Štu­denti z FIIT lie­tajú s dronmi vo vir­tu­ál­nom kok­pite

David Belousov / 22. júl 2015 / Tools a produktivita

V našom star­tu­po­vom a ino­vač­nom štú­diu máme za sebou už spo­lu­prácu na via­ce­rých vyso­koš­kol­ských pro­jek­toch. Výborná koope­rá­cia je naprí­klad s Eko­no­mic­kou uni­ver­zi­tou v Bra­ti­slave a tak isto s Fakul­tou infor­ma­tiky a infor­mač­ných tech­no­ló­gií STU. A práve na FIIT-ke sa počas roka 2014/2015 poda­rilo na pomery kla­sic­kého roč­ní­ko­vého pro­jektu niečo výni­močné.

Osem členný tím štu­den­tov dostal od Laun­cheru do ruky zopár tech­nic­kých zaria­dení — dron Iris+ (štvor­vr­tu­ľová heli­kop­téra), Ocu­lus Rift DK2 (veľké oku­liare s LCD obra­zov­kami simu­lu­júce vir­tu­álnu rea­litu), note­book, mini PC Rasp­berry, no a samoz­rejme pra­vi­delné tech­no­lo­gické kon­zul­tá­cie počas dvoch semes­trov. 

Cie­ľom bolo vytvo­riť pro­to­typ vir­tu­ál­neho kok­pitu pre lie­ta­nie s dro­nom. Pred­stavte si, že si kde­koľ­vek nasa­díte oku­liare a zrazu máte pocit, že sedíte v kabíne lie­tadla. Či sa pozriete vľavo, vpravo alebo nad seba, uvi­díte niečo iné, ako v reál­nom živote. A z tejto vir­tu­ál­nej kabíny môžete pilo­to­vať váš vlastný dron (heli­kop­téru, lie­tadlo). 

Dneš­ným lep­ším štan­dar­dom pri lie­taní je tzv. FPV flight (vo video oku­lia­roch vidíte svet tak, ako keby ste sedeli na drone. Je to vďaka zabu­do­va­nej kamere na ňom). Kon­krétne pilo­to­va­nie je však zabez­pe­čené kla­sicky, pomo­cou vysie­lačky drža­nej v rukách. 

Zámer štu­den­tov ale išiel o dva kroky ďalej. Prvým bolo integ­ro­vať do Ocu­lusu (oku­liare) pre­nos videa (FPV) z dronu, oto­če­ním hlavy doľava sa poze­rať na mapu, ovlá­dať špe­ciál­nymi pohybmi let drona a pohľa­dom vpravo vidieť tele­met­rické údaje (tele­met­ria je napr. rých­losť, výška, nák­lon, poloha, atď.). V pod­state by naozaj vzni­kol vir­tu­álny kok­pit a štan­dardný pohyb hlavy by simu­lo­val roz­hlia­da­nie sa po miest­nosti (pilot­nej kabíne). 

Čereš­nič­kou bol ale druhý krok – reálne roz­poz­ná­va­nie objek­tov, ktoré dron „uvidí“ pri svo­jom lete. Pred­stavte si to ako roz­ší­renú rea­litu (aug­men­ted rea­lity – pri­da­nie digi­tál­nej infor­mač­nej vrstvy nad reálny svet). 

A výsle­dok? 

Prvý krok sa poda­ril zre­a­li­zo­vať tak­mer úplne. Rezervy ostá­vajú ešte pri pria­mom ovlá­daní drona pohybmi hlavy. Dôvod je ten, že drony dnes ešte nie sú tech­no­lo­gicky na takej úrovni, aby doká­zali dosť rýchlo rea­go­vať na pohyb očí a otá­ča­nie hlavy. Prob­lé­mom je teda synch­ro­ni­zá­cia ľud­skej fyzi­oló­gie a mož­ností tech­niky. Cesta je tu ale jasne daná a veríme, že o pár rokov po nej pôjdu všetci piloti dro­nov (či iných na diaľku ovlá­da­ných zaria­dení). 

A čo sa týka real­time roz­poz­ná­va­nia objek­tov?

Úspešne sa poda­rilo ove­riť pro­to­typ algo­ritmu, ako daný pro­ces fun­guje. Známe objekty (roz­umej vopred nade­fi­no­vané kniž­nice objek­tov) boli roz­poz­nané a ozna­čené, pilo­tovi sa zobra­zili v „kok­pite“ ohra­ni­ču­jú­cimi kon­tú­rami. Pre lep­šie pocho­pe­nie spo­me­nieme jeden prí­klad – vopred si zade­fi­nu­jeme pri­bližný tvar auta a rodin­ného domu. Ak sa v zor­nom poli dronu ocitne takýto objekt, dron ho roz­pozná a túto infor­má­ciu spro­stred­kuje pilo­tovi priamo do vir­tu­ál­neho kok­pitu. To zna­mená, že pilot uvidí vyzna­čený objekt priamo pred sebou. 

A na čo je to vlastne dobré?

Žela­ným sta­vom je, aby pilot uvi­del popisy a cha­rak­te­ris­tiky objek­tov alebo bodov nad kto­rými pre­liata – nejde iba o infor­má­cie, ale aj o bez­peč­nosť. A nad­stav­bou nad to všetko je auto­ma­ti­zo­vaný let a intu­itívne sa vyhý­ba­nie pre­káž­kam. 

V Laun­cheri veríme, že budúce semes­tre na uni­ver­zi­tách pri­nesú neme­nej úspešnú spo­lu­prácu a výsledky. Vieme, že šikov­ných ľudí na Slo­ven­sku je viac, než si vieme pred­sta­viť. Netreba im prí­liš pomá­hať, stačí ich len jemne potiah­nuť.

zdroj: launcher.sk

Pridať komentár (0)