To naj­lep­šie z lon­dýn­skej scény: Visu­alDNA

Simona Kusalova / 19. marec 2014 / Tools a produktivita

Ten­to­krát sa poroz­prá­vame s Tomá­šom Čer­ven­kom, CTO (Chief Tech­no­logy Offi­cer) vo Visu­alDNA — star­tupe, ktorý pro­fi­luje uží­va­te­ľov online a umož­ňuje fir­mám lep­šie pocho­piť, cie­liť a komu­ni­ko­vať so svo­jimi zákaz­níkmi.

V čom sú vizu­álne výskumy lep­šie ako tex­tové a prečo sú idey lacné, povie už sám Tomáš.

Tro­cha tvo­jej story na začia­tok — ako si sa dostal do Visu­alDNA?

Po stred­nej škole som pri­šiel na Cam­bridge štu­do­vať com­pu­ter science a po dru­hom roč­níku som absol­vo­val stáž v Googli. Tam som ako soft­ware engi­neer stre­tol v tíme pro­duk­to­vého mana­žéra Char­lesa Wilesa. Char­les po mojej stáži odišiel do Visu­alDNA, ktoré ma zau­jalo a kde som po čase pri­šiel na inter­view a dostal ponuku.

Názov Visu­alDNA je odvo­dený od vašej myš­lienky, že každý pou­ží­va­teľ má akési vlastné vizu­álne DNA. Čo si pod tým máme pred­sta­viť?

Jed­ným z pro­duk­tov, ktoré máme od začiatku, sú vizu­álne kvízy. V nich ľudia odpo­ve­dajú na otázky tak, že kliknú na jeden z dva­nás­tich až pät­nás­tich obráz­kov. Tento obrá­zok v sebe nesie veľké množ­stvo infor­má­cií, ktoré dokážu o člo­veku mnoho pove­dať — od jeho socio-demo­gra­fic­kého a psy­cho­lo­gic­kého pro­filu až po obľú­bené akti­vity, značky a pro­dukty. Kaž­dého uží­va­teľa teda vieme opí­sať vizu­álne — obráz­kami, kto­rými odpo­vedá na otázky. Tieto obrázky potom tvo­ria uží­va­te­ľovo vizu­álne DNA. Nakoľko naše kvízy majú často medzi dvad­sia­timi až šty­rid­sia­timi otáz­kami, množ­stvo kom­bi­ná­cií je také veľké, že je tak­mer nemožné nájsť dvoch uží­va­te­ľov s iden­tic­kým vizu­ál­nym DNA.

Tomáš Čer­venka. Zdroj: Lin­ke­dIn

V čom je takýto výskum iný od bež­ného, naprí­klad tex­to­vého?

Keby sme to porov­ná­vali s tex­to­vým výsku­mom, pri obráz­koch má člo­vek men­šiu ten­den­ciu kla­mať a mani­pu­lo­vať výsle­dok, pre­tože vizu­álna aso­ciá­cia je oveľa rých­lej­šia. Často sa tiež takto dajú vyjad­riť emó­cie, ktoré by sme v texte žiad­nym spô­so­bom vyjad­riť nemohli. Máme veľa prí­kla­dov, kedy nám ľudia dali o sebe infor­má­cie, ktoré by v tex­to­vom for­mu­lári nikdy nedali, napr. o ich vzťahu k dro­gám, alko­holu, gam­blingu a podobne.

Takže keď prí­dem na váš web a začnem si vypĺňať kvíz, uká­žete mi kopu obráz­kov. Z nich si mám vybrať tie, čo ma budú vysti­ho­vať. Ako ale viete, ktoré mi máte uká­zať, aby ste z nich mali nejaký reálny úži­tok?

