Spoz­naj Ľuba, Slo­váka, ktorý žije život digi­tál­neho nomáda a nikde sa nezdrží prí­liš dlho

Gabka / 11. júl 2016 / Rozhovory

Ľubo z blogu samsebepan.sk vie, ako člo­veka namo­ti­vo­vať, aby žil lep­ším živo­tom. Odkedy som pred pár mesiacmi obja­vila jeho blog, pre­čí­tala som všetky jeho články. Cha­lan z Prie­vi­dze, ktorý sa snaží vyhý­bať hlú­pemu či nelo­gic­kému sprá­va­niu a žiť živo­tom, ktorý ho teší a vďaka kto­rému môže moti­vo­vať ostat­ných… No, určite zaujme aj vás!

Jeho prvá des­ti­ná­cia mimo Slo­ven­ska bola Aus­trá­lia. Strá­vil tam skoro tri roky. Po Aus­trá­lii sa z neho stal digi­tálny nomád. Člo­vek, ktorý ces­tuje z kra­jiny do kra­jiny, spoz­náva nové kul­túry a nových ľudí a pop­ri­tom všet­kom ešte pra­cuje. Zarába online a stačí mu kva­litné pri­po­je­nie na inter­net. Jed­no­du­cho si žije svoj vysní­vaný život.

Keď som s Ľubom sky­po­vala, nachá­dzal sa práve v Tai­pei na Tai­wane. V čase pub­li­ká­cie tohto roz­ho­voru už ale pomaly balí svoje dva ruk­saky a zberá sa do novej des­ti­ná­cie. Poďte si pre­čí­tať roz­ho­vor s ním!

11407010_498856070277286_4061686011902803545_n

Ahoj, Ľubo! Ako si sa vlastne dostal k digi­tál­nemu nomád­stvu?

Keď som po viac ako dva a pol roku odchá­dzal z Aus­trá­lie, vedel som, že chcem ostať žiť v zahra­ničí. Vtedy som však ešte neve­del, ako by sa to dalo uro­biť. Náho­dou som sa dostal k stránke jed­ného Ame­ri­čana, ktorý robil niečo podobné digi­tál­nému nomád­stvu. V tých rokoch sa to však ešte takto nevo­lalo. Tamto bolo tuším niečo ako “loca­tion inde­pen­dence”. Ten týpek na stránke posto­val video z Thaj­ska, kon­krétne z neja­kej pláže na ostrove Krabi. Vysvet­ľo­val, ako dal v práci výpo­veď a momen­tálne môže pra­co­vať z kto­ré­ho­koľ­vek kúta sveta. Keď som v tom videu videl tie nád­herné pláže, hneď ma to zau­jalo a vlastne aj dosť namo­ti­vo­valo.

Po Aus­trá­lii som sa najprv vrá­til na Slo­ven­sko a trvalo mi ďal­šie dva roky, kým som sa k nie­čomu takému odhod­lal sám. V janu­ári 2014 som prvýk­rat odišiel do zahra­ni­čia a začal zará­bať čisto online.

Takže si nech­cel žiť v zahra­ničí tak, že budeš pra­co­vať v neja­kej firme?

Ja som nikdy nech­cel pra­co­vať vo firme. Mal som živ­nosť, odkedy som skon­čil strednú školu. Po škole som si dal pri­hlášku na dve vysoké školy, ale nako­niec som nešiel ani len na pri­jí­mačky. Chcel som robiť digi­tálnu počí­ta­čovú gra­fiku a v tej dobe som mal mož­nosť buď kres­liť so štet­com, alebo prog­ra­mo­vať. Obe mož­nosti boli mimo toho, čo som chcel robiť. Tak som si namiesto školy zalo­žil živ­nosť a začal pra­co­vať sám na seba.

jurik

A potom si odišiel do Aus­trá­lie. Tam si už s pod­ni­ka­ním nepok­ra­čo­val?

Nebolo to možné. Aus­trá­lia je veľmi drahá. Tam keď člo­vek robí aj tú naj­pod­rad­nej­šiu prácu, dostáva mini­málnu mzdu, ktorá je 17 dolá­rov na hodinu. Takže v Aus­trá­lii som robil čaš­níka, vykla­dal kami­óny a podobné blbosti :-) Ale po celý čas som vedel, že to nie je niečo, čo budem robiť stále. Že je to iba na to, aby som si zaro­bil na ten život.

