Sna­žia sa ťa médiá zma­ni­pu­lo­vať?

Alexandra Dulaková / 31. marec 2016 / Tools a produktivita

Iste máš aj ty medzi zná­mymi jed­not­liv­cov, ktorí so želez­nou pra­vi­del­nos­ťou šíria osvetu o tom, aké vymyté mozgy máme vďaka mains­tream médiám a najmä tomu naj­väč­šiemu zlu – inter­netu. Zatiaľ čo hor­livo share-ujú hoaxy a linky osvie­te­ných por­tá­lov pro­stred­níc­tvom ďal­ších “mediál­nych plat­fo­riem”, poďme sa pozrieť na to, ako je možné, že z teba médiá nero­bia vygu­mo­vanú „ovcu“.

Stá­ro­čia sa o niečo usi­lu­jeme, budu­jeme to a keď pokro­číme do takej miery, až by pôvodní ini­ciá­tori ani nech­celi veriť, zdvihne sa pre­múd­relá „kon­tra­re­vo­lučná“ vlna. Tá je schopná úspe­chy a plody stá­ročí úsi­lia done­ko­nečna nego­vať, alebo aspoň poriadne kri­ti­zo­vať. Platí to najmä pre oblasť vedy a tech­niky: medi­cínu, bio­ló­giu, fyziku, ale aj taký inter­net… Para­doxne, sú to najmä výdo­bytky danej oblasti, ktoré nám dovo­ľujú ju zha­dzo­vať.

Sociálne siete vo veľ­kom kri­ti­zu­jeme práve na sociál­nych sie­ťach, na vak­cíny kydáme možno práve vďaka tomu že v 30-tke ešte žijeme a neum­reli sme na teta­nus, čierny kašeľ, alebo tuber­ku­lózu, a podobne. Túto iró­niu si odpo­ro­co­via však väč­ši­nou neuve­do­mujú. Rov­nako tomu je aj pri médiách. 

news-1172463_960_720

foto: pixabay.com

Pre ľudí vše­obecne exis­tujú dva spô­soby ako svoje poznatky pre­ne­chať iným, pre­dov­šet­kým budú­cim gene­rá­ciam. Buď roz­mno­žo­va­ním, pri­čom „skú­se­nosti“ vo forme špe­ci­fic­kých génov (ktoré danej gene­rá­cii v istom pro­stredí umož­nili pre­žiť) pre­dajú svo­jim potom­kom – alebo jed­no­du­chým komu­ni­kač­ným pre­dá­va­ním dôle­ži­tých skú­se­ností zís­ka­ných počas života.

Práve táto potreba komu­ni­ká­cie, ktorá kedysi nado­bú­dala podobu pra­ve­kých kre­sieb a rytín v jas­ky­niach, nás na jazyku svr­bela natoľko, až sme okolo nej vyvi­nuli celý prie­my­sel. Prie­my­sel pre­dá­va­nia infor­má­cií.

Vo veľ­kom to odštar­to­vala kníh­tlač, nuž a odvtedy už sa ľudia sna­žili posú­va­nie infor­má­cií len zrých­liť, zefek­tív­niť, zlac­niť a zjed­no­du­šiť. Na rad časom prišli mas­mé­dia – naj­skôr noviny, v dvad­sia­tom sto­ročí rádio, tele­ví­zia, inter­net. Ľudia chceli vedieť čo sa deje, kde, ako, prečo a kto za tým stojí. Náš hlad po infor­má­ciách sa len stup­ňuje.

The Guardian newspaper in print on and on ipad.

foto: punchkick.com

Zo začiatku mohli mas­mé­dia for­mo­vať len bohaté sku­piny pri istej forme moci, ktoré si šíre­ním infor­má­cií sle­do­vali isté – pre­dov­šet­kým osobné – záujmy. (Dnes si, naopak, médium na kúpe­nej doméne môže vybu­do­vať tak­mer hocikto.) Rádio sa v prvej polo­vici dvad­sia­teho sto­ro­čia roz­ší­rilo najmä ako nástroj poli­tic­kej pro­pa­gandy a pôvodný obsah tele­ví­zie bol spo­čiatku tiež veľmi ohra­ni­čený a veno­vaný poli­tic­kým úče­lom.

Až v dru­hej polo­vici dvad­sia­teho sto­ro­čia sa vo veľ­kom začali for­mo­vať súkromné média nezá­vislé od štátu, ktoré v danom čase mocen­ským úče­lom pod­lie­hali oveľa menej než tie štátne. Pre­suňme to do roku 2016 a obja­víme sa v dobe, kedy máme vďaka slo­bode slova a pre­javu k dis­po­zí­cií obrov­ské množ­stvo všet­kých dru­hov médií a vďaka inter­netu dokonca aj prí­stup k tým zo vzdia­le­ných kútov sveta. A my predsa nie sme spo­kojní.