Celý pro­dukt začal psy­cho­lo­gic­kým výsku­mom, na základe kto­rého je kvíz zlo­žený z psy­cho­lo­gic­kých, osob­nost­ných, komerč­nej­ších a socio-demo­gra­fic­kých otá­zok. V tíme máme troch psy­cho­ló­gov s odbor­ným vzde­la­ním. Tí potom na základe lokál­nych vedo­mostí o kon­krét­nom trhu vybe­rajú vhodné otázky a obrázky pre danú loka­litu. Veci, ktoré sa pýtame v Bri­tá­nii, sú úplne iné ako otázky, ktoré dávame v Ame­rike, Rusku alebo vo východ­nej Európe. Keď sa pýtame naprí­klad, v akom dome člo­vek žije, typy domov v Bri­tá­nii sú odlišné od tých v Ame­rike alebo Rusku.

Zbie­rate teda dáta uží­va­te­ľov z celého sveta. Ako ich ďalej upra­vu­jete pre lokálne potreby?

Všetky dáta, ktoré zís­ka­vame, sú nalin­ko­vané na ano­nymné cookies. Celá akti­vita uží­va­te­ľov je teda ano­nymná a uží­va­te­lia sa môžu odhlá­siť z našej služby cez opt-out mecha­niz­mus.

Spo­lu­pra­cu­jeme však s rôz­nymi par­tnermi, ktorí nám spro­stred­kú­vajú online a off­line údaje o svo­jich uží­va­te­ľoch nalin­ko­vané napr. na poš­tové sme­ro­va­cie číslo (v Bri­tá­nii post code, pri­čom jeden post code pred­sta­vuje zhruba 35 ľudí, čo je oveľa vec­nej­šie ako napr. na Slo­ven­sku) alebo e-mai­lovú adresu v ano­ny­mi­zo­va­nej forme. Ich dáta potom kom­bi­nu­jeme s online dátami našich uží­va­te­ľov pomo­cou cookie.

Dáta nalin­ko­vané na cookies, psy­cho­lo­gické kvízy, vizu­álne výskumy… začína sa to cel­kom zamo­tá­vať. Ako by si vysvet­lil desať­roč­nému die­ťaťu, čo robíte a čo je prí­no­som pre vášho kli­enta?

Sna­žíme sa roz­umieť ľuďom na inter­nete. Zis­tiť čo ich zau­jíma, akú majú osob­nosť, čo pre­fe­rujú a ako sa cítia. Na základe týchto infor­má­cií sa potom sna­žíme lep­šie per­so­na­li­zo­vať obsah na inter­nete a cie­liť reklamu. Našou tech­no­ló­giou sa teda sna­žíme zis­tiť, akí ľudia naozaj sú.

Podľa vášho webu ste dote­raz vypro­fi­lo­vali viac ako 280 mili­ó­nov uží­va­te­ľov. Aké obme­dze­nia vidíš v práci s big data z pohľadu star­tupu? 

Tech­no­lo­gické obme­dze­nia tak­mer neexis­tujú. 99, ak nie 100 per­cent našej tech­no­ló­gie je na báze open source, čiže bez licenč­ných poplat­kov. Každý star­tup vie pra­co­vať s veľ­kým množ­stvom dát bez toho, aby ho to stálo veľa peňazí.

Z legis­la­tív­neho hľa­diska je to nároč­nej­šie. Najmä ak pra­cu­jeme s pri­vát­nymi dátami, ktoré obsa­hujú osobné iden­ti­fi­ká­tory ako je meno, adresa, tele­fónne čislo, e-mail, dátum naro­de­nia alebo číslo pasu. Na Slo­ven­sku s nimi až taký prob­lém nie je, v Bri­tá­nii je to tak na roz­me­dzí. Sú však kra­jiny, ktoré majú oveľa tvr­d­šie regu­lá­cie, ako napr. Rusko alebo Holand­sko. Ame­rika je kra­jina, ktorá skôr pozerá na Európu a ich legis­la­tíva v nie je tomto smere až taká ino­va­tívna.

Medzi kli­entmi ste mali Pep­siCo, MSN, Hotels.com, ale aj napr. Piano Media pochá­dza­júce zo Slo­ven­ska. Na čom ste pre nich pra­co­vali?

