Švaj­čiar­ske duo exklu­zívne pre Star­tI­tUp: Zabud­nite na bit­co­iny, toto “revo­lučné” pla­tidlo je na neza­pla­te­nie!

Zuzana Zimmermanová / 26. máj 2016 / Rozhovory

Potre­bu­jete zdo­ko­na­liť svoju anglič­tinu, vytvo­riť nové logo alebo opra­viť brzdy na bicykli a zrazu zis­títe, že nemáte za čo. Čo teraz? V Time­Re­pub­lik peňa­ženku vyťa­ho­vať nemu­síte – zapla­títe nie­čím iným, omnoho vzác­nej­ším, čo navyše nikdy nepod­ľahne inflá­cii. Časom. Pria­te­ľov z det­stva Karima Vari­niho a Gab­riela Dona­tiho zo švaj­čiar­skeho Lugana časové banky fas­ci­no­vali dlhé roky. Verili, že práve v spo­jení s inter­ne­tom sa z nich stane sku­točne mocný nástroj. A tak stará myš­lienka časo­vej banky ele­gan­tne vstú­pila do digi­tál­nej doby. A zožala veľký úspech nie­len u fre­e­lan­ce­rov a stra­tu­pis­tov, ale aj na uni­ver­zi­tách, v nezis­ko­vých orga­ni­zá­ciách, u neza­mest­na­ných či dôchod­cov v rôz­nych kútoch sveta.

Fun­guje to jed­no­du­cho — naprí­klad lek­tor talian­činy na svo­jom pro­file ponúkne päť hodín výučby jazyka. Takto „zaro­bený“ čas následne pou­žije sám u ďal­ších uží­va­te­ľov a podľa svojho gusta – naprí­klad dve hodiny u účtov­níka, ktorý sa mu postará o daňové pri­zna­nie, zvyšné tri u dizaj­néra, ktorý mu vytvorí nové logo jazy­ko­vej školy. Bez peňazí. Spo­lo­čen­sky zod­po­vedné pod­ni­ka­nie švaj­čiar­skej dvo­j­ice zbiera oce­ne­nia na celom svete a jeho zakla­da­te­lia nám dovo­lili nazrieť do záku­li­sia novej gene­rá­cie časo­vej banky.

3

Ako sa zro­dil nápad na zalo­že­nie Time­Re­pub­lik?

Gab­riele: Prvý kon­cept sa zro­dil pred vyše dvad­sia­timi rokmi. Moji rodi­čia v tých časoch pre­na­jí­mali dom vo švaj­čiar­skych Alpách, bolo to miesto, kde som trá­vil väč­šinu práz­dnin aj voľ­ného času. Bolo to jed­no­du­ché a čaro­vné miesto bez elek­triny a tečú­cej vody. Neďa­leko bol potok, mali sme dva krby a nič viac. Zvy­kol som tam uspo­ra­dú­vať oslavy, každý, kto býva v Lugane, tam aspoň raz bol. Bolo to zvláštne miesto, no nie každý tomu roz­umel. Karim bol jed­ným z mála, ktorý chá­pal jeho pod­statu, a tak sme sa spria­te­lili. Práve v tom čase, keď sme sem cho­dili loviť ryby, rúbať drevo a gri­lo­vať, sa zro­dil aj nápad na Time­Re­pub­lik.

Karim: Obaja sme mali pocit, že niečo v našej spo­loč­nosti je veľmi nesprávne. Práve kvôli tomu, že sme sa jej vzdia­lili, sa nám otvo­rili oči. Pýtali sme sa, prečo sme zrazu takí iní, keď sa zhro­maž­díme okolo ohňa v prí­rode, prečo sa tu zrazu zblí­žime, prečo sa nám zlep­šia vzťahy a cítime viac empa­tie. Naj­dô­le­ži­tej­šou otáz­kou však bolo, prečo takto nedo­ká­žeme pokra­čo­vať, keď sa vrá­time k bež­nej rutine dňa. Neplá­no­vali sme nič také, ako oži­ve­nie hip­pies komu­nity. Uve­do­mili sme si, že to nie je o fyzic­kom pries­tore, ale o nasta­vení mysle. A tak sme hľa­dali spô­sob, ako pre­dĺžiť a roz­ší­riť tento záži­tok.

