Švéd­sko dosiahlo úro­veň recyk­lá­cie, kedy nestíha odpa­dom!

Alexandra Dulaková / 30. október 2015 / Tools a produktivita

Od škan­di­náv­skych kra­jín sa máme čo učiť, čo platí najmä pre obasť eko­ló­gie a udr­ža­teľ­ného spô­sobu verej­ného života. Aj keď odpad­kov sa cel­kom zba­viť nedo­kážu, vedia ich efek­tívne zužit­ko­vať. Švéd­sky prog­ram Waste-to-energy odpad spra­cu­váva pro­stred­níc­tvom kre­má­cie, ktorá následne mnohé domác­nosti záso­buje ener­giou.

Odpad síce cel­kom eli­mi­no­vať neve­dia, no eko­lo­gickí Švédi sa jeho množ­stvá sna­žia aspoň radi­kálne zní­žiť. Ako sami tvr­dia, kľú­čom k efek­tív­nej recyk­lá­cii odpadu je najmä jeho sepa­ro­va­nie. V tejto oblasti sú pred nami — a aj pred mno­hými inými kra­ji­nami — naozaj o sve­telné míle pop­redu. Švéd­sko totiž recyk­luje až 99% svojho odpadu. Pre porov­na­nie, na Slov­nen­sku to bolo minulý rok iba 31%. A to, čo sepa­rujú, potom nekončí na hro­mad­ných sklád­kach, ale naopak si to nájde cetsu späť do švéd­skych domác­ností. Pri­tom ich metóda spra­co­va­nia odpadu nepred­sta­vuje nič revo­lučné — a síce tep­lotné spra­co­va­nie podobné kre­má­cii, ktoré masu sepa­ro­va­ného odpadu pre­mení v popol, dymový plyn a najmä — v tepelnú ener­giu. Z tej sa neskôr stane palivo pre tak­mer milión švéd­skych domác­ností.

Prog­ram Waste-to-energy (WTE) má v kra­jine až 32 pobo­čiek, kde spra­co­váva nie­len odpad zo Švéd­ska, ale aj ďal­šie tony impor­to­vané z Anglicka, Írska, Talian­ska, či dokonca Nór­ska. Švédi sú v tomto smere totiž až takí efek­tívni, že im ostáva pries­tor aj pre odpad z iných kra­jín a emisné hod­noty, ktoré pri pro­cese WTE recyk­lá­cie využí­vajú, dosa­hujú len polo­vicu z hod­noty povo­le­nej záko­nom. Kon­krétne čísla hovo­ria samy za seba — tri tony bež­ného odpadu sa v ener­ge­tic­kej rovine rov­najú jed­nej tone vyku­ro­va­cieho oleja. Toto množ­stvo ener­gie dokáže vykú­riť tak­mer milión domác­ností a štvrť mili­óna domác­ností fun­guje výlučne na nej.

Iste, pre­dísť odpa­do­vým sklád­kam nedo­káže ani táto kra­jina, aj keď má, zdá sa, patent na eko­ló­giu. Zo 461 kíl odpadu, ktoré ročne vypro­du­kuje každý Švéd, skončí na sklád­kach v prí­rode len jedno per­cento. Kon­krétne sú to pred­mety ako baterky, žia­rovky, či elek­tro­nika, ktoré sa z bez­peč­nost­ných a eko­lo­gic­kých dôvo­dov spá­liť nedajú. A aj keď sa nájdu kri­tici kre­má­cie, jej zás­tanci naopak tvr­dia, že metán a iné skle­ní­kové plyny, ktoré zo sklá­dok uni­kajú, sú pre naše životné pro­stre­die ďaleko škod­li­vej­šie ako ved­ľaj­šie pro­dukty kre­má­cie. Neho­vo­riac o nákla­doch a ener­giách, ktoré sa minú pri pre­voze odpadu na skládky. Okrem toho, ak by sa odpad využitý pri kre­má­cii jed­no­du­cho vyho­dil na skládke, vyšiel by úplne nav­ni­voč. Ener­giu, ktorá sa z neho dá zís­kať, by si Švédi museli hľa­dať inde — nie­kde, kde by jej nado­bud­nu­tie bolo oveľa nároč­nej­šie, náklad­nej­šie a škod­li­vej­šie.

Zdá sa teda, že touto for­mou zabí­jajú nie dve muchy, ale hneď celé hejno jedi­nou ranou. Netaja sa však ani tým, že by pri­ro­dzene bolo oveľa lep­šie vzniku odpadu cel­kom pre­dísť. To však chce čas — a zatiaľ efek­tívne poslúži aj kre­má­cia. 

Zdroj: In Habi­tat 

Pridať komentár (0)