Švéd­sko dokáže recyk­lo­vať až 99% svojho odpadu. Stáva sa tak líd­rom všet­kých kra­jín

Lucia M., interez.sk / 1. september 2016 / Eko

O tom, že recyk­lá­cia je dôle­žitá a má zmy­sel hovo­riť nebu­dem. To by malo byť kaž­dému uve­do­me­lému obča­novi dávno jasné. Líd­rom spo­me­dzi štá­tov, čo sa recyk­lo­va­nia odpadu týka je jed­no­značne Švéd­sko. Ako to robí?

Švéd­sko je líd­rom nie­len cez recyk­lá­ciu, ale aj cel­kovo cez životné pro­stre­die. Má už mnoho elek­tric­kých ciest a do roku 2050 sa plá­nuje úplne oslo­bo­diť od pou­ží­va­nia fosíl­nych palív. Táto škan­di­náv­ska kra­jina už dnes dokonca recyk­luje 99% svojho odpadu, pri­čom to pomy­selné 1% končí na sklád­kach. Pro­ces zvaný “odpa­dom k ener­gii” vyrába udr­ža­teľnú ener­giu z odpadu.

svedskoodpad3

V tejto kra­jine, v kto­rej si určite vie pred­sta­viť život každý z nás, sa zo 4,4 mili­ó­nov ton komu­nál­neho odpadu spra­cuje 2,2 mili­óna ton, ktoré sa pre­me­nia na ener­giu využí­vanú práve z odpa­dov. Odpa­dom k ener­gii, alebo aj Waste to energy (WTE), je pro­ces špe­ciál­neho spa­ľo­va­nia, kde vzni­ka­júca para roz­táča tur­bínu, ktorá pro­du­kuje elek­trickú ener­giu. Švéd­sko je dokonca tak zbehlé v nakla­daní s odpa­dom, že navyše dováža pri­bližne 800 000 ton odpadu z oko­li­tých kra­jín, ktoré práve pokra­čujú týmto pro­ce­som a vzniká tak ener­gia.

svedskoodpad1

Sys­tém je samoz­rejme priamo závislý na obča­novi. Neviem, ako by to dopadlo u nás a nie som si istá, či to vôbec vedieť chcem. Obča­nia vo Švéd­sku sú však uve­do­melí a s odpa­dom zaob­chá­dzajú zod­po­vedne a recyk­lá­cia je úplne bežná. Obča­nia môžu trie­diť odpad do recyk­lač­ných nádob, prí­padne priamo do WTE zaria­dení, a to má práve za násle­dok pôso­bi­vých 99%, čo je šta­tis­tický údaj na celo­štát­nej úrovni. Ak sa kra­jina udrží, v roku 2020 už by mohla zís­kať “nálepku” kra­jina s nulo­vým odpa­dom. Keď si to porov­náme naprí­klad s USA, táto kra­jina posiela ročne až 55% svojho vypro­du­ko­va­ného odpadu na skládky.

Je potrebné si uve­do­miť, že skládky odpadu uvoľ­ňujú do pôdy, no aj do ovzdu­šia toxíny a rôzne zne­čis­ťu­júce látky, ktoré kon­ta­mi­nujú pôdu, ovzdu­šie, pod­zemné vody a tak­tiež sa tvo­ria emi­sie skle­ní­ko­vých ply­nov, ktoré majú nega­tívny vplyv na životné pro­stre­die. Preto nie je dobré, keď odpad až pri­dlho “sedí” na skládke. Vo Švéd­sku sa s prí­snymi pra­vid­lami recyk­lá­cie začalo už v 70. rokoch. V oby­va­te­ľoch sa to teda stihlo “zako­re­niť” Už vtedy sa recyk­lo­valo 38% z cel­ko­vého vypro­du­ko­va­ného odpadu. U nás v 70. rokoch slovo recyk­lá­cia možno poznali len odbor­níci. A bohu­žiaľ, v mno­hých prí­pa­doch je tomu tak aj dnes.

svedskoodpad2

Sys­tém WTE nie je doko­nalý, čo môže byť finančne náročné, no neus­tále pre­bieha vývoj a nové tech­no­lo­gické vyná­lezy by mohli tento sys­tém nako­niec doviesť až k doko­na­losti. Prie­merný občan Švéd­ska kaž­do­ročne vypro­du­kuje 641 kilo­gra­mov odpadu, čo je číslo, ktoré je o niečo niž­šie ako európ­sky prie­mer. Prečo to teda nedo­kážu aj ostatné kra­jiny? Je to finančne až tak náročné? Alebo sme jed­no­du­cho leniví či nemáme dobre pre­pra­co­vanú legis­la­tívu? Čo si mys­líte vy? Zara­díme sa aj my nie­kedy medzi top štáty, čo sa recyk­lá­cie alebo akejsi “zele­nosti” týka? Nie­kedy mám pocit, že ľudia prob­lémy život­ného pro­stre­dia rad­šej ani nechcú vidieť. Oveľa rad­šej si pre­čí­tajú niečo o iných témach a pri eko­ló­gii rad­šej zatvá­rajú oči. Neza­bú­dajte, že aj vy žijete na tejto pla­néte, a ak budeme mať šťas­tie, budú tu žiť naše deti, vnú­čatá a ostatné gene­rá­cie po nás. Preto by sme sa o životné pro­stre­die mali zau­jí­mať viac.

banner1_zaujimavosti

zdroj: interez.sk, zdroj foto­gra­fií: inha­bi­tat

Pridať komentár (0)