A tak ste sa vrá­tili k téme časo­vej banky. Tie prvé vzni­kali vďaka Edga­rovi Cah­novi už začiat­kom osem­de­sia­tych rokov…

Gab­riele: Áno, poslú­žili nám ako inšpi­rá­cia. Boli sme pre­sved­čení, že práve v spo­jení s inter­ne­tom sa stanú sku­točne moc­ným nástro­jom. Karim mi jed­ného dňa pove­dal, že v miest­nej tele­ví­zii videl repor­táž o časo­vej banke, ktorú zre­a­li­zo­vali suse­dia jed­nej bytovky. Star­šia pani vyve­sila vo ves­ti­bule oznam, či jej nie­kto nepo­môže opra­viť tele­ví­zor, mladý sused jej pomo­hol a ona mu z vďač­nosti upiekla koláč. Zrazu si všetci suse­dia navzá­jom robili malé služby a viedli si o tom záznamy v zošite. Ten kon­cept sa nám zapá­čil, a tak sme hľa­dali spô­sob, ako ho roz­ší­riť. Samoz­rejme, keď sme túto myš­lienku chceli roz­ší­riť medzi­ná­rodne, potre­bo­vali sme ísť online. Hovo­ríme však o časoch, kedy inter­net neexis­to­val v takej forme, ako ho poznáme dnes. Bolo to ešte pred rokom 2005 – pred revo­lú­ciou všet­kých sociál­nych sietí. Táto myš­lienka v nás vrela mnoho rokov, až sme si pred tromi rokmi pove­dali, že teraz nastal správny čas.

5

Najprv ste tes­to­vali beta ver­ziu, v roku 2015 ste už išli naživo – čo pred­chá­dzalo spus­te­niu?

Karim: Roz­prá­vali sme sa s desiat­kami ľudí, ktorí pre­vádz­kujú časové banky v lokál­nych komu­ni­tách — tých, ktoré sú zalo­žené na osob­ných stret­nu­tiach. Zhá­ňali sme finan­cie a roz­ví­jali myš­lienku.

Hovo­ria o vás, že spá­jate pro­fe­si­ona­litu Lin­ke­dInu, ide­a­liz­mus Kicks­tar­teru a pria­teľ­skú atmo­sféru Face­bo­oku. Prek­va­pilo vás niečo počas roz­voja myš­lienky? Vyvi­nulo sa z Time­Re­pub­lik niečo, čo ste na začiatku neča­kali?

Gab­riele: Prek­va­pilo nás mnoho vecí. Našťas­tie, hlavne pozi­tívne. Pamä­tám si, že na začiatku sme mali obavy dať uží­va­te­ľom pri pri­hlá­sení auto­ma­tický „kre­dit“ v hod­note pia­tich hodín, ktoré môžu ľubo­voľne minúť. Mys­leli sme si, že takto sa ľudia len zare­gis­trujú, minú svo­jich päť hodín a zmiznú. V sku­toč­nosti sa stal presný opak. Čle­no­via boli ešte otvo­re­nejší a ochot­nejší pomá­hať dru­hým. Obrá­tilo sa to až tak, že dnes musíme moti­vo­vať ľudí, aby aj žia­dali o pomoc. Je to však veľmi „luxusný“ prob­lém, ak mi roz­umiete.:)

Karim: Mys­leli sme si tiež, že cie­ľo­vou sku­pi­nou sa stanú ľudia, ktorí majú malý roz­po­čet alebo finančné prob­lémy, že práve oni budú z také­hoto sys­tému pro­fi­to­vať naj­viac, ale nie je to tak. Prav­dou je, že sa nájde mnoho ľudí, kto­rým záleží na medzi­ľud­ských vzťa­hoch a hľa­dajú hlbší zmy­sel života.

Gab­riele: Mňa osobne asi naj­viac prek­va­pilo to neko­nečné využi­tie. Neča­kali sme, že Time­Re­pub­lik budú využí­vať magis­tráty, uni­ver­zity a dokonca aj kor­po­rátne spo­loč­nosti na celom svete.

Veríte, že čas má väč­šiu hod­notu ako peniaze?

Gab­riele: Každé ráno, keď sa zobu­díme, máme prí­stup k 24 hodi­nám alebo 64-tisí­com sekun­dám, ktoré môžeme minúť. Bez ohľadu na to, či ste Bill Gates alebo člo­vek, ktorý žije na ulici – čas je niečo, čo nám bolo dané a neexis­tuje žiadna suma peňazí, ktorá by vám doká­zala kúpiť hodinu navyše. Takže áno, sku­točne verím, že čas je naj­cen­nej­ším zdro­jom, aký máme.

