný tvar. Nie­ktoré super­mar­kety spo­lu­pra­cujú a kon­taj­nery nechá­vajú voľne prí­stupné, navyše potra­viny balia do ige­litu, aby zostali v koši nepoš­ko­dené. Iné zas volia opačnú stra­té­giu a dive­rom sa sna­žia za každú cenu zabrá­niť v tejto dis­cip­líne. Netreba hádam roz­mýš­ľať nad tým, ktorá cesta je efek­tív­nej­šia.

Nie­ktoré reťazce, ako naprí­klad Kauf­land, sa sna­žia plyt­va­niu pred­chá­dzať tak, že výrobky pred uply­nu­tím spot­reby pre­dá­vajú za zlo­mok pôvod­nej ceny. Večer tam tiež môžeš kúpiť pečivo a zele­ninu tak­mer zadarmo. Napriek pozi­tív­nemu prí­nosu pre­roz­de­ľo­va­nia potra­vín netreba zabú­dať na možné nega­tíva. Uvoľ­ne­nie pra­vi­diel pre daro­va­nie potra­vín, by mohlo pri­niesť aj zvý­šené zdra­votné riziká pre ľudí, aj keď určite nie také, s akými ráta legis­la­tíva. Dátum spot­reby, ktorý sa líši od mini­mál­nej trvan­li­vosti, však netreba pod­ce­ňo­vať.

No nie­len obchodné reťazce majú prob­lém s plyt­va­ním. Týka sa to aj gas­tro pre­vá­dzok a hote­lov, ktoré denne vyha­dzujú aj množ­stvo uva­re­ných pokr­mov. Nie­ktoré pre­vádzky v zahra­ničí to rie­šia tak, že po záve­reč­nej roz­dajú chutné a stále čerstvé jedlo zaria­de­niam pre bez­do­mov­cov alebo na námestí. Nevieme o tom, že by niečo podobné robila nie­ktorá reštau­rá­cia v Bra­ti­slave alebo iných slo­ven­ských mes­tách, pre­tože legis­la­tíva ani k také­muto rie­še­niu nie je pria­teľ­ská, no určite je to jedna z ciest do budúc­nosti. Kľú­čové je odo­sob­niť sa od pred­stavy, že nie­kto cudzí kon­zu­muje zadarmo tvoje jedlo. Veď ty by si ho aj tak vyho­dil.

rob-greenfields-guide-to-dumpster-diving-9-01

foto: robgreenfield.tv/foodwaste

Ako môžeš pris­pieť

Napriek nedo­ko­na­lej legis­la­tíve je možné s plyt­va­nímbojo­vať aj inak. Okrem samoz­rej­mostí, ako dôsled­nej­šie naku­po­vať, plá­no­vať, uskla­dňo­vať potra­viny správne a spot­re­bo­vať ich tak, aby sa zby­točne neska­zili, máš aj ďal­šie mož­nosti. Inšpi­ro­vať sa môžeš prí­kla­dom z jed­ného brnen­ského inter­nátu. Keďže štu­denti pra­vi­delne vyha­dzo­vali množ­stvo potra­vín, ktoré nestihli spot­re­bo­vať, zria­dili takz­vaný food boxKaždý, kto odchá­dzal na víkend domov a mal potra­viny, ktoré by jeho odchod nepre­žili, umiest­nil ich do boxu a ozná­mil to vo face­bo­oko­vej sku­pine. V prí­pade, že nie­kto práve potre­bo­val vajíčko, nemu­sel ute­kať do obchodu a záro­veň nič neprišlo naz­mar. Takýto sys­tém sa dá zaviesť vše­likde — v spo­loč­nom štu­dent­skom byte aj v kan­ce­lá­rii.

Ak máš doma potra­viny, ktoré nestih­neš spot­re­bo­vať alebo by si len rád pomo­hol, môžeš tiež pris­pie­vať do pra­vi­del­ných potra­vi­no­vých zbie­rok. Orga­ni­zuje ich naprí­klad Čer­vený kríž a vyzbie­rané jedlo odo­vzdáva ľuďom v núdzi. Uži­točný je tiež sys­tém takz­va­ného pre­daja z dvora. Ak doma pes­tu­ješ ovo­cie a zele­ninu či cho­váš zvie­ratá na mäso a vajíčka, môžeš sa na efek­tív­nej dis­tri­bú­cii potra­vín podie­ľať aj takto. Napriek tomu, že žijeme v 21. sto­ročí, ešte stále fun­guje výmena tovaru medzi rodi­nou, susedmi a zná­mymi. Keď máš pre­by­tok, podeľ sa s ostat­nými. Pote­šíš ich a ty sa na oplátku budeš cítiť skvele. Rie­še­ním je tiež využi­tie potra­vín po záruke na kŕme­nie zvie­rat či kom­post, z kto­rého môžu neskôr vyrásť ďal­šie potra­viny.

composting-food-waste-847x516

foto: budgetdumpster.com

zdroj titul­nej fotky: allthatisinteresting.com/thepennyhoarder.com

Pridať komentár (0)