Pre Piano sme sa sna­žili iden­ti­fi­ko­vať ľudí, ktorí majú naj­vyš­šiu ten­den­ciu pla­tiť za obsah. Tech­no­ló­gia Look-alike, ktorú sme pou­žili, nás vie naviesť spo­me­dzi veľ­kého množ­stva vypro­fi­lo­va­ných ľudí k tým, ktorí sa naj­viac podo­bajú inej, men­šej sku­pinke. V tomto prí­pade to bolo zosku­pe­nie tých, ktorí už za obsah zapla­tili. Medzi tými, ktorí ešte za obsah nepla­tili, sme našli ľudí, ktorí sa sprá­va­ním naj­viac podo­bajú na ľudí, ktorí už v minu­losti zapla­tili. Vďaka tomu vie Piano zacie­liť na tých, ktorí majú väč­šiu ten­den­ciu stať sa jeho zákaz­níkmi a ich mar­ke­ting je efek­tív­nejší. (pozn. Sim — zve­da­vejší si môžu o tejto spo­lu­práci pre­čí­tať viac na blogu Visu­alDNA)

Na Con­ver­sion Mee­tupe si vo svo­jej pre­zen­tá­cii spo­mí­nal, že vaše tech­no­ló­gie pou­ží­vate aj k risk sco­ringu. Ako taký risk sco­ring pomo­cou obráz­kov pre­bieha?

Veľké množ­stvo ľudí v mno­hých kra­ji­nách sveta nemá žiadnu finančnú his­tó­riu. Nikdy nemali kre­ditnú kartu, pôžičku, často nemajú ani účet. Keď takýto ľudia prídu do banky a chcú kre­ditnú kartu či hypo­téku, banke často nezos­táva nič iné, len ich odmiet­nuť, pre­tože o nich nič neve­dia a úda­jom o príjme nemu­sia veriť.

V kra­ji­nách ako je Rusko, India, či Čína až 60 per­cent ľudí nemá šancu dostať sa ku kre­ditu a pôžičke práve kvôli absen­cii finanč­nej his­tó­rie a z nej vyplý­va­jú­cemu zlému risk score. Je to zača­ro­vaný kruh, ktorý sa náš pro­dukt snaží rie­šiť. Sna­žíme sa ním vyhod­no­tiť ľudí, ktorí by za nor­mál­nych okol­ností pôžičku nedos­tali. Pou­ží­vame na to kvíz, ktorý má dvad­sať až šty­rid­sať otá­zok, podobne ako náš bežný kvíz. V tomto kvíze sa ale nepo­ze­ráme iba na to, čo člo­vek odpo­vie, ale aj akým spô­so­bom odpo­vedá. Či už ide o čas, ktorý mu trvá odpo­ve­dať, alebo aké pohyby robí myšou. Odpo­vede ľudí obsa­hujú rôzne sig­nály, ktoré sa sna­žíme inter­pre­to­vať z pohľadu šta­tis­tiky. Poze­ráme sa na ľudí, o kto­rých z kre­dit­nej his­tó­rie alebo našich pozo­ro­vaní vieme, že pôžičku spla­tili a túto infor­má­ciu potom kore­lu­jeme s ich odpo­ve­ďami a sprá­va­ním v kvíze.

Na základe týchto infor­má­cií vieme s veľmi dob­rou prav­de­po­dob­nos­ťou pred­po­ve­dať, či člo­vek splatí alebo nes­platí pôžičku. Pres­nosť našej met­riky je porov­na­teľná s typic­kým risk sco­rin­gom, ktorý sa vyhod­no­cuje kre­dit­nou his­tó­riou, príj­mom, alebo zostat­kom na účte.

Zdroj: youtube.com

Kde všade sa už takýto model v pou­žíva?

V Rusku máme zatiaľ jed­ného kli­enta — veľkú banku, ktorá tento sys­tém využíva. Ľudia, ktorí si tam zažia­dajú o kre­ditnú kartu a banka ich odmietne na základe nedos­ta­toč­nej finanč­nej his­tó­rie, môžu prejsť naším online kví­zom. V ďal­ších kra­ji­nách je spus­tená skú­šobná pre­vádzka — napr. v Turecku, Juž­nej Afrike alebo tiež v Bra­zí­lii.

Môžeme to chá­pať tak, že sa chys­táte vytla­čiť bežný risk sco­ring a nahra­diť ho vaším kví­zom?