Karim: Ale nám ani tak nejde o „mera­nie“ hod­noty. Sústre­díme sa na budo­va­nie vzťa­hov, na kto­rých sa napo­kon vytvorí dôvera a to je neoce­ni­teľné. Keď už raz máte dôveru, môžete budo­vať čokoľ­vek. Dôvera je kľú­čom.

4

Veríte, že čas kaž­dého člo­veka má rov­nakú hod­notu — že má, pove­dzme, hodina manu­ál­nej práce ako naprí­klad rúba­nie dreva, rov­nakú hod­notu ako hodina strá­vená pre­kla­dom textu alebo návrhom loga?

Gab­riele: Cel­kom takto to nemys­líme. Keďže nám ide o dôveru, sna­žíme sa uká­zať, že sa dá vybu­do­vať len zdie­ľa­ním, sku­toč­ným pode­le­ním sa o niečo. To by som chcel zdô­raz­niť, lebo v dneš­nom svete si tento pojem často mýlime. Keď sa dieťa podelí o hračku, nebojí sa, že mu ju zoberú, nesnaží sa pro­fi­to­vať z tejto výmeny. Dnes je zdie­ľa­nie často spo­jené s finanč­nými bene­fitmi a to je z prin­cípu nesprávne. Na dru­hej strane – bol dôle­ži­tejší čas, ktorý veno­val Fle­ming vynáj­de­niu anti­bi­otík alebo ten, v kto­rom Mozart zlo­žil sym­fó­nie, ktoré ohu­rujú aj dnes? Ja sa naprí­klad neviem roz­hod­núť.

Karim: Čas je naroz­diel od peňazí nemenný a rov­no­cenný pre kaž­dého na celom svete. Neexis­tuje tu žia­den roz­diel v cudzej mene podľa kra­jín, čas je roz­lo­žený rov­nako, bez ohľadu na prí­jem, spo­lo­čen­ský sta­tus či bohat­stvo. Veríme, že môžeme posil­niť eko­no­miku práve tým, že uká­žeme, že je to čas a nie peniaze, čo je základ­nou jed­not­kou výmeny.

Uží­va­te­lia si vás veľmi rýchlo našli, ako sa vám darí dnes?

Karim: Máme vyše 30-tisíc čle­nov vo viac ako 110 kra­ji­nách – naj­viac ich je v Talian­sku, Bra­zí­lii, USA, Špa­niel­sku, Švaj­čiar­sku a Rusku.

8

Už mno­ho­krát bolo doká­zané, že ľudia nepra­cujú len pre peniaze, že je v tom aj niečo iné. Možno väzby, ktoré vzni­kajú, snaha o seba­re­a­li­zá­ciu alebo, ako ste už spo­me­nuli, hľa­da­nie hlb­šej pod­staty. Čo podľa vás ťahá ľudí z celého sveta k Time­Re­pub­lik, prečo sa zapá­jajú? O akých uží­va­te­ľov ide naj­čas­tej­šie?

Gab­riele: Mnohé vedecké štú­die už pre­uká­zali, že naj­šťast­nejší sme, keď doká­žeme dávať a deliť sa. Samoz­rejme, musíme mať spl­nené základné potreby ako jedlo či stre­chu nad hla­vou. V dneš­nej spo­loč­nosti sa často zaobe­ráme sys­té­mami, ktoré nám nedá­vajú zmy­sel. Time­Re­pub­lik je sieť pohá­ňaná práve zmys­lom, je to pries­tor, ktorý zais­ťuje spo­lu­prácu tak, ako žia­den iný. Našimi uží­va­teľmi sú najmä nesmierne zruční ľudia z oblastí sveta tech­no­ló­gií, dizajnu, ume­nia a medií. Ale samoz­rejme si tu môžete nechať opra­viť bicy­kel, alebo sa naučiť hrať na gitare či pre­cvi­čiť si fran­cúz­štinu.

Dostali ste nie­kedy spätnú väzbu, ktorá vám zostala v pamäti, zme­nila Time­Re­pub­lik nie­komu život?

