The Spot­ters #3 — Juraj Mäsiar

Ivana Drobná: The Spot / 27. január 2015 / Rozhovory

Radi by sme vám pred­sta­vili Juraja Mäsiara z Cloud­farms. Je prog­ra­má­tor, člen menzy, váš­nivý kor­ču­liar a milov­ník latté. Uro­bili sme s ním roz­ho­vor aj o tom, čím sa zaoberá v práci, akú novú metódu ria­de­nia vývoja soft­véru zaviedli a ako vidí aktu­álnu tému refe­renda.

Od čoho sme ťa odtrhli?

Aku­rát imple­men­tu­jem import dát o pra­siat­kach z kon­ku­renč­nej apli­ká­cie do našej.

Je via­cero pro­jek­tov, ktoré sa zaobe­rajú zefek­tív­ne­ním chovu oší­pa­ných?

Áno, ale kva­lit­ných je iba veľmi málo (dajú sa porá­tať na jed­nej ruke, možno na jed­nom prste). Zdá sa, že kom­bi­ná­cia “kva­litný prog­ra­má­tor / expert na chov pra­siat” je veľmi uni­kátna (celo­sve­tovo).

Nám príde uni­kátne že sa star­tup venuje práve oblasti chovu zvie­rat. Ako sa to vlastne stalo? Kde sa vzala potreba vybu­do­vať pro­dukt zame­raný práve týmto sme­rom?

O tomto by viac vedel pove­dať môj šéf / kolega Jens Top­pen­berg. Ak si dobre spo­mí­nam, bola to jeho lep­šia polo­vička, ktorá sa mu sťa­žo­vala na veľmi nekva­litnú apli­ká­ciu, ktorú v práci pou­ží­vajú. Ona bola jeho inšpi­rá­ciou pre štart kon­ku­renč­ného pro­duktu, zame­ra­ného práve na správu oší­pa­ných.

Pra­cu­ješ na pozí­cii prog­ra­má­tora. Ako dlho trvá vývoj také­hoto pro­duktu? Ide zrejme o veľmi kom­plexné rie­še­nie…

Tak ako pri väč­šine iných pro­jek­tov, vývoj trvá omnoho dlh­šie ako si člo­vek pôvodne naplá­nuje. Vývoj základ­nej časti apli­ká­cie zabral niečo viac ako rok vývoja (pre zhruba šty­roch vývo­já­rov). Potom sme zís­kali prvých zákaz­ní­kov a s nimi prišli nové požia­davky (a bohu­žial aj sup­port — pod­pora, čo nám ďalej mierne spo­ma­lilo vývoj). Väč­šie farmy začali poža­do­vať množ­stvo novej fun­kci­ona­lity, hlavne rôzne reporty a integ­rá­ciu s ich exis­tu­jú­cimi sys­té­mami, či už finančný sys­tém alebo sys­tém pre správu kŕme­nia. Na týchto “výzvach” práve pra­cu­jeme. Dá sa teda pove­dať, že dokon­če­nie celého kom­plex­ného pro­duktu je vzdia­lené ešte mnoho rokov.

Okrem pra­sia­tok, uva­žu­jete o roz­ší­rení na napr. ovce či doby­tok?

Bohu­žiaľ to nie je také jed­no­du­ché ako sa to môže na prvý pohľad zdať. Celé odvet­vie chovu oší­pa­ných je veľmi špe­ci­fické a množ­stvo pro­ce­sov nie je apli­ko­va­teľ­ných na žiadne iné zvie­ratá. Navyše chovy iných zvie­rat sú už výrazne lep­šie pokryté exis­tu­jú­cimi kva­lit­nými apli­ká­ciami. Tak­tiež momen­tálne nemáme kapa­citu pre vývoj nie­čoho tak kom­plex­ného.

Ako dlho si už v Spote?

V apríli to budú dva roky.