Screen Shot 2016-03-28 at 23.15.25

foto: history.com

Média tvo­ria a držia pri živote ľudia a ľudia majú pri­ro­dzene od doko­na­losti veľmi ďaleko. Preto je naivné od nie­čoho, čo vytvo­rili ľudia, oča­ká­vať doko­na­losť. Ak som sa pri štú­diu médií niečo naučila, tak naprí­klad to, že objek­tívne spra­vo­daj­stvo neexis­tuje, rov­nako ako neexis­tuje úplne objek­tívny člo­vek.

Nikto nie je oslo­bo­dený od pred­po­ja­tosti a istých pre­fe­ren­cií, ktoré kon­krétne v tvor­coch mediál­neho obsahu — novi­ná­roch — for­mujú naprí­klad samotné média, pod ktoré pat­ria, ako aj ich kra­jina pôvodu, poli­tická situ­ácia, kul­túrne dedič­stvo, či jed­no­du­cho názory v rodine, ktoré každý nasá­vame pomaly spolu s mater­ským mlie­kom. Takže v boji proti mediál­nej mani­pu­lá­cii si v prvom rade zo slov­níka vymaž abso­lútnu objek­ti­vitu. 

newws

foto: pixabay.com

Vo vše­obec­nosti exis­tujú mnohé stra­té­gie, podľa kto­rých si média svoj obsah vybe­rajú a tvo­ria, pri­čom nie je vôbec ťažké sa ich naučiť roz­poz­ná­vať. Každé médium má svoje poli­tické ink­li­ná­cie, svoju agendu, svo­jich spon­zo­rov a par­tne­rov, hod­noty, a podobne. Zis­tiť ich sa väč­ši­nou dá pomo­cou pri­mi­tívne jed­no­du­chého goog­le­nia, vďaka kto­rému si môžeš presne pre­čí­tať, kto média vlastní, či majú bliž­šie k ľavici alebo pra­vici, či sú skôr libe­rálni alebo kon­zer­va­tívni, ale naprí­klad aj to, aké kone­xie majú ich maji­te­lia k iným zau­jí­ma­vým sku­pi­nám a ľuďom pri moci.

foto

foto: pixabay.com

V dneš­nej dobe slo­body infor­má­cií to naozaj nie je ťažké, takže to skús rad­šej, ako keby si mal následne nejaké médium kri­ti­zo­vať za zau­ja­tosť. Samoz­rejme, že je zau­jaté. Média nie sú cha­rita (až na pár výni­miek) a preto – ako všetko, čo potre­buje na udr­ža­nie pri živote zaro­biť – nasle­dujú isté záujmy. Aj keby boli hneď jed­not­liví redak­tori nese­be­strední altru­isti, médium, pod ktoré pat­ria, ich nepustí. A nie je to ani ich chyba — a ani chyba ich zamest­ná­va­te­ľov. Ich zod­po­ved­nos­ťou je predsa v prvom rade zabez­pe­čiť, aby malo médium a novi­nári z čoho žiť.

paparazzi-camera-media

foto: thinkbelle.com

O kri­té­riach selek­cie mediál­nych správ sa toho popí­salo veľa, vo vše­obec­nosti však stále platí, že na to, aby niečo nie­kto zve­rej­nil, musí správa alebo prí­beh napĺňať väč­šinu z nasle­du­jú­cich kri­té­rií: musí byť časovo, pries­to­rovo, poli­ticky aj kul­túrne rele­vantná (preto sa o úto­koch v Paríži bude v západ­nom svete písať viac ako o úto­koch v Pakis­tane), musí mať na kon­zu­men­tov silný dopad (emó­cie, prek­va­pe­nie, šok, nási­lie) a musí sa spá­jať s nie­kým alebo nie­čím, čo je kon­zu­men­tom blízke (obľú­bená celeb­rita, známe miesto, tvár, sym­bol, uda­losť).

Za roky spra­vo­daj­stva sa pre­uká­zalo, že práve tieto fak­tory výtlačky novín a mul­ti­mie­diálne repor­táže pre­dá­vajú naj­lep­šie a keďže, ako som už pove­dala, média nie sú cha­rita, ponú­kajú pub­liku len to, po čom sa z jeho strany vytvára dopyt. Ak ti teda vadí, ako média píšu, uve­dom si, že to je len a len odra­zom ich pub­lika. A teda by si zrejme mal zme­niť médium, pre­tože celé pub­li­kum cel­kom iste nezme­níš.