Gab­riele: Toto je moja obľú­bená reak­cia, mám ju ulo­ženú: „Milý tím Time­Re­pub­lik, chcem sa vám poďa­ko­vať za vytvo­re­nie tohto úžas­ného pries­toru. Vďaka vám som našla gra­fickú dizaj­nérku a pria­teľku v jed­nom – takého člo­veka som si vo svo­jom živote priala mať už dlho – je skvelá a vychá­dzame spolu výborne. Toto je sila inter­netu a krás­nej myš­lienky. Teraz si želám už len viac hodín, aby som sa mohla spo­jiť s ďal­šími ľuďmi. Ďaku­jem, R.J.“

Karim: Stali sme sa sved­kami mno­hých — naprí­klad módna šty­lis­tka Che­rish dala Carle hodiny ple­te­nia. Carle sa to nesmierne páčilo a keďže pra­cuje ako fil­mová pro­du­centka, hneď jej doho­dila stálu prácu pri tvorbe kos­tý­mov. Štu­dentka Chris­tel z Mes­siny si takto našla prácu ešte pred matu­ri­tou, čo je v Talian­sku, a najmä bez praxe, veľmi vzácne. Ešte v beta ver­zii jeden ame­rický dizaj­nér vytvo­ril leták pre star­tu­pistu v Maroku. V Time­Re­pub­lik však nevzni­kajú len pra­covné, ale aj pria­teľ­ské vzťahy, a to aj na diaľku a často aj veľmi neprav­de­po­dobné. A keď sa vyfor­muje pria­teľ­stvo, už nemu­síte viac počí­tať hodiny – to je na tom to krásne.

2

Čo patrí k naju­ni­kát­nej­ším či netra­dič­ným zruč­nos­tiam, ktoré si tu ľudia vymie­ňajú?

Gab­riele: Neve­rili by ste, akými zruč­nos­ťami ľudia dis­po­nujú – máme tu finanč­ného odbor­níka, ktorý rád žehlí košele, a tak ponúka obe zruč­nosti. Nájdu sa tu tibet­skí mnísi, ktorí ponú­kajú hodiny medi­tá­cie, prog­ra­má­to­rov, ľudí, ktorí vám zor­ga­ni­zujú šat­ník, gra­fic­kých dizaj­né­rov, pre­kla­da­te­ľov, fyzi­kov… Nájde sa tu psy­cho­lóg z Talian­ska, aj zubár z Kali­for­nie, ľudia, ktorí vám vyven­čia psa alebo vás naučia jazyk cez Skype. Ide o viac ako 100-tisíc talen­tov vo vyše 110 kra­ji­nách, vybrať to naj je ťažké.

Akú vec by ste nikdy na svete nevy­me­nili – možno ani za vše­tok čas na svete?

Gab­riele: Mys­lím, že svoju man­želku.

Karim: Okrem tých samoz­rej­mých vecí, by som asi vyme­nil čokoľ­vek. Deliť sa o zruč­nosti a koníčky je nesmierne uži­točné a vždy sa vám nako­niec vráti oveľa viac.

6Poda­rilo sa vám vytvo­riť spo­lo­čen­sky zod­po­vedné pod­ni­ka­nie, využí­vate ho aj sami? Ako by ste strá­vili naj­cen­nej­šiu hodinu v živote, ako by vyze­rala?

Gab­riele: Áno, prav­daže. Ja by som ju strá­vil čin­nos­ťou, ktorá by znova mala sociálny dopad – pomo­hol by som nie­komu, kto nemá prí­stup k veľ­kým pros­tried­kom. Sme zvyk­nutí, že ľudia sú k nám milí, lebo sa nám sna­žia niečo pre­dať. Je pekné zažiť ľud­ský kon­takt bez toho, aby vzniklo takéto podoz­re­nie, aby sa nie­kto pýtal – prečo je ku mne taký milý?

Akú máte víziu, kde vidíte Time­Re­pub­lik o desať rokov?

Gab­riele: Nech­ceme byť alter­na­tí­vou exis­tu­jú­ceho sys­tému, ani spus­tiť revo­lú­ciu. Chceme len vytvo­riť iný, funkčný sys­tém a dúfame, že časom si ľudia uve­do­mia, že je ešte lepší ako ten, ktorý poznáme. Čas je výborné „pla­tidlo“. Archi­tekt a vizi­onár B. Ful­ler raz pove­dal, že nikdy nič nezme­níme, ak budeme bojo­vať proti exis­tu­jú­cej rea­lite. Aby sa niečo zme­nilo, treba vytvo­riť nový model, ktorý z exis­tu­jú­ceho urobí zasta­raný. Je to síce ambi­ci­ózne, ale radi by sme sa k tomu aspoň pri­blí­žili.

Pridať komentár (0)