V Aus­trá­lii som musel aj štu­do­vať a chcel som si aj tro­cha užiť život, nie len pra­co­vať pre kli­en­tov. Ale ani to nebol hlavný prob­lém. Ďal­ším prob­lé­mom bol časový posun, ktorý je 10 – 12 hodín. Ja som bol vtedy ešte rela­tívne mladý a neskú­sený a neve­del som, ako si ten čas mana­žo­vať a ako komu­ni­ko­vať s kli­entmi. V tej dobe (2009 – 2012) neboli kli­enti zvyk­nutí na to, že budú komu­ni­ko­vať cez maily. Vtedy sa cho­dilo na schôdzky a tele­fo­no­valo. Takže to bol dôvod, prečo som väč­šinu kli­en­tov stra­til.

Kedy pri­šiel ten zlom, že sa odhod­láš a začneš pra­co­vať čisto online?

Keď som sa vrá­til na Slo­ven­sko, znova som svoju firmu roz­be­hol. Za tie dva roky, ktoré som tam bol, som bol schopný roz­be­hnúť to natoľko, aby som sa tou prá­cou doká­zal živiť. A potom som sa roz­ho­dol odísť do Ázie.

Keď som odišiel, stal som sa aj vďaka tomu tro­chu viac popu­lár­nym a aj vďaka svojmu blogu som začal zís­ka­vať nové zakázky.

Aká bola tvoja prvá nomád­ska des­ti­ná­cia a prečo?

Prvou des­ti­ná­ciou bolo Thaj­sko. V Thaj­sku som sa zasta­vil už ces­tou z Aus­trá­lie. Strá­vil som tam vtedy len 10 dní a obe­hal si nejaké veci. Veľmi sa mi tam páčilo a vždy som si chcel vyskú­šať žiť v tro­pic­kej des­ti­ná­cii, kde je teplo a more. Veľ­kým dôvo­dom bolo aj mesto Chiang Mai, kde je veľa digi­tál­nych nomá­dov, čo som vtedy vedel. Záro­veň je Thaj­sko rela­tívne lacné, a preto som sa roz­ho­dol práve pre túto des­ti­ná­ciu.

Čo si od tejto skú­se­nosti oča­ká­val? Spl­nilo sa to?

Už si vlastne ani nepa­mä­tám, čo som od toho oča­ká­val, keďže to bolo skoro pred dvoma rokmi. Ale mys­lím, že to moje oča­ká­va­nia pred­čilo. Ja som hlavne na začiatku vôbec neve­del, či to zvlád­nem. Neve­del som, či budem mať dosť záka­ziek a peňazí na to, aby som sa uži­vil. Na začiatku som mal nejaké pro­jekty, o kto­rých som vedel, že ma uži­via prvých pár mesia­cov. Ale vôbec som netu­šil, čo bude potom. Ale nako­niec mi vlastne dosť pomo­hol môj blog, vďaka kto­rému som zís­kal nové zakázky a spoz­nal veľa nových ľudí.

thajsko-dedina

Blog si si budo­val cie­lene za týmto úče­lom?

Ani nie. Keď som si blog zalo­žil, o digi­tál­nom nomád­stve sa ani veľmi neho­vo­rilo. Takže som skôr chcel inšpi­ro­vať ďal­ších Slo­vá­kov. Prvé články boli pre­dov­šet­kým o pozi­tív­nom mys­lení, moti­vo­vaní a žití lep­šieho života.

Ces­to­va­nie a nomád­stvo sa k tomu potom pri­dalo tak nejako pri­ro­dzene, lebo ľudia sa o to začali zau­jí­mať. Začal som teda písať veľa člán­kov o tom, čo som sa naučil v jed­not­li­vých kra­jí­nách. Tento typ člán­kov baví ľudí dote­raz asi naj­viac.

Tvoji kli­enti sú pre­dov­šet­kým Slo­váci?

Väč­ši­nou áno. Ale často sú to aj Slo­váci, ktorí žijú v zahra­ničí. Robil som weby pre veľa Slo­vá­kov, ktorí si roz­bie­hajú pod­ni­ka­nie práve za hra­ni­cami Slo­ven­ska.

Ako často sa pre­sú­vaš z kra­jiny do kra­jiny?

Keď mi vypr­šia víza :-) To je niečo, čo asi naj­viac ovplyv­ňuje, kde sa práve nachá­dzam. Keď som išiel do Thaj­ska, požia­dal som o pol­ročné víza a tak dlho som tam aj ostal. V Kórei alebo v Tai­wane nám Slo­vá­kom stačí pečiatka do pasu, takže v týchto kra­ji­nách je možné ostať tri mesiace bez toho, aby som musel nie­komu niečo ozna­mo­vať.

malaysia

Podľa čoho si vybe­ráš, kam pôj­deš?