Naša ambí­cia nie je kon­ku­ro­vať tra­dič­nému modelu, ale vytvo­riť mož­nosti pre nový seg­ment trhu, kto­rého sa dote­raz nikto nech­cel chy­tiť. Navyše, náš model vie zlep­šiť exis­tu­júce modely fun­gu­júce na základe finanč­nej his­tó­rie. Čiže nie je to len o novom seg­mente, ale aj o zlep­šení exis­tu­jú­ceho score u ľudí žia­da­jú­cich o pôžičku či hypo­téku.

Okrem vystu­po­va­nia na kon­fe­ren­ciách sle­du­ješ star­tu­povú scénu na Slo­ven­sku a v Česku aj bliž­šie?

Pri­znám sa, že česko-slo­ven­skú scénu veľmi nesle­du­jem, a ak, tak jedine na Twit­teri. Pár ľudí poznám, nedávno som sa konečne oci­tol aspoň na jed­nom slo­ven­skom evente (spo­mí­na­nom Con­ver­sion Mee­tupe), bol som aj na WebE­xpe, ale to je asi celé moje zapá­ja­nie sa do slo­ven­skej scény.

Čo sa týka firiem, ktoré poznám a sú zau­jí­mavé, určite je medzi nimi Synopsi. Mys­lím si, že to, čo Rasťo (Turek, pozn. red.) robí, je zau­jí­mavé, aj keď nie práve pre slo­ven­ský trh. Ostatné slo­ven­ské firmy, ktoré ma zau­jali, sú kla­sika, akú by asi pove­dalo veľa ľudí — Web­sup­port, Piano, eTar­get a Mar­ti­nus. Nejde síce už o tra­dičné star­tupy, ale o firmy, ktoré sú pre mňa zau­jí­mavé spô­so­bom, akým sú mana­žo­vané a tým, že sú aktívne v komu­nite. Určite sú oži­ve­ním slo­ven­skej biz­nis scény.

Keď zo svo­jej pozí­cie porov­náš brit­ské a slo­ven­ské star­tupy, napadá ti niečo, čo by sa brit­ské mohli priu­čiť od slo­ven­ských?

Mys­lím, že je veľa vecí, ktoré by sa brit­ské, ale aj ame­rické star­tupy mohli priu­čiť nie­len od tých slo­ven­ských, no cel­kovo od kra­jín, kde nie je veľké množ­stvo kapi­tálu. To sa netýka iba Slo­ven­ska, ale skôr kra­jín, v kto­rých angel a ven­ture kapi­tál nie je veľmi roz­ší­rený.

V kra­ji­nách ako Slo­ven­sko sa firmy sna­žia nájsť svoj biz­nis model oveľa skôr. Vedia, že musia v prvom rade zará­bať, inak nepre­žijú. V Bri­tá­nii, ale hlavne v ame­ric­kom Sili­con Val­ley, vzni­kalo za posled­ných päť rokov veľké množ­stvo firiem a star­tu­pov bez reál­neho biz­nis modelu. Star­tupy vytvá­rajú pro­dukty, ktoré sú často len spin off neja­kej už exis­tu­jú­cej idey a celý ich biz­nis model je o tom, že ich skôr či neskôr nie­kto kúpi. Vďaka tomu, že takýto model veľa­krát fun­guje, dostanú ange­lov alebo VC fun­ding, ktorý im dovolí žiť nie­koľko mesia­cov až pár rokov, ale často nemajú šajn ako zará­bať. Také firmy sa často zame­ria­vajú na to, aby rástli, no peniaze potom nemu­sia prísť. Toto je riziko hlavne vtedy, keď inves­tu­jete vlastné pros­triedky a nie pros­triedky nie­koho iného.

Keď sa pozrieme na Ins­ta­gram a ich akvi­cí­ziu Face­bo­okom, ktorá bola vyše miliar­dová, tak Ins­ta­gram žiadny fun­gu­júci biz­nis model nemal. Začal byť natoľko veľký a hroz­bou pre Face­book, že sa Face­book roz­ho­dol obe­to­vať jedno per­cento svo­jej hod­noty a rad­šej ich kúpil. Prí­be­hov ako tento ale nie je veľa.

Keď teda hovo­ríme o dob­rých a zlých biz­nis plá­noch — ako podľa teba vyzerá dobrý/úspešný star­tup? Je dôle­ži­tej­šie mať dobrú myš­lienku, byť na správ­nom mieste, alebo niečo iné?

Keby som to mal zobrať z pohľadu inves­tora, pre mňa je dobrý star­tup v prvom rade tím. Ak je dobrý tím, idea a ďal­šie veci sú tak­mer sekun­dárne. Ak aj prvotná idea nie je dobrá, ale tím je dobrý a má určitú intu­íciu vo svo­jom odvetví, postupne bude vedieť prísť na to, čo bude reálne fun­go­vať. Dobrý tím má veľkú šancu to nie­kam dotiah­nuť.

Pre mňa osobne je exe­kú­cia oveľa dôle­ži­tej­šia ako idea. Idey sú v prin­cípe veľmi lacné. Veľa ľudí má idey, mnoho z nich aj dobré idey, ale len veľmi málo ľudí vie, ako ich zre­a­li­zo­vať. Exe­kú­cia je hlavne o tíme.

Ďal­šou vecou je pro­duk­tový mar­ke­ting, ktorý je ale tiež sekun­dárny k tímu. Pro­duk­tový mar­ke­ting je to, čo sa star­tup snaží svo­jím výrob­kom hľa­dať. Akým spô­so­bom svoj nápad alebo pro­dukt dostať na trh tak, aby zaň nie­kto reálne zapla­til a aby pro­dukt rie­šil reálny prob­lém.

Zdroj: visualdna.com

Vráťme sa ešte k dob­rému tímu. Star­tupy s obľu­bou využí­vajú fre­e­lan­ce­rov pre ich niž­šie náklady a fle­xi­bi­litu. Je podľa teba možné vybu­do­vať kva­litný star­tup na fre­e­lan­ce­roch, alebo si skôr za sta­bilný “in house” tím?

Môj názor na fre­e­lance v tech­no­ló­giách a tech­nic­kých tímoch je skôr nega­tívny. Ak star­tupy môžu nájsť ľudí na plný úvä­zok, je to pre­fe­ro­va­nej­šia voľba oproti fre­e­lan­ce­rom. Celý náš tech­no­lo­gický tím vo Visu­alDNA je posta­vený okolo ľudí na plný úvä­zok, ktorí sú pre túto firmu “com­mit­ted” (pozn. red. — v slo­ven­čine asi neexis­tuje pre toto slovo rele­vantný pre­klad, najb­liž­šie je “odo­vzdaný, zapá­lený pre niečo”).

Hod­notu fre­e­lan­ce­rov vidím v biz­ni­so­vom a pro­duk­to­vom pora­den­stve, kre­a­tíve a dizajne. Fre­e­lan­ceri sú dobrí na rie­še­nie veľmi špe­cia­li­zo­va­ných prob­lé­mov. Spo­mí­nali sme napr. risk sco­ring — nie je veľa ľudí, ktorí majú skú­se­nosti s ana­ly­ti­kou beha­vi­orál­nych mode­lov a ich apli­ká­ciou na finančný sco­ring. Ale v IT vie full time tím, ktorý je “com­mit­ted” nado­bud­núť vedo­mosti a hýbať sa rých­lej­šie ako zmes fre­e­lan­ce­rov, ktorí taký prí­stup nemajú.

Ľudia musia star­tu­pom dýchať a žiť. Ak to nie je ich star­tup, sú v ňom pla­tení len od dňa a vedia, že o dva-tri dni tam už nemu­sia byť, nie sú moti­vo­vaní, aby roz­mýš­ľali o dlho­do­bom vývoji, čo je hlavne pri tech­no­ló­gii nutné. Ak nemys­lia dopredu a star­tup ras­tie, o mesiac budú musieť robiť to isté znova a vo väč­šej škále.

Vo Visu­alDNA pra­cuje okolo 120 ľudí. Pre zau­jí­ma­vosť — koľko z nich je zo Slo­ven­ska a Česka?

Momen­tálne sme šty­ria Slo­váci, jedna Češka a polo­čech, ktorý má mamu Češku a otca Brita. Za tie roky sme mali ešte ďal­ších dvoch, ktorí tu už dnes nepra­cujú. V mojom tíme (cel­kovo mám v tíme vyše päť­de­siat ľudí) sú dvaja prog­ra­má­tori a jeden pro­duct mana­ger Slo­váci, ostatní sú v kre­a­tíve a mar­ke­tingu.

V tvo­jom tíme je okrem Slo­vá­kov nie­koľko ďal­ších národ­ností. Vidíš nejaké roz­diely v IT backg­rounde Slo­vá­kov a ľudí z iných kra­jín? 

Nech­cel by som ška­tuľ­ko­vať, keďže moja vzorka je rela­tívne malá. Mys­lím si však, že všetci naši Slo­váci veľmi rýchlo vyrástli z rolí, na ktoré sme ich pri­jali, do lep­ších pozí­cií. Ich teore­tická príp­rava je dobrá a veľa­krát už mali skú­se­nosti z firiem, často boli aj prak­ticky zame­ra­nejší.

Čo sa týka pra­cov­nej morálky a men­ta­lity, stredná a východná Európa je na tom v urči­tých ohľa­doch lep­šie ako južná Európa. Máme tu množ­stvo ľudí zo Špa­niel­ska, Talian­ska, či Juž­nej Ame­riky, a ich prí­stup k práci je mar­gi­nálne iný. Z toho, čo vidím u nás, Slo­váci majú ten­den­ciu rie­šiť veci prag­ma­ticky a hlavne ich dokon­čiť. Veľa prog­ra­má­to­rov je dob­rých v rie­šení prob­lé­mov a zadaní, vedia vyro­biť výborné prog­ramy a tech­no­ló­giu, ale naozaj výborní deve­lo­peri uva­žujú aj mimo svo­jej ška­tuľky. Roz­mýš­ľajú, ako biz­nis prob­lém vyrie­šiť čo naj­lep­šie a najp­rag­ma­tic­kej­šie, prí­padne čo naji­no­va­tív­nej­šie. Z tej malej vzorky, čo tu mám, v tomto zatiaľ Slo­váci naj­viac vyni­kajú.

Kul­túrne nejaké dra­ma­tické roz­diely nevi­dím, aj keď v Bri­tá­nii má veľa ľudí nega­tívny názor hlavne na Polia­kov a ľudí z východ­nej Európy kvôli tomu, že sem prídu a vezmú im níz­ko­kva­li­fi­ko­vanú prácu. Pra­cujú za pár libier na hodinu a zvy­šujú neza­mest­na­nosť, čo nie je pravda. V mojej bran­dži je to ale skôr naopak. Mnohí sú toho názoru, že ľudia z Poľ­ska, Slo­ven­ska, Ukra­jiny či Ruska sú výborní deve­lo­peri a gee­ko­via. V biz­nise ani nie, ale algo­rit­micky sú veľmi dobrí.

Sú ešte nejaké iné dôvody, prečo by si si vybral rad­šej Slo­váka ako inú národ­nosť?

Slo­ven­skí prog­ra­má­tori sú veľmi kva­litní a talen­to­vaní. Zo školy však často vyjdú s kopou teore­tic­kých vedo­mostí, ktoré neve­dia dobre uplat­niť. A hlavne sa často boja vykro­čiť inou ces­tou, ako sa zamest­nať vo veľ­kej IT firme a mať pohodlný život. Star­tupy sú ris­kan­tnej­šia, no o to zau­jí­ma­vej­šia alter­na­tíva. Je skvelé , že táto scéna ras­tie a ľudia o ňu začí­najú mať záu­jem, lebo star­tupy sú cesta, ako kra­jinu nie­kam posu­núť. Tiež by som tomu chcel dopo­môcť a preto jeden z kro­kov, kto­rému sa ako firma momen­tálne venu­jeme, je otvo­re­nie nového engi­ne­e­ring office Visu­alDNA v Bra­ti­slave.

Sim Kusa­lova

Pridať komentár (0)