Sme gene­rá­cia, ktorá zmení svet!

Michal Sorkovský / 16. august 2015 / Tools a produktivita

Naša gene­rá­cia je známa ako gene­rá­cia hips­te­rov 21. sto­ro­čia, ktorá sa nehanbí bojo­vať za svoje právo na lásku, život a prácu. Nechá­vame si narásť vlasy tak, ako nechá­vame pries­tor svo­jej kre­a­ti­vite. Igno­ru­jeme aké­koľ­vek limity a neria­dime sa zákonmi, ktoré nepo­va­žu­jeme za potrebné.

Naša gene­rá­cia mení pra­vidlá. Hoci sa nás zvy­šok spo­loč­nosti snaží potla­čiť, v žiad­nom prí­pade im to nejde. Boju­jeme za právo, ktoré nám pri­ná­leží, za právo byť samými sebou. Pre­došlá gene­rá­cia sa už pomaly chystá na odchod do dôchodku a na ich miesta musia zasad­núť v tech­no­ló­giách dobre zorien­to­vaní ľudia, ktorí, nie len že zvládnu viesť spo­loč­nosť, ale sa aj o ňu sta­rať.

Gene­rá­cia-Y, naša gene­rá­cia, alebo gene­rá­cia hips­te­rov. Nazvite ju ako chcete, ale táto gene­rá­cia je pri­pra­vená obsa­diť kor­po­rátne pozí­cie, potom čo rástla a posú­vala sa vpred ako aj tech­no­ló­gia, s kto­rou tak úzku súvisí. Prav­dou je, že naša gene­rá­cia je schopná pris­pô­so­biť sa nikdy nekon­čia­cim zme­nám, ktoré pre­došlé gene­rá­cie posa­dia do hoj­da­cích kre­siel, dajú im na hlavu sla­mené klo­búky, do ruky fajku a nechajú ich poze­rať sa, ako sa mení svet.

Prečo to všetko píšem tak seba­ve­dome a tak pevne verím, že je táto gene­rá­cia výni­močná? Lebo musí byť. Doká­žeme rýchlo prísť na rie­še­nia zlo­ži­tých prob­lé­mov a sme schopní vytvo­riť veľké zmeny. Neod­ko­pí­ru­jeme ich od inej gene­rá­cie, ani nám nepadnú z neba neja­kou náho­dou. Vytvo­ríme ich, lebo práve tvo­riť je naj­väč­šou váš­ňou tejto gene­rá­cie. Gene­rá­cie, ktorá sa nechce zara­diť do masy, ale vytvo­riť abso­lútne odlišnú jed­notku samos­tat­ných jedin­cov, ktorí dokážu tvo­riť výni­močné veci. Aké­koľ­vek limity a odpor igno­ru­jeme, nezau­jí­majú nás…

Tu je pár dôvo­dov, prečo môže naša gene­rá­cie zme­niť svet:

1. Nech­ceme byť ničím obme­dzo­vaní. Chceme byť voľní

Milu­jeme ces­to­va­nie po svete. Pokojne prej­deme sto­pom celú Európu a nako­niec skon­číme na neja­kom izo­lo­va­nom ostrove, nie­kde pekne ďaleko. Nech­ceme byť po zvy­šok života zavretí na jed­nom mieste a vždy si rad­šej vybe­rieme slo­bodu, než istotu v podobe stá­leho jobu. Nech­ceme sedieť vo vnútri, keď vonku svieti slnko a už vôbec nech­ceme byť obme­dzo­vaní pra­vid­lami officu, ktoré obme­dzujú našu kre­a­ti­vitu a myš­lienky.

Chceme vyjad­riť čo cítime, zane­chať po sebe niečo z nás a to tak slo­bod­ným spô­so­bom, ako to len pôjde. Ak sme odlišní vo vnútri, chceme to dať najavo aj svo­jim zovňajš­kom. To zna­mená, že ak si budeme chcieť v teto­va­ciom štú­diu dať spra­viť celý rukáv, tak nezme­níme názor len preto, že šéfovi sa to nebude páčiť.

Samoz­rejme, nie každý z nás je takýto a nie­ktorí, hoci sú naro­dení v tom istom období ako aj my, majú na život iný pohľad. Ale verte mi, je medzi nami viac takých, ktorí by naprí­klad zvo­lili ces­to­va­nie rad­šej ako stály job, než by ste si mys­leli. Takýto život ale môže pri­niesť prob­lémy a my o nich vieme. Ak nenáj­deme spô­sob ako zaro­biť dosť pre seba a svoju rodinu, naša finančná budúc­nosť nemusí byť ružová.

Ale sme pod­ni­kavá gene­rá­cia. A rad­šej si zvo­líme risk, ktorý s pod­ni­ka­ním pri­chá­dza, než istoty, ktoré ponúka stála práca pre nie­koho iného. Uro­bíme všetko preto, aby sme pre­ra­zili. Zakla­dáme vlastné spo­loč­nosti, online aj off­line pri­ná­šame slo­bodu a tak­tiež aj viac pra­cov­ných miest.

2. Vyrástli sme bez stra­chu

Gene­rá­cia našich rodi­čov a sta­rých rodi­čov vyras­tala v pro­stredí plnom stra­chu, keďže, popri všet­kých glo­bál­nych kon­flik­toch sa odli­šo­vala aj výchova v rodi­nách. V rodine exis­to­vala nejaké hie­rar­chia, ktorú všetci museli rešpek­to­vať, nech sa dialo čokoľ­vek. Naša gene­rá­cia bola vycho­vá­vaná vo viac pria­teľ­skom pro­stredí a tak to bude aj gene­rá­ciami, ktoré prídu po nás. Rodi­čia už nie sú našimi veli­teľmi, ale pria­teľmi. Nemu­seli sme sa ich báť a vďaka tomu sme rástli v slo­bod­nom pro­stredí.