Podľa toho, kde si mys­lím, že by sa mi páčilo. Teraz je to už jed­no­duch­šie v tom, že tie kra­jiny poznám lep­šie a viem, kde sa mi páči a kde nie. Takisto som v kon­takte s inými ľuďmi, ktorí veľa ces­tujú, takže sa ich môžem povy­py­to­vať.

Kóreu som si naprí­klad vybral preto, lebo mi bola blízka, odkedy som mal kórej­skú pria­teľku. Páči sa mi kórej­čina, pre­tože už v nej viem aj niečo málo pove­dať a takisto sa mi páči kórej­ská kul­túra a kórej­ské diev­čatá.

Teraz som na Tai­wane, pre­tože som počul, že je tu veľa milých ľudí, čo sa mi sku­točne potvr­dilo. Všetci sú tu neuve­ri­teľne pria­teľ­skí. A Tai­wan je opäť nie­čím iný. Nechodí sem až tak veľa ľudí ako naprí­klad do Thaj­ska.

Odkiaľ pra­cu­ješ? Pra­cu­ješ z domu?

Väč­ši­nou áno. Záleží od pod­mie­nok. Ale pokiaľ nemu­sím, tak do kaviarne rad­šej necho­dím. Doma mám väč­šie pohod­lie, môžem si kedy­koľ­vek odbe­hnúť, najesť sa alebo si dať pre­stávku. Keď som v kaviarni, musím už celý čas pra­co­vať. A keď potre­bu­jem ísť naprí­klad na záchod, musím sa stre­so­vať, či mi nie­kto neujde s note­bo­okom. Neviem, ako to rie­šia ostatní. Keď je kavia­reň plná, je to väč­ši­nou v pohode. Ale nikdy nevieš.

sri-lanka

Neskú­šal si nejaký cowor­king?

Zatiaľ nie. Ale roz­bie­ham nový pro­jekt pre digi­tál­nych nomá­dov, ktorí prídu na Tai­wan, takže mám v pláne nie­ktoré cowor­kingy a kaviarne obe­hať. Ale zatiaľ som ich nevy­uží­val aj preto, že sú väč­ši­nou priamo v cen­tre a ja momen­tálne bývam dosť ďaleko od cen­tra. Môj spo­lu­bý­va­júci je gra­fik a má na poschodí štú­dio, takže tam uňho môžem v pokoji pra­co­vať.

Ako si hľa­dáš uby­to­va­nie, keď prí­deš do novej kra­jiny?

Ako kde. V Thaj­sku nie je prob­lém uby­to­vať sa na pár dní v hos­teli a skút­rom si potom pobe­hať oko­lie a niečo si nájsť. No a v Kórei a v Tai­wane som mal to šťas­tie, že mi zakaž­dým pomo­hol uby­to­va­nie nájsť nie­kto z mojich miest­nych kama­rá­tov.

Nemajú ti ľudia prob­lém pre­na­jať byt, keď vedia, že si tam len tak na krátko?

Väč­ši­nou majú. Mini­málne tu v Tai­wane som s tým mal prob­lém, lebo všade chceli zmluvu na rok alebo aspoň na pol roka. Prí­padne chceli za mesiac neho­ráznu sumu za nájom. Ale vďaka tomu, že mi stále nie­kto pomôže, sa mi to nako­niec vždy nejako podarí.

Ázia je rela­tívne lacná, však? Takže moja otázka znie, akým život­ným štý­lom žiješ.

Tai­wan a Kórea nie sú vôbec lacné kra­jiny. V Kórei som mal náklady v prie­mere 700 € na mesiac. V Thaj­sku cca 300 až 500 € na mesiac a Tai­wan je niečo medzi tým. Ale v Tai­wane je drah­šie, ako som oča­ká­val. Naprí­klad ovo­cie je tu mimo­riadne drahé, čo ma veľmi prek­va­pilo. Mimo Tai­pei sú mestá lac­nej­šie, ale keďže ja som práve v hlav­nom meste, tak si aj viac zapla­tím.

Kaž­do­pádne, žijem takým nor­mál­nym život­ným štý­lom. Sna­žím sa neplyt­vať peniazmi, keď nemu­sím. Nepot­re­bu­jem žiť v pre­py­chu. Stačí mi zapla­tiť si za dobré jedlo, zapla­tiť posil­ňovňu a som v pohode. Necho­dím vyslo­vene každý deň na masáže alebo do luxus­ných reštau­rá­cii.

friends

Ak by si si mal hypo­te­ticky zvo­liť kra­jinu, kde by si sa rád usa­dil?