Vy máte taký rituál s kávou.…

Áno, jeden z dôvo­dov prečo prísť do práce pred desia­tou (prí­padne prečo vôbec prísť!). Ešte keď sme začí­nali, kávu som tak­mer vôbec nepil. Tu však pili kávu všetci, tak som začal aj ja. Rýchlo som zis­til, že po šálke kávy v ran­ných hodi­nách doká­žem zo seba dostať viac kva­lit­ného kódu. Pôvodne sme si kupo­vali kávu (caffe late) ráno v obcho­doch v okolí Spot-u, pre­važne v McDo­nald-e. To, že to nebola dobrá káva som vedel už vtedy, no od kedy som skú­sil túto v Spote, mám už aj dôkaz!

Skôr než sa dosta­nem späť k nášmu ran­nému ritu­álu, mal by som spo­me­núť náš vývo­jový cyk­lus. Ako sa firma postupne roz­ras­tala o nových ľudí, začali sme zva­žo­vať pou­ži­tie nie­kto­rej z metód ria­de­nia vývoja soft­véru. Roz­hodli sme sa pre Scrum, ktorý sme rea­li­zo­vali ako nie­koľko hodi­nové stret­nu­tie raz týž­denne, na kto­rom sme pre­brali čo sa uro­bilo a naplá­no­vali ďal­šiu prácu. Nakoľko ale stret­nu­tia boli nesku­točne dlhé a únavné, roz­hodli sme robiť rad­šej via­cero krat­ších stret­nutí — každý deň jedno. A naj­lep­šie miesto a čas na takéto stret­nu­tia je jed­no­značne ranná kávička. 

Každé ráno, zhruba o desia­tej sa prí­tomní čle­no­via Cloud­farms pre­sunú ku kávo­varu v pred­nej kuchynke a začne sa typický pro­ces príp­ravy caffe latte. Tento zahŕňa nape­ne­nie mlieka, spre­vá­dzané špe­ci­fic­kým zvu­kom, ktorý porov­ná­vame ku kvi­ča­niu pra­sia­tok :).

Asi málo ľudí o tebe vie, že si čle­nom slo­ven­skej menzy…

Áno, som veľmi zasko­čený, že o tom viete! Na spo­loč­nom stret­nutí s ostat­nými men­zanmi som ešte nebol, takže prav­de­po­dobne to neve­dia ani oni :).

Ale vie to Google! Ako sa stane člo­vek čle­nom menzy?

Sú dve pod­mienky (jedna o tro­chu zlo­ži­tej­šia ako druhá). Treba zapla­tiť ročný člen­ský prís­pe­vok 20 Eur a treba prejsť IQ tes­tom s hod­no­tou nad 130 bodov, repre­zen­tu­jú­cou horné 2% popu­lá­cie.

Pri tých per­cen­tách nám práve napadlo… Čo hovo­ríš na blí­žiace sa refe­ren­dum?

Ja som veľmi tole­rantný člo­vek a nemám prob­lém s pármi rov­na­kého pohla­via. Čo sa týka adop­cie detí, mys­lím že deti z det­ských domo­vov by rad­šej mali dvoch rodi­čov rov­na­kého pohla­via ako žiad­neho (a určite je to tak pre nich aj lep­šie). Žiadne ohro­ze­nie rodiny nevi­dím :).

A teraz z iného konca… Prečo nemáš konto na Face­bo­oku?

Keď som sa prvý krát dozve­del o Face­bo­oku nebol ešte tak veľmi popu­lárny. V tom čase som ešte pou­ží­val ICQ a Skype pre komu­ni­ká­ciu so svo­jimi zná­mymi a vo Face­bo­oku som nevi­del pri­danú hod­notu. Neskôr, keď už mal Face­book každý, začal som vidieť možnú pri­danú hod­notu — člo­vek sa dozvie všetko o všet­kom. Vadilo mi však, že je to za cenu straty súkro­mia (nie nutne) no hlavne množ­stva času — súdiac pozo­ru­júc mojich zná­mych. Navyše kon­takt s ľuďmi nebol nikdy mojou sil­nou strán­kou.

Takže sám seba berieš ako intro­verta?

Čias­točne určite áno. No som rád v spo­loč­nosti iných ľudí.

Čo by si rád odká­zal ľud­stvu?

Robte len veci, čo majú zmy­sel!

zdroj: thespot.sk

Pridať komentár (0)