Screen Shot 2016-03-28 at 23.22.23

foto: mic.com

A teraz k tým „ovciam“. (Áno, ja viem, že sa to správne píše „ovca“.) Ak ti nie­kto tvrdí, že ťa jed­no­liato tema­ti­zo­vané média len mani­pu­lujú a zavá­dzajú, vezmi si jeho názor k srdcu a roz­šír svoj mediálny obzor. Kľú­čom je čítať čo naj­viac od čo naj­väč­šieho počtu zdro­jov – len tak sa môžeš čo najb­liž­šie pri­blí­žiť k tej uto­pic­kej objek­ti­vite. Netreba si mys­lieť, že tebe názo­rovo najb­liž­šie média ti podá­vajú všetky potrebné infor­má­cie, lebo to sa jed­no­du­cho nedá a nedeje.

Čítaj média domáce, zahra­ničné, média z dru­hého konca zeme­gule, média úplne iných názo­ro­vých hod­nôt. Ak ti to príde prí­liš náročné, mám pre teba dobrú správu – na pomoc sú ti k dis­po­zí­cii ďal­šie média, ten­to­krát tie sociálne. Ak si na Face­bo­oku alebo twit­teri (ktoré sú na tento účel jed­no­značne naj­lep­šie) lajk­neš pro­fily všet­kých zná­mych aj nezná­mych médií, správy z rôz­nych kútov mediál­neho spek­tra ti budú pri­chá­dzať priamo na news feed a tebe na ne bude sta­čiť klik­núť.

typewriter-1227393_960_720

foto: pixabay.com

Keď sa teda udeje niečo ako naprí­klad nedávne tero­ris­tické útoky v Bru­seli, budeš si môcť pre­čí­tať spra­vo­daj­stvo slo­ven­ských, čes­kých, bru­sel­ských, ame­ric­kých, ale aj arab­ských médií a ja ti garan­tu­jem, že budeš oveľa kom­plex­nej­šie infor­mo­vaný než všetci osvie­tení vyzná­vači kon­špi­rač­ných teórií, a cel­kom určite žiad­nou „ovcou“.

Pod­mien­kou je jedine slušná zna­losť cudzích jazy­kov (zvy­čajne bohate stačí anglič­tina, keďže väč­šina význam­ných médií má aj „inter­na­ti­onal“ alebo „english“ ver­ziu) a ochota sa učiť a dozve­dať nové veci a názory. Zadu­be­nosť ťa nedo­ve­die vôbec nikam. Okrem infor­má­cií ti zahra­ničné spra­vo­daj­stvo totiž veľmi dobre pri­blíži miestnu men­ta­litu a pred­po­ja­tosť a čo už ty s týmito infor­má­ciami naro­bíš, je len a len na tebe.

Veľmi známa a dobrá fotka. K jej cel­ko­vému pocho­pe­niu je treba len jediné — via­cero uhlov pohľadu. 

abMQe

foto: imgur.com

Takže v skratke: vygu­mo­va­nou „ovcou“ je len ten, kto sa ňou pri dneš­ných vymo­že­nos­tiach digi­ta­li­zo­va­nej doby dob­ro­voľne roz­hodne stať. Pokiaľ nepo­kla­dáš infor­má­cie, glo­bálnu komu­ni­ká­ciu a vedo­mosti za niečo nega­tívne, nemô­žeš za zlé pova­žo­vať ani média. Pri ich množ­stve a rôz­no­ro­dosti si môžeš veľmi dobre vybrať, ktoré budeš kon­zu­mo­vať a do akej miery sa nimi necháš zavá­dzať.

Pod­statné je, aby si ich nekon­zu­mo­val pasívne, ale naopak s vedo­mím, že si každý cel­kom pri­ro­dzene nasle­duje svoje vlastné záujmy a že v cel­kom neut­rálne správy nemáš ani dúfať – jedine ak máš infor­má­cie od tla­čo­vej agen­túry, a aj to nie vždy. Pokiaľ sa na veci budeš poze­rať rea­lis­ticky a z mno­hých (čo naj­viac) uhlov a neus­tále správy čítať s fil­trom, nebu­deš žia­den vygu­mo­vaný „zom­bie“, ale naopak kom­plexne infor­mo­vaný a roz­hľa­dený jedi­nec schopný mediálny obsah nie­len vní­mať, ale aj rozo­be­rať a ďalej repro­du­ko­vať. A o tom to celé je – o neus­tá­lom toku infor­má­cií, po kto­rých tak veľmi bažíme.

maxresdefault

foto: youtube.com

Ak si chceš niečo pre­čí­tať o selek­cii správ, odpo­rú­čam naštu­do­vať si nasle­dovné výrazy: agenda set­ting, gate­ke­e­ping, media fra­ming, media pri­ming, news bias, news slant, media watch­dogs. Na inter­nete je k daným výra­zom obrov­ské množ­stvo odbor­nej a aka­de­mic­kej lite­ra­túry a je škoda ju nevy­užiť. 

Zdroj titul­nej foto­gra­fie: theriskyshift.com

Pridať komentár (0)