Talent je úplne bez­cenný: Prí­beh 16-roč­nej Aud­rey, ktorá prišla o životnú šancu!

Martin Bohunický / 27. október 2015 / Tools a produktivita

Aud­rey je 16-ročná Lon­dýn­čanka, ktorá si jeden večer vyra­zila do baru.

Aud­rey mala vždy rada hudbu. Každú pes­ničku mala napo­čú­vanú tak mili­ón­krát. Neko­nečné ranné cesty do školy si nedo­ká­zala pred­sta­viť bez slú­cha­diel na ušiach. No ten večer bolo niečo inak. Prvý­krát hudbu POČULA. Bolo to prvý­krát, čo v nej hudba pre­bu­dila také zvláštne emó­cie.

Mla­dík s lookom hips­tera skon­čil ďal­šiu pie­seň a Aud­rey, posil­nená tre­tím ginom s toni­com, pre­uká­zala nad­mernú dávku odvahy. Možno sa zbláz­nila, no prí­stu­pila k pia­nis­tovi s vedo­mím, že hoci nikdy nespie­vala, toto je ten jej moment. Pre túto chvíľu sa možno naro­dila.

Doká­žeš zahrať You Know I’m No Good od Amy Wine­house?” Cha­lan s ciga­re­tou v ústach mlčal. Keď sa Aud­rey zvie­chala k odchodu, pove­dal, “Áno zlatko, doká­žem.” Pre­me­ral si dievča očami. Aud­rey mala na sebe úzke noha­vice, muž­skú fla­nelku a čierne kon­verzy. Vyze­rala, že sa tam abso­lútne nehodí. 

Počas jej života sa nikto o jej spe­vácky talent nezau­jí­mal. Ani ho nepoz­nal. Nepoz­nala ho ani Aud­rey. Nikdy nespie­vala, len občas v spr­che, vo svo­jej izbe, keď bola sama doma. A teraz má zrazu celému baru uká­zať, aká je to nadaná spe­váčka.

Aud­rey si napo­sledy odpila zo svojho drinku takým spô­so­bom, že s dám­skym sprá­va­ním to nič spo­ločné nemalo, agre­sívne polo­žila pohár na cudzí stôl a sadla si na piano. Cha­lan na ňu žmur­kol a začal hrať. Aud­rey sa poriadne nadýchla a vypus­tila zo seba prvý tón.

Jej hlas bol ako zamat. Všetko z nej išlo hladko ako jemné čer­vené víno dole krkom. Bolo to ako shot whis­key, s dušou a sexy, nevinné a nebez­pečné záro­veň. Každé jedno slovo, ktoré vyšlo z jej úst, doko­nale pre­cí­tila. Medzi jej spe­vom a meló­diou bol doko­nalý súlad. Ona tú pie­seň nespie­vala, ona bola jej súčas­ťou. Náv­štev­níci baru boli v šoku. Nikdy nič kraj­šie nepo­čuli. Keď Aud­rey skon­čila, každý sa pýtal jediné: “Kto bolo to dievča a kde si ju môžeme vypo­čuť znova?”

Aud­rey sa domov dotac­kala okolo dru­hej ráno a nemohla byť šťast­nej­šia. Celý život sa cítila ako zby­točná, prie­merná, nepou­ži­teľná. A teraz je pravda vonku, ona je talen­to­vaná! Extrémne, úžasne, sakra talen­to­vaná! Aud­rey zaspala s úsme­vom na tvári a zobu­dila sa až poobede.

Keď sa zobu­dila, jej tele­fón bol plný nepre­čí­ta­ných správ a zmeš­ka­ných hovo­rov. Aud­rey bola una­vená a totálne šťastná, veď ju obdi­vo­vali desiatky ľudí. Správy počkajú, rad­šej sa dá dokopy. Zapá­lila si ciga­retu a vyva­lila sa na gauč. Zapla si tele­ví­zor a znova strie­davo zaspá­vala.

Ráno sa roz­hodla pre­čí­tať si všetky správy:

Aud­rey, tu je Rick, maji­teľ Cat Clubu. Počul som ťa spie­vať. Bol by som rád, keby si dnes o sied­mej u nás vystú­pila. Budú tam via­cerí významní ľudia z vyda­va­teľs­tiev. Zavo­laj mi hneď ako budeš môcť. Všetci sa na teba tešia.”

No do riti…

Aud­rey okam­žite Ric­kovi zavo­lala, no čakal ju len odka­zo­vač. Zane­chala len ospra­vedl­ňu­júci odkaz. Rick však už nikdy neza­vo­lal späť. A Aud­rey to už nikdy neskú­sila. O šesť mesia­cov neskôr sa dievča s menom Stella stala hviez­dou. A to len vďaka jed­nej výni­moč­nej noci v bare.

Stella totiž zdvihla tele­fón, keď jej Rick zavo­lal. Stella zabila celý deň vybe­ra­ním doko­na­lého out­fitu a roz­cvi­čo­va­ním svojho hlasu. Stella okam­žite odpo­ve­dala na všetky maily a správy. Stella spra­vila zo svo­jej kari­éry pri­oritu.

A hoci bola Aud­rey možno aj talen­to­va­nej­šia, nikdy nemala tento druh morálky a etiky. Nikdy neobe­to­vala svoje pohod­lie, aby využila prí­le­ži­tosť, ktorá sa jej naskytla. Možno aj chcela, no oddych a ciga­reta boli v tej chvíli dôle­ži­tej­šie. Jej talent bol úplne zby­točný.

Môžeš byť ten naj­ta­len­to­va­nejší člo­vek na svete, no talent nikdy nepo­razí tvrdú drinu. Makač vždy zví­ťazí. Možno vidíš vo svo­jom obore desiatky menej talen­to­va­ných ľudí, no sú úplne inde ako ty. 

Nedo­voľ aby sa ti stalo to, čo sa stalo Aud­rey. Využi svoj talent na vytvo­re­nie nie­čoho výni­moč­ného. Pre­tože samotný talent je bez­cenný. Je ho totiž pre­by­tok. Talen­to­va­ných ľudí je mnoho. No nie každý sa dokáže odlí­šiť, sprá­vať sa pro­fe­si­onálne a zod­po­vedne.

A nie je to ani o šťastí. Spo­lie­hať sa na šťas­tie je pre sla­bo­chov. Buď pro­ak­tívny a spo­lie­haj sa na jedinú vec, ktorú máš: sám seba.

zdroj: elitedaily.com

Pridať komentár (0)