Štef Packa učí mužov baliť baby: Prí­ťaž­li­vosť nie je otázka náhody!

Martin Bohunický / 28. október 2015 / Tools a produktivita

Števo Packa je cha­lan, ktorý sa roz­ho­dol zdie­ľať svoje skú­se­nosti a učí mužov, “ako zba­liť babu”. Takéto témy stále (nie­len) v našich kon­či­nách nie sú úplne akcep­to­vané, preto sme Števa vyspo­ve­dali. Pre­čí­taj si, ako takýto biz­nis fun­guje a čo sa za zvá­dza­ním vlastne skrýva.

Ahoj Števo, takže ty učíš mužov baliť ženy, ako si sa k tomu dostal?

Pri pive, na kto­rom som sedel s Nikom Won­der­bo­yom. Spoz­nali sme sa cez moju bývalú pria­teľku, s kto­rou sa kama­rá­til. No medzi­tým som sa s ňou roz­išiel a s ním som sa spria­te­lil.

Raz mi pove­dal o tech­ni­kách zvá­dza­nia a už to išlo samé. Čítal som anglické blogy a makal som v teréne, ces­to­val som a učil sa od skú­se­nej­ších. No infor­má­cie na inter­nete v Česku a Slo­ven­sku neboli moc kva­litné a bolo ich málo, tak som začal písať blogy o svo­jich skú­se­nos­tiach. Stali sa dosť popu­lár­nymi, takže sa časom pre­trans­for­mo­vali do inten­zív­nych kur­zov, teda boot­cam­pov.

Čo si mys­líš, že dneš­ným mužom naj­viac chýba? Prečo sme sa ako spo­loč­nosť dostali do stavu, že sa tieto veci musia nie­ktorí muži učiť? Veď kedysi to nebol žiadny prob­lém..

Tu vidím hlavne tri veci. Prvá je, že prob­lémy sa dnes vytvá­rajú umelo, aby sa pre­dá­vali pro­dukty, ktoré dané prob­lémy rie­šia. To je mar­ke­ting a tvrdý biz­nis.

Druhá vec súvisí s tech­no­lo­gic­kým pokro­kom. Sociálne siete, ktoré vznikli, aby ľudí spá­jali, ich para­doxne roz­de­ľujú a spô­so­bujú bari­éry medzi ľuďmi. Ja som kama­rá­tov zís­ka­val na pies­ko­visku, no dneska to je na her­ných ser­ve­roch. Keď sa deti neučia socia­li­zá­cií od útleho det­stva, nemô­žeme čakať, že budú v dospe­losti pri­pra­vený na lásku a vzťahy.

A za tre­tie si mys­lím, že to v minu­losti nebolo v láske o nič lep­šie. Lite­ra­túra je predsa plná prí­be­hov o nena­pl­ne­nej láske. Keby sa ľudia neve­deli sto­tož­niť s Rómeom a Júliou, nikdy by to nebolo tak popu­lárne dielo.

Som už 12 rokov zami­lo­vaný do Táne Pau­ho­fo­vej. Poraď mi, čo mám robiť :)

Asi čakáš nejaké zaru­čené rady a ins­tantné rie­še­nie. Žiaľ takto fun­guje teles­ho­ping, nie ja. Moja rada je, aby si si utrie­dil čo chceš. Sní­vať o nej nestačí a nepo­môžu ti ani naj­lep­šie rady. Ak je to len tvoj sen, tak sní­vaj ďalej a uží­vaj si svoje por­no­fan­tá­zie.

No ak je to tvoje životné posla­nie, cieľ číslo jeden, tak je to o inom. Ak ju chceš zís­kať tak moc, že si ochotný vzdať sa práce, rodiny, kama­rá­tov, všet­kého, tak si na naj­lep­šej ceste ju zís­kať. A teraz sa môžeme baviť o oslo­vení, prí­ťaž­li­vosti, dôvere, rande a ďal­ších veciach. Ak si toto všetko ochotný pod­stú­piť, budem ťa rád spre­vá­dzať na tvo­jej ceste za Táňou. (smiech)

Pra­vi­delne orga­ni­zu­jete boot­campy pre mužov, čo to účast­ní­kom pri­náša? Ako pre­bieha taká výučba v teréne?