Vždy sme robili to, čo sme chceli a kedy sme chceli, aj keď sme boli ešte len deti. Neria­dili sme sa žiad­nymi roz­kazmi a robili sme to bez ohľadu na následky. Mali sme byť za trest dva týždne bez tele­ví­zie? Verte tomu, že sme si vždy našli spô­sob, ako tú telku poze­rať.

Avšak aj takéto voľ­nej­šie pro­stre­die so sebou pri­náša nega­tívne stránky a my o nich vieme. Žijeme svoje životy bez aké­ho­koľ­vek záujmu o dôsledky našich činov, čo môže byť nie­kedy nebez­pečné alebo drzé. Nebo­jíme sa kri­čať na všetky strany svoj názor, hoci by sme nie­kedy mali byť ticho.

Čo je však dôle­ži­tej­šie, nebo­jíme sa ísť si za svo­jim cie­ľom. Ak už do nie­čoho vlo­žíme svoje srd­cia, sústre­díme sa len na to a kaš­leme na pre­kážky, následky a hrozby. No a na vedú­cej pozí­cií v spo­loč­nosti práve toto môže byť často tá správna cesta. Samoz­rejme je potrebná aj roz­váž­nosť, ale bez stra­chu sme schopní dostať sa ďalej, ako kto­koľ­vek iní.

3. Nemáme radi kon­glo­me­ráty

Vďaka inter­netu sme si viac vedomí rizi­kám, ktoré súvi­sia s taba­ko­vými výrob­kami, zle spra­co­va­nými jed­lami a prí­liš kon­zer­va­tív­nym roz­mýš­ľa­ním. So všet­kými infor­má­ciami, ktoré sa medzi nás denne dostanú, často odha­ľu­jeme podlé ťahy veľ­kých kon­glo­me­rá­tov. Pokojne môžem pove­dať, že sa nebu­deme sna­žiť dostať na miesta do takýchto spo­loč­ností.

Nemáme prí­liš v láske ľudí, ktorí pre takéto spo­loč­nosti pra­cujú na vyso­kých pozí­ciách, smiešne pla­tia svo­jich zamest­nan­cov a pro­fi­tujú z utr­pe­nia dru­hých. Rad­šej máme spo­loč­nosti, ktoré si svo­jich ľudí vážia a popri zará­baní aj zlep­šujú svet naokolo nich. Sme gene­rá­cia, ktorá môže pri­niesť zmenu do všet­kých tých kon­glo­me­rá­tov, tým, že pomaly dosta­neme vlastnú ide­oló­giu do jadier týchto spo­loč­ností. Môžeme pri­niesť zmenu do sveta tým, že z nich spra­víme spo­loč­nosti, ktoré budú pra­co­vať na zlep­šení života vo svo­jom okolí a nie len na zará­baní na ľuďoch, ktorí v ňom žijú.

4. Viac než na finančné zabez­pe­če­nie, veríme na šťas­tie

Naši rodi­čia tvrdo pra­co­vali, aby nám mohli dať všetko, čo sme pri svo­jom dospie­vaní potre­bo­vali. Sme im nesmierne vďační za všetko, čo nám dali a vždy ich budeme za to milo­vať a rešpek­to­vať, no napriek tomu nech­ceme skon­čiť tak ako oni.

Nech­ceme obe­to­vať naše šťas­tie, radosť, sociálny život a vzťahy, kvôli istote v podobe neja­kej výplaty každý mesiac. Rad­šej inves­tu­jeme svoju snahu do nášho boja za vlastné šťas­tie, než do kari­éry, čo zna­mená, že to budeme mať na kari­ér­nej ceste nášho života ťažké.

Hoci nemu­síme chcieť hneď začať s vlast­nými kari­é­rami, keď už raz začneme, budeme tvrdo pra­co­vať na tom, aby boli pros­tried­kom, ktorý nám umožní zme­niť svet k lep­šiemu. Za životný úspech totiž nepo­va­žu­jeme dosa­de­nie do vyso­kej pozí­cie v neja­kej kor­po­rát­nej firme, ale úsmev na našej tvári a na tvá­rach ľudí okolo nás.

Samoz­rejme, ak sa nám nepo­darí zaro­biť dosť peňazí ris­kant­ným spô­so­bom, ktorý sme si zvo­lili, bude naša finančná budúc­nosť ohro­zená. Nie­ktoré zo spo­loč­ností, ktoré budú zalo­žené ľuďmi z našej gene­rá­cie čaká neús­pech, nie­ktoré možno dokonca vytvo­ria eko­no­mické prob­lémy, keďže naša gene­rá­cia odmieta vstú­piť do kor­po­rát­neho sveta, bez toho aby v ňom nastala zmena.

Napriek všet­kému ale vždy budeme vkla­dať všetky naše skills, skú­se­nosti a snahu do toho, aby sme boli šťastní, hoci sa nám možno nepo­darí zbo­hat­núť. Nie­ktorí ľudia nás pova­žujú za naj­sil­nej­šiu gene­rá­ciu za veľmi dlhú dobu, preto je čas na to, aby sme sa tak začali sprá­vať. Musíme sa do vecí vlo­žiť a pre­stať s ľahos­taj­ným spô­so­bom a môžeme vybu­do­vať niečo, čo zane­chá odkaz o tom, aká bola naša gene­rá­cia, ako sme roz­mýš­ľali, aké boli naše sny a čo všetko sme boli ochotní spra­viť pre ich napl­ne­nie.

zdroj: elitedaily.com

Pridať komentár (0)