Ak si odmys­lím pria­teľku a víza, od kto­rých to tiež záleží, tak asi Aus­trá­lia. Je to úžasná kra­jina na život. Je tam vysoká životná úro­veň, veľa kul­túr a je tam cítiť aj tú ázij­skú kul­túru, ktorú mám veľmi rád a ktorá mi je blízka. Skrátka, je tam super život a je tam stále čo robiť. Ľudia sú tam pria­teľ­skí a člo­vek si tam vie dobre zaro­biť.

Ako často sa vra­ciaš na Slo­ven­sko?

Nemám to nejako fixne nasta­vené. Teraz som bol naprí­klad doma v lete po roku a pol, pre­tože bra­tovi a jeho pria­teľke sa naro­dilo bábätko. A to som im sľu­bo­val, že sa vrá­tim na ich svadbu alebo keď sa im narodí malé. V lete som sa dozve­del, že ďal­šie leto je svadba, takže to vyzerá tak, že ďalší rok v lete som zase na Slo­ven­sku. Mám len jed­ného brata, takže si to nemô­žem nechať ujsť.

Rád by som cho­dil domov aj čas­tej­šie, ale letenka ma stojí cez 800 €. A okrem toho ces­to­va­ním zabi­jem mini­málne 3 dni.

Stre­tá­vaš sa na ces­tách aj s neja­kými Slo­vákmi?

V Thaj­sku je veľa Slo­vá­kov, takže tam som sa s nimi pomerne často stre­tá­val aj spo­lu­pra­co­val. Inak veľmi nie. Pár ľudí som stre­tol v Kuala Lum­pur. Naprí­klad cha­lana, čo ces­tuje okolo sveta na bicykli. Alebo párik zo Slo­ven­ska, čo vydali jednu z najús­peš­nej­ších kníh o varení.

Keď sa mi naprí­klad nie­kto cez blog ozve, že je tam, kde som práve ja, rád sa s ním stret­nem. Pokiaľ sú z také­hoto online / pod­ni­ka­teľ­ského / ces­to­va­teľ­ského pro­stre­dia. Minule som išiel práve v Tai­pei na stret­nu­tie Slo­vá­kov a Čechov. Prišlo tam asi 30 ľudí a ja som bol veľmi prek­va­pený, že je ich tu tak veľa. Väč­ši­nou sú to však štu­denti, ktorí sú prvýk­rat nie­kde v zahra­ničí a rie­šia také veci, ktoré mňa už neba­via. Keď sa stret­nem s neja­kým ces­to­va­te­ľom alebo pod­ni­ka­te­ľom, je to pre mňa úplne iný level roz­ho­voru. Takže tam som bol, lebo mi prišlo zau­jí­mavé, že sa tu niečo také deje, ale dru­hý­krát tam už asi nepôj­dem.

sout-korea-lubo

Koľko toho máš so sebou, keď ces­tu­ješ?

Dva vaky. V jed­nom mám note­book a elek­tro­niku a v dru­hom mám len dro­gé­riu a nejaké oble­če­nie. Ak by sa mi naprí­klad ten druhý vak stra­til, nebude mi to ani pri­naj­men­šom pre­ká­žať. Kamoška sa mi už minule smiala, že stále cho­dím v tom istom. Ale nemám potrebu si stále niečo nové kupo­vať. Je potom zlo­žité sa s tým stále vlá­čiť.

(Poznámka autora – Ľubo mi na Skype oba vaky názorne uká­zal. Fakt sú to dva malé vaky. Nejedná sa o veľkú krosnu, ako by ste si mohli mylne mys­lieť.)

Celý tvoj životný štýl vyzerá tak pekne. Je na tom niečo nega­tívne?

Chýba mi rodina a kama­ráti. Je smutné, že sa často lúčim s ľuďmi, s kto­rými sa zblí­žim. Keď náj­dem naprí­klad dievča, ktoré sa mi páči a potom musím odísť, tiež to nie je nič prí­jemné. Takže vzťahy sú na tom to naj­hor­šie. Pár­krát som už býval aj na mies­tach, kde nebolo veľa cudzin­cov ani miest­nych ľudí. Takže aj vtedy je člo­veku smutno, keď sa nemá ani s kým poroz­prá­vať.

Zdroj: nasiexpati.sk

Pridať komentár (0)