Pri­ná­šame kaž­dému niečo iné. Na náš posledný boot­camp máme tri recen­zie od účast­ní­kov, a keby som neve­del že tam boli všetci naraz, tak by som ani nepo­ve­dal, že absol­vo­vali niečo spo­ločne.

Samotná výučba sa začína ešte pred boot­cam­pom, kedy štu­dent dostane prvé mate­riály a pre­behnú Skype roz­ho­vory. Potom je samotný boot­camp, ktorý sa skladá z teore­tic­kej a prak­tic­kej časti. Pri­ori­tou je samoz­rejme zís­ka­nie skú­se­ností. A samoz­rejme boot­cam­pom to nekončí, zostá­vame v kon­takte a komu­ni­ku­jeme spolu aj naďa­lej.

Je jed­no­duch­šie si pove­dať, že ja za to nemô­žem, to ona..”

Muži mali dlho pocit, že ženami mani­pu­lujú. V posled­nom čase sa však mno­žia názory, že tým mani­pu­lo­va­ným je práve muž. Že všetky tie tech­niky sú v pod­state výmy­sel a žena buď záu­jem má, alebo nie. Môžeš teda uro­biť čokoľ­vek, ak sa jej páčiš, ona nad tým mávne rukou a nechá sa “zba­liť”. Čo si o tom mys­líš?

Mys­lím, že bez podob­ných otá­zok by nikto neku­po­val žen­ské maga­zíny a nečí­tal bra­kové blogy o zvá­dzaní. Prí­ťaž­li­vosť nie je otázka náhody alebo výberu. Svoje šance u žien môžeš ovplyv­niť omnoho, omnoho viac, ako si doká­žeš pred­sta­viť. Samoz­rejme, keď má nie­kto neús­pech, je jed­no­duch­šie si pove­dať, že ja za to nemô­žem, to ona, lebo je taká a taká. Ale to je už otázka prí­stupu.

Bib­liou všet­kých “zvod­cov” je kniha The Game od Neila Straussa. Tomu však po čase diag­nos­ti­ko­vali celú radu men­tál­nych porúch a dnes svo­jim sta­rým život­ným štý­lom opo­vr­huje. Nezdá sa ti, že nie­kto­rým mužom pre­ras­tajú tieto veci cez hlavu?

Hovo­ríš to, ako keby to neja­kým spô­so­bom degra­do­valo jeho prácu. Style spo­ločne s Mys­te­rym v pod­state vytvo­rili komu­nitu a polo­žili základy sociál­nej dyna­miky, na kto­rých zakla­dajú všetci zvod­co­via na svete. Vďaka nim sú vzťahy medzi mužmi lep­šie a kva­lit­nej­šie. Ak doká­zali toto všetko vytvo­riť, napriek psy­chic­kým prob­lé­mom, je to obdi­vu­hodné a zaslú­žia si ešte väčší obdiv.

Ja tiež nie som hrdý na všetko, čo som v živote spra­vil, no nezme­ním to, tak to nerie­šim. Pou­čil som sa a to je dôle­žité. Sú to naše chyby a omyly, ktoré nás for­mujú a posú­vajú nás v živote dopredu. Moje kiksy sú mojou súčas­ťou a bez nich by som nebol tým, kým som dnes.

Na trhu exis­tuje kon­ku­ren­cia, tá však mne osobne príde najmä u dru­hého meno­va­ného v mno­hých ohľa­doch doslova “mimo”. Ako vní­maš prácu Michala Kopec­kého alebo Milana Marka v porov­naní s tvo­jim prí­stu­pom? Ale úprimne :)

Z pro­fe­si­onál­neho hľa­diska ich nerie­šim. Keby sme vyrá­bali slad­kosti, tak ja vyrá­bam čoko­ládu a oni gumové cuk­ríky. Oboje je cuk­ro­vinka, no záro­veň je každá iná. Cha­lani robia online kurzy “pre kaž­dého”, my robíme osobné kurzy pre pár mužov. Online kurz je o tom, že ty pri­jí­maš infor­má­cie a zákaz­ník ich pri­jíma a dúfa, že padnú na úrodnú pôdu. Boot­camp je o vzá­jom­nom dia­lógu, kde my naj­skôr počú­vame a spoz­ná­vame člo­veka, aké má skú­se­nosti, ciele, sny. A až potom dávame my infor­má­cie našim štu­den­tom.

Každá “škola zvá­dza­nia” ponúka niečo iné a každý kto má záu­jem sa vzde­lá­vať v tejto oblasti, si môže vybrať a to je dobré. Naprí­klad nie­kto je ochotný veno­vať svojmu roz­voju jednu hodinu týž­denne, kedy sle­duje videá pro­stred­níc­tvom online kurzu. A je to v poriadku, ak to nie­komu stačí.Na našich boot­cam­poch sa inten­zívne maká aj 20 hodín denne. To nie je pre kaž­dého a hlavne nie pre nie­koho, kto tomu chce veno­vať hodinku týž­denne.

Z osob­ného hľa­diska je to tro­chu iné. Michal Kopecký, s kto­rým som nie­koľko rokov spo­lu­pra­co­val si ma vyma­zal z FB, takže nie­kde tam skon­čilo naše kama­rát­stvo. S Mila­nom Mar­kom máme kama­rát­sko-pro­fe­si­onálny vzťah, občas si napí­šeme, dokonca sme sa pár krát bavili aj o vzá­jom­nej spo­lu­práci.

Kva­lita je luxus, ktorý si nemôže dovo­liť každý.”

Pre­zra­díš, či ťa dokáže takýto “koní­ček” aj uži­viť?:) Prí­padne ti aspoň slušne zarobí?

Ak je tvo­jim cie­ľom zaro­biť, tak zaro­bíš. Keby som chcel slušne zaro­biť na zvá­dzaní musel by som robiť veci inak. Mám skvelú prácu, v kto­rej som dal výpo­veď a dúfam, že si náj­dem ešte lep­šiu. Beriem to ako koní­ček a keď si na seba zaro­bím, tak som rád.

To, že nie som odká­zaný na prí­jem zo zvá­dza­nia mi dáva určitú slo­bodu. Keď nech­cem, nero­bím boot­campy a mám čas na svoj vlastný roz­voj. Záro­veň, keď je boot­cam­pov len pár za rok, viem, že sa budem môcť kaž­dému štu­den­tovi dosta­točne veno­vať, spoz­nať ho a reálne mu pomôcť.

Trúf­nem si pove­dať, že si pamä­tám meno kaž­dého nášho štu­denta a vedel by som z hlavy pove­dať jeho stručný živo­to­pis a cha­rak­te­ris­tiku. Bojím sa, že keby si sa opý­tal vyš­šie zmie­ne­ných kon­ku­ren­tov, dostal by si len šta­tis­tiku. Tým nech­cem zne­va­žo­vať ich prácu, keby som sa tým živil aj ja, tiež by som musel robiť kom­pro­misy. Kva­lita je luxus, ktorý si nemôže dovo­liť každý.

Naše ceny nasta­vu­jeme “ľudovo”, pre­tože chceme na našich boot­cam­poch vidieť aj mla­dých cha­la­nov, ktorí majú všetko pred sebou, ale nemôžu inves­to­vať toľko do svojho roz­voja. Sám viem, ako mi toto všetko pomohlo, aby som bol sku­točne šťastný a keby boli ceny nasta­vené, aby sme lep­šie zará­bali, tak by na našich boot­cam­poch bola veková kate­gó­ria 30+ a to by som šťastný nebol.

Záro­veň to súvisí aj s tým, že u nás na Slo­ven­sku a v Česku proste nemáme toľko peňazí. Moji kole­go­via v Nemecku či Bel­gicku si môžu pýtať za boot­camp 500 — 1.000 Eur. Bad­boy, ktorý je spo­mí­naný v The Game, a s kto­rým sme spo­lu­pra­co­vali si pýta aj 3.500 EUR. A trúf­nem si pove­dať, že roz­diel v kva­lite medzi nami a tými naj­lep­šími nie je až taký veľký, ako sa zdá práve podľa cien.

Kam chceš Social Club sme­ro­vať? Aké sú plány do budúc­nosti?

Momen­tálne v rámci SC pri­pra­vu­jeme prí­ručku Wing­man, ktorá bude pri­márne určená čle­nom FB sku­piny PUA SK/CZ a budú v nej všetky infor­má­cie, ktoré člo­vek potre­buje na prvý kon­takt s komu­ni­tou zvod­cov. Okrem toho pri­pra­vu­jem roz­siah­lejší mate­riál o mind­sete, teda ako si upra­tať v hlave. Pre­tože keď nevieš kam sa chceš dostať, je jedno, akú cestu si zvo­líš.

A samoz­rejme plá­nu­jeme boot­campy na rok 2016. Zatiaľ je to všetko vo fázach brains­tor­min­gov, no už teraz viem, že to posu­nieme opäť na úplne iný level a bude to bomba. Viac neprez­ra­dím. (smiech)

Pove­dzme si na rovinu, mnoho žien má prob­lém pri­znať si, že by sa nie­kto mohol naučiť, čo by na ne mohlo pla­tiť. Dávajú ti pocí­tiť, že to čo robíš, nie je kóšer?

Nie je to o mužoch a ženách, ale o ľuďoch. Nie­ktorí tvr­dia, že Matka Tereza je ste­les­nený dia­bol a Hit­ler bol super týpek. Skrátka sú ľudia, ktorí nechápu veci v šir­ších kon­tex­toch a sú pre­sved­čení, že robíme niečo zlé. To sú ľudia, ktorí sú ska­lo­pevne pre­sved­čení o svo­jej pravde a nikto ich o ničom nepre­svedčí.

No keď sa na takýchto ľudí pozriem lep­šie, často­krát to končí zis­te­ním, že nie sú zrovna men­tálni atléti. Nie sú šťastní, celé dni sedia na zadku a sťa­žujú sa, nadá­vajú na svoju prácu, ktorá ich nebaví, no nezme­nia ju. Za všetko môže štát, ich rodina, spo­loč­nosť. V rámci dušev­nej hygieny sa teda takýmto ľuďom vyhý­bam.

Aký je teda vše­obecne pohľad žien na pred­met tvojho pod­ni­ka­nia?

Keď sa povie zvá­dza­nie, tak je to taký stra­šiak a nikto nevie, čo má čakať. No keď zis­tia, že to je práve o nasta­vení mysle, o hod­no­tách a cie­ľoch, o tom ako mať šťastný vzťah, o úprim­nosti, tak snáď ani nemôže mať nikto roz­umný nega­tívny pohľad.

No to je pohľad na mňa a SC, samoz­rejme, sú aj iní zvod­co­via, ktorí našu komu­nitu pre­zen­tujú menej licho­tivo. No to je zase o mar­ke­tingu, moje roz­prá­va­nie o prí­stupe nie je také atrak­tívne, ako “zaru­čený návod ako ju po oslo­vení budeš šukať do pia­tich minút”. No ak sa chceš nie­čím uži­viť, musíš pre­dať a podobné bulls­hity pre­dá­vajú.

Na záver mi nedá nespý­tať sa — aký by teda mal byť TEN muž, kto­rého ženy oble­tujú?

Zle polo­žená otázka, pre­tože pred­po­kladá, že muž, kto­rého oble­tujú, je nejaký hrdina, víťaz či fra­jer. Ale to je blbosť. TEN muž je pre mňa sku­točne šťastný muž. Šťastný na základe toho, že má ujas­nené životné pri­ority, hod­noty a ciele. Žije v súlade s nimi a maká na nich a to ho robí šťast­ným.

Ďaku­jem ti za roz­ho­vor a držím palce.

Pridať komentár (0)