Štu­denti hádžu svoje prí­le­ži­tosti a čas von oknom

Ľudovít Nastišin / 9. jún 2016 / Tools a produktivita

Tento prís­pe­vok píšem zo svo­jej sub­jek­tív­nej skú­se­nosti, no dám ruku do ohňa za to, že mnoho ďal­ších má podobný názor. Mám mož­nosť vyučo­vať na uni­ver­zite a teda som v čas­tom kon­takte so štu­dentmi, od kto­rých som len o pár rokov starší, takže gene­račnú bari­éru môžeme vylú­čiť. Sna­žím sa s nimi pra­co­vať tak, aby neboli zahra­baní do semi­ná­rok, ktoré sa aj tak opa­kujú a skú­sili robiť niečo, čo môžu okam­žite zužit­ko­vať už počas školy. 

A teda sa pýtam, prečo okrem sto­po­vého množ­stva štu­den­tov nechcú robiť nič naviac, čo by ich mohlo v živote posu­núť vpred. Nemys­lím naučiť sa o knihu viac, ale efek­tívne na sebe pop­ra­co­vať a vyskú­šať uro­biť dieru do sveta alebo aspoň do Slo­ven­ska, nie sme veľkí tak ani tá diera nemusí hneď naj­väč­šia. Aby som znel edu­ko­vane, uve­diem citát Ben­ja­mina Frank­lina: “Času máme veľa, len ho málo využí­vame.” A to štu­den­tom stále hovo­rím, máte toľko voľ­ného času, že zo seba bez prob­lé­mov za 5 rokov uro­bíte kil­lera v neja­kej oblasti a prí­le­ži­tosti sa vám len pohrnú. Samé od seba. A nemu­síte ani obe­to­vať občasný alko­hol na izbo­vici alebo chod­bo­vici. Odpo­veď je už pomaly klišé: “Veď máme skúšky!” 

Tu sa zasme­jem a začnem počí­tať. Bez ohľadu na to, akú ťažkú školu štu­du­jete, skúšky zaberú max 1 a pol mesiaca, pri 2 semes­troch sú to mesiace 3. 12 — 3 = 9. Za 9 mesia­cov zo seba spra­víte super­mana ak chcete. (Druhá vlna argu­men­tov je, že popri škole pra­cujú. Beriem, ale určite si nájdu aspoň pol hodiny denne, za mesiac je to 15 hodín. Po takom čase si už vo fran­cúz­štine vypý­tate obed alebo zvlád­nete základy prog­ra­mo­va­nia…)

4688216588_a034920902_b

foto: Dmitri Terek­hov

S mrha­ním času však idú ruka v ruke aj mrha­nia s prí­le­ži­tos­ťami. Tu som si raz na škole spra­vil cvičný star­tup pitch. Pove­dal som si, že to bude tro­cha iné, ako to čo majú vždy a možno budú dobré nápady a nie­koho nakop­nem, aby to aj reálne skú­sil. A hádajte čo, pár dob­rých nápa­dov bolo, v sku­toč­nosti zopár naozaj skve­lých, ino­va­tív­nych a hlavne usku­toč­ni­teľ­ných. Výsle­dok si asi domys­líte, nako­pol som asi tak len dvere od učebne, keď nešla zamknúť.

foto: acpsk12.org

Tento blog nemá ambí­ciu ponúk­nuť rie­še­nie, to si musí každý vyrie­šiť sám. Len sa pýtam, čo je ten fak­tor, ktorý mla­dých nakopne chcieť od života viac, uro­biť zo seba super hrdinu v tom čo ho baví. Čas na to majú, prí­le­ži­tosti a miesta na samo vzde­lá­va­nie ešte viac (len You­tube vás naučí viac ako dokáže jeden člo­vek vstre­bať). Tak ako to vidím ja, menej ako men­šina mla­dých sa skúsi pre­sa­diť sama aj keď viac ako väč­šina z nich na to má. Rád by som cito­val ešte jed­ného múd­reho starca, Yodu: “Buď to urob alebo neurob. Neskú­šaj!”

Presne takto sa buduje úspech. Idete do toho s odhod­la­ním a aj keď to nevyjde, viete že ste uro­bili maxi­mum a počas cesty ste sa naučili neoce­ni­teľné skú­se­nosti, ktoré vám škola nedá a môžete ich využiť v 2 kole. Keď vás zabijú v počí­ta­čo­vej hre, vždy je predsa lep­šie pokra­čo­vať od chcek­po­intu ako od začiatku, alebo nie?

foto: fuckingyoung.es

Zdroj titul­nej foto­gra­fie: youthmanual.com

Pridať